Kamošky vždy dodržia...

Včera bol deň blbec. V práci som musela zostať dlhšie, nič akosi nevychádzalo.

Potrebovala som si pokecať. Tak klasicky dievčensky. Alebo už vlastne žensky.

Napísala som. Dohodli sme sa. Paráda. Tešila som sa ako malá.

Čakala som. A nič. Asi zabudli nevadí. O deviatej som čakanie vzdala.

O pol jedenástej zazvonil mobil. Že ideme. Že ihneď. A že hlavne nemám vymýšľať. 

Išli sme. A sedeli. A blbli. Akurát, že sa nám strašne chcelo spať. Veď áno, už fakt nie sme na strednej.

Ale to vôbec nevadilo 🙂