Z dennika frustrovanej matky - Sutaz

Tu mi znama spomina,

ze vraj nie je novina,

ze jestvuje disciplina

“Porovnaj si dceru, syna!”

Zacina to porodom:

ako rychlo vysiel von.

Akeho mal Apgara?

Ma lepsieho lekara?

A ked jednej dieta sadne,

ta druha sa citi na dne.

Lebo vsetci naokolo,

tvrdia, ze by vhodne bolo,

aby aj jej potomok

posadil sa na zadok.

Potom ked uz dieta sedi,

pytaj sa vsetky tety,

ci ho uz za ruky vlacis,

aby aspon krok naznacil.

A ked nemas behacik,

nevedia ti prepacit.

Aleluja, tak uz chodi!

“A vie aj sam zdolat schody?

Nemal by uz rozpravat?”

Boze, kolka otrava.

Tak ho ucis, nech je k svetu,

aj Pytagorovu vetu.

Nebolo by od veci,

keby vsetci mudrci

prestali konecne riesit,

ci potomok je dnes lepsi.

Kazdy z nich je vynimocny.

Tak to, mudrc, chapat zacni!