Nikto iny, iba ty
posuvas mi limity.
Samu seba nespoznavam,
odkedy som tvoja mama.
Tehotenske hormony,
boli iba predzvest
toho co ta ochromi,
ked v rukach dieta nesies.
Kde sa v tomto zenskom tele,
tolko energie berie?
Bytie tvojej osoby
emocie nasobi.
Tvoj smutok ma viacej boli
a chcem, aby bol len mojim.
Radost viac sa v pamat vryva
a neviem byt trpezliva
v tazkych stavoch beznadeje,
ked sa s tebou nieco deje.
Nie som mama perfektna.
No mne staci, ze ta mam.
Ucime sa spolu cestou
krokom malym, laskou presnou.
Začni písať komentár...