Staršie v škole, na parádu!
Mama s mladším teraz zájdu
kúpiť všetko na varenie.
Hlad aj čas ich z domu ženie.
Tašky, dieťa nachystané.
Ešte bundu treba mame.
Sotva z háčika ju zvesí,
potomok jak diviak besný
zdrhá, behá po záhrade.
Čižmičkami ryje v blate.
Mama schmatne kočík, tašky.
Potomok jak metrák ťažký
po súboji sedí v koči.
Darmo skúša zas psie oči.
Hurá, prišli do obchodu!
Nakúpia a variť pôjdu.
Ale kdeže, mama milá!
Ty si síce nakúpila,
lenže batoh, peňaženka
doma sladko kdesi driemka.
Zabudla si v toľkom zhone,
že ostali trčať v dome.
Lepšie batoh, ako dieťa.
Nuž tak teraz budeš lietať.
Rýchlo domov po peniaze.
No to sme si dali zase 🙈
My sme dnes ráno začali takto akčne - pohybovo 😃 Ale navarili sme ☝️😃
Foto: Canva
A nieže tam zas budeš plakať, mama
"Nɪᴇᴢ̌ᴇ ᴛᴀᴍ ʙᴜᴅᴇš ᴢᴀsᴇ ᴘʟᴀᴋᴀᴛ̌, ᴍᴀᴍᴀ." 🤦♀️
A za tým oči trikrát pretočené ako to len predpubertálna školáčka vie.
▫️
"No počkať! Som tvoja mama, takže je moje výsostné právo slziť počas programu aj po ňom," obhajujem svoje základné materské právo.
▫️
No ale nech tam teda "netrapoším" (ako mi bolo opakovane povedané), hodila som si na oči riasenku aj linku. Celkom slušná motivácia, ak človek nechce zo školy odísť ako panda 😎
▫️
Kamoška v hľadisku sa ma pýta: "Vreckovky tu niekto má?"
Vravím: "Ja mám zakázané plakať. Ale mám, ak ti treba." Pohľady, ktoré sme si chápavo vymenili netreba isto opisovať.
Akože veľmi som si neverila, ale hecla som sa a pandí look som prenechala matkám, čo doma nestihli vyfasovať zákaz. 😃
▫️
No ale pochvaly a komplimenty našu mladú slečnu neminuli. A v duchu som si škodoradostne pomyslela - však počkaj, ak raz budeš mama a zakáže ti potomok trošku si porumázgať na Deň matiek. Len počkaj 😃❤️
Časy mamutie 🦣
Aj ty občas spomínaš si
na tie zlaté detské časy?
Všetko bolo celkom iné.
Nie, mamuty nelovíme
už nejakú dlhšiu dobu.
Naše deti chytia mdlobu
z toho, čo im rodičia
v spomínaní dožičia.
▫️
Ceruzka len na obrázky?
Zaberala aj na pásky!
Spisovnejšie na kazety.
Nedivte sa, milé deti.
Koľké som ňou pretáčala,
keď som bola taká malá.
▫️
Šušťáky a v škole cvičky.
Bez serva a bez rozcvičky
dedo krútil v aute volant.
Na pevnú si musel volať.
Žiadny mobil, internety.
Informátor boli tety,
čo pri oknách mali hliadku.
Pristavili otca, matku,
ak na teba niečo mali.
Deti za to vyzváňali
na ich zvonček veľmi radi
a utiekli "malí smradi",
kým sa teta dotrepala.
Do rána snáď na nich kliala.
▫️
Skákali sme gumu, škôlku,
aspoň pol dňa boli vonku.
Keď sa rozsvietili lampy,
oduli sme všetci gamby,
lebo otec z okna volal:
"Do 5 minút nech si doma!"
Kondičku sme mali veľkú,
nuž sme prepínali telku.
"Jasné, tato, neni zač.
Rada som tvoj ovládač."
▫️
Ak si sa v tom našla/ našiel,
kľudne prihoď dačo ďalšie.
©️sdj (skrátka matka)
Fáza
Tak už máme ďalšiu fázu -
za všetko sa hnevá zrazu.
Slovná zásoba je malá.
Najavo však jasne dáva,
že kompromis nepostačí.
Nepovolíš? Hneď sa zháči.
▫️
Tento pidi-midi červík
na všetko má zrazu nervy.
Keď narazí na odpor,
hlasom riadnym ako zvon
spustí silné decibely.
Srdí sa, že nesmie veliť.
▫️
Ako mech sa o zem hodí
dúfajúc, že chudák rodič
z toho zmäkne ako maslo.
Ležiac si tam špinku našlo.
Zabudlo v tom okamihu
na koncert aj na príčinu.
Vyškerené triumfálne
do koša s ňou kľudne tiahne.
▫️
Problém zatiaľ zažehnaný…
kým mu v niečom nezabrániš 😄
©️sdj / foto: freepik.com
Rešpekt ❤️
Vraví: "Nie som týraná.
Len mám muža pijana."
Keď je triezvy, vie byť zlatý.
Iba zopárkrát ju zmlátil.
Je fakt sexy, veľký macho.
Úcta, láska? A to na čo.
Keď je ticho, v pohybe
a dýchaním nerýpe,
môžu mať aj večer kľudný.
Ak zakričí, tak len: "Uhni!".
Pre zopár dní vydarených,
ísť životom takto mieni.
▫️
"U nás doma nie je problém.
Len neviem nič robiť dobre".
Stokrát za deň zd*baná,
aj slovo je šikana.
Nevie variť, obliekať sa,
pominula sa aj krása.
Neschopná a za zenitom.
No a keď sme zrovna pri tom:
z macha tiež ostal len maco,
six-pack po rezni si pacol.
Na bruchu ho isto nemá.
Ale má ho tam mať žena.
▫️
Milí páni, milé dámy,
nikto nie je dokonalý,
Ak vo vzťahu chýba rešpekt,
tak to včasne, prosím, riešme.
Nech zas nie sú večer správy,
kto čo doma komu spravil.
▫️
Žiaľ, v poslednej dobe toho správy veľa pekného o vzťahoch nehovoria. Príčiny sú asi rôzne…ale mnohokrát aj takéto. Želám veľa síl a vzájomného rešpektu ❤️ Netolerujme násilie, prosím.
©️sdj
Štiavnica ❤️
Sťa detský bozk na líca
vrúcna si ty, Štiavnica.
V tebe mladé srdcia kričia
slávne rýmy Sládkoviča.
V tých sa láska spomína.
Láska zvaná Marína.
▫️
Ruka v ruke blízko tajchu.
Môže nechať sveta ťarchu
každý v tvojom náručí,
kým sám seba naučí
zastať v behu divokom,
zočiť krásu navôkol.
Tú čo dušu vánkom hladí.
Ku tebe sa zas ja vrátim ❤
©️sdj
▫️
Moja milovaná Štiavnica si dnes prechádza náročnou skúškou. Oheň je dobrý sluha a zlý pán. Žiaľ, Marínin dom a aj priľahlé budovy zachvátil požiar 😔 Držím palce a rovnako ďakujem hasičom i všetkým ľuďom, ktorí sa snažia zachrániť, čo sa dá. Štiavnica bola a vždy bude miestom, kam sa rada vrátim ❤️
Nepýtaj sa
Nepýtaj sa, prosím, ženy,
kedy deti rodiť mieni.
Radšej kusni do jazyka.
Možno doma tajne vzlyká,
lebo osud nepraje.
Možno nemá záujem.
▫️
A možno už bola mama,
nestihlo to však byť vidno.
A tá bolesť, žiaľ a trauma,
rastie presne práve pritom,
keď otázky tohto typu
odvšadiaľ sa na ňu sypú.
▫️
Aj otázka raniť môže.
Skús sa vcítiť do jej kože.
▫️
A ty, žena opýtaná,
vedz, že v žiali nie si sama ❤️
Nech je dôvod akýkoľvek,
nemá súdiť iný človek.
Dnes ti želám veľa síl,
aby každý pochopil.
©️sdj
Foto: Canva
Perfiš žena 😎
V spoločnosti živá téma:
aká má byť matka, žena.
Svet dosť od nej očakáva -
má byť matka, žena, dáma?
Ideálne všetko v kope.
Ak nie, na čelo si klope.
▫️
Poroď aspoň dve, tri deti.
Postavu maj ako predtým.
Aby riadne bruško zmizlo.
Ideálne do pár týždňov.
(Zhasnem svetlo, brucho fuč.
To sú finty, len sa uč!)
▫️
Domácnosť sa musí jagať
(skôr vycvičím doma draka).
Jedlá zdravé, gustiózne,
nech si manžel dobre zgustne.
▫️
"Abecedu, integrály
v roku by už vedieť mali.
Ak nevedia, je to problém.
Rýchlo matku riešiť poďme!"
(Učíme sa všetko radi,
tempo netreba nám radiť.
Každé dieťa je však iné.
Ako im to vysvetlíme?)
▫️
V robote buď ultra-flexi,
ako keby matka nie si.
Že sú zase deti choré?
Óčeérka?! A to čo je?!
▫️
Tvoja super flexi schopnosť
priniesť riešenie hneď pod nos
je v povinnej výbave.
Tak šup, rýchlo kmitáme!
A popri tom dbaj na "lúk"
Nechcem počuť ani fňuk.
▫️
Svet, a teraz počúvaj ma.
Všimol si si? Ja som mama!
Nie ty, ani nikto iný
život, deti nerieši mi.
Ja si plávam svojím štýlom
a ty mlčky buď len pri tom.
©️sdj / Foto: freepik / upklyak
Tichá
Áno, zvýšila som hlas.
Áno, nebolo to raz.
▫️
Či sa za to cítim vinná?
Áno, dieťa predsa vníma.
Nie, nekričím doma non-stop.
Lenže keď je toho po strop,
všetky moje predsavzatia
nachvíľu sa dakam stratia.
▫️
Tisíc článkov, tisíc rád.
No a potom príde zvrat.
Unavená, vyčerpaná -
zlyhá človek, zlyhá mama.
▫️
Snažím ovládať sa stále.
Pokroky sú. Skôr však malé.
Snažím sa byť zenová.
Začínam vždy odznova.
▫️
Nevzdávam sa ale plánov
byť im lepšou, tichšou mamou.
©️sdj / Foto: freepik
Ľúb sa ❤️
"Vlasy, nechty upravené,
tak sa predsa patrí žene.
Muž nebude hľadať druhú.
Jak holúbky žiť si budú."
▫️
"Ale kdeže, taká hanba!
Mater a má rúž na gambách?!
Pretŕča sa v handrách módnych.
Tam lenivou riťou pohni
ako sa na matku patrí.
A čas voľný kráť si riadmi."
▫️
"Hentá je zas zanedbaná,
však aj preto muža nemá.
Vlasy z farby vyrastené,
v teplákoch sa doma ženie
za deckom, čo neposedí.
Nedivme sa - presne vtedy
muž zaloví v inej spálni.
Nárek je už teraz márny.
Mala o svoj výzor dbať,
takto je z nej single mať."
▫️
Mohli by už vážne prestať.
Ani zlatá stredná cesta
v tejto dobe nevyhovie.
Ako svetaznalý povie:
ľuďom sa fakt nezavďačíš.
Hlavne, nech sa sebe páčiš ❤️
Ostaň silná, šťastná, zdravá.
Vyrovnanosť lásku dáva.
©️sdj / foto: Canva
Človek
Človek, nemusíš byť spupný.
História vie byť iná.
Vojna, zbrane budú bludmi,
ak zvíťazí človečina.
Človekom môžeš by stále -
srdce bije v tvojej hrudi.
Nech sa žena, dieťa malé,
nemusia so strachom budiť
do rána, kde zbraňou v dlani
otec slobodu im bráni.
Znie to ako oxymoron…
Nedopusť viac, čo tu bolo.
Človečina ruky spína,
nech nájde mier Ukrajina! 🇺🇦
©️ sdj
Môžeme mať rôzne názory, ale skromne verím, že mier si prajeme všetci a to nás spája 🕊️
Zuby
Koniec kolík! Šampus kúpim!
Počkať, nie - idú zuby.
Sliny všade, ruka v puse.
Dieťa plače v jednom kuse.
Ani kočík, ani nosič -
tu zaberá iba rodič.
S bábom hrá sa hádzaná,
nosiť môžu do rána.
Vláčia pekne na striedačku,
až kým ruky brnieť začnú.
Pokadená po lopatky,
strach a hrôza v očiach matky.
V ruke mydlo žlčové.
Zíde to s ním? Ktohovie.
Kakanice sú, žiaľ, časté,
kým zubisko nevyrastie.
Gélik, chladné hryzátko
fungujú len na krátko.
Klbko nervov mocne zúri,
lebo v ďasnách svrbia zuby.
Matka sa už ledva plazí
a desí sa ďalšej fázy,
keď je dieťa vzdorovité.
Áno, celkom isto príde.
...no a po nej kopec iných.
To snáď nie, do čerta s nimi!
©️sdj
Bejby wrestling
Deti v škôlke: "Hurá, zima!"
Matka doma: "Porazí ma!"
Náladu jej totiž zmrazí
hneď spomienka na zápasy
s jedincom, čo dal si plán
bojkotovať overal.
Vzpiera sa a mocne hádže,
holý šiel by asi radšej.
Len čo tento wrestling skončí,
dieťa čudne pučí oči.
To si zo mňa robíš prdel!
Overal by tak nesmrdel.
Áno, áno, moji milí,
práve sme sa pokadili.
Iba dieťa, matka nie,
tá dnes asi doma zhnije -
kým si dieťa dá do pucu,
začne druhá fáza trucu.
A keď čistú plienku dáme,
pre zmenu sa ogrcáme.
Dieťa, matka a jej pot,
pripravení na odchod.
©sdj/skrátka matka
Žiarlime
V časoch nie tak veľmi dávnych
o sestričke iba snila.
Šok, čo prišiel je tak zjavný,
že by ho len ťažko skryla.
Má to zrazu trošku ťažšie,
žiarlivosť ňou sem-tam kmáše.
Raz ju ľúbi, potom nie.
Zvyká si, že s nami žije
mliečny upír s plnou plenou,
čo otriasol doma scénou.
Jeden deň ju pusinkuje,
potom vháňa späť do brucha.
Ako jeleň v čase ruje
hučí až si z toho hluchá,
že ona tu prvá bola.
"Už ju polož!" z izby volá.
Známym ako prvé hlási:
"Máme doma votrelca."
Potom tento malý klasik
s radosťou sa rozkecá,
že "to dieťa" non stop kadí
a že robí veľké smrady.
Nakoniec však skromne uzná,
že "to dieťa" celkom znáša.
Bude z nich raz banda družná.
A tá banda je len naša ♥️
Mačací bontón
Tak už zase prišlo to -
kocúr zožral rizoto,
čo si dieťa dalo bokom,
vraj je plné, doje potom.
"Toto nie je v poriadku!"
volá dieťa na matku,
čo na meetingu zas trčí.
Nuž jej zviera pod nos strčí.
Tá v momente stratí niť:
"Čo som chcela hovoriť?"
Obzrieš sa, keď praceš stôl.
Čo ten prevít vyviedol?!
Nevinne sa na mňa díva -
zase ryl jak sviňa divá
v obývačke v kvetináči.
Dvakrát za deň vraj nestačí.
Zas sa tvári ako svätý,
rovnako tak ako vtedy,
keď vzal z linky koláč celý
a po dome aj s ním trielil.
Že je v záchodovej mise?
Netušíš na čo tam išiel.
Lenže tohto cudzinca
vychovala ulica.
On ma bontón vážne v paži,
a tak matka všetko stráži -
od jedla po poriadok,
zas nesadne na zadok.
Začalo to básničkou a bude z toho kniha pre nás všetky dokonalo nedokonalé maminy 🙂
Už to budú takmer dva roky, čo som sa tu na Koníkovi s vami podelila o svoje pocity v básničke Vojna matiek. Takže som o dva roky staršia, ale zároveň šťastnejšia - veď mám Zojku! 🙂 Túto básničku spolu s ďalšími nájdete v mojej úplne prvej knihe s názvom (Z)matky Zmätky, ktorá sa teraz dá pred-objednať za uvádzaciu cenu na stránke Startlab v kategórii Literatúra. Ak táto kniha zlepší náladu čo i len jednej mamine; ak si niektorá z mám vďaka nej uvedomí, že sme na tom s materskou nedokonalosťou a zmätkami rovnako – misia bude úspešne splnená.
Vojna matiek
Hneď ako sa staneš matkou,
riešia matiek tábory,
či máš dieťa nosiť šatkou,
že mu chrbát znetvoríš.
Keď ho kojíš, prsia tasíš,
hneď je z teba bio-matka.
Formulu do vody prášiš?
Si lenivá mater skrátka.
Keď ho hojdáš v náručí,
rozmaznávaš spratka.
Keď v postieľke zamraučí,
hneď si tyran-matka.
Nedáš cumeľ počas spánku?
Nedopraješ mu, čo treba.
Pre zmenu mu ničíš sánku,
keď ho drví ako chleba.
Chceš dať dieťa skôr do škôlky,
čakaj list zo sociálky.
Chceš byť doma rokov desať,
vraj neviete, kedy prestať.
Začínaš mať z toho schizu,
zo všetkých strán matky hryzú.
Až nakoniec kašleš na to.
Najlepšie je, tuším, tatom ;)
Sedkaj doma
Ak nemusis, nechod nikam.
Ved aj teba sa to tyka!
Vyjdi len ak vazne treba,
mlieko, lieky, ci kus chleba.
Miesto zlata nech ti uska
zdobi gumka tvojho ruska.
Netreba sa hanbit za to,
ze si este mysliet zvladol.
Pomodli sa za lekarov,
predavacky aj pekarov.
Ved riskuju svoje zdravie,
v sektore, co nejde zavriet.
Vsetci sme im zaviazani!
Nezabudnime ich chranit.
Ak polavi hoc i jeden,
zajtra z toho bude sedem.
Riesenie ma rozne mena -
prevencia, karantena.
A ak dame ega dolu,
zvladneme to vsetci spolu!
Z dennika frustrovanej matky - Ty si ktora?
Prezivas matersku krizu,
a tak doverujes kvizu,
ktory celkom dobre pozna,
ci si ako matka hrozna.
Po otazkach prezradi ti,
ake mame matiek tipy.
Matka co je stale zen,
hoc jej v rukach buchne fen.
Ked dieta po lustri skace,
medituje dalej radsej.
Matka s nervom pocuchanym,
co dietatu s krikom brani
kreslit fixkou po stenach.
Odist z izby ma uz strach.
Sotva vyslo dieta z lona,
matka brazdi stranky Kona.
Typ co tuzi si byt isty,
obcas dava aj na dristy.
Matka co sa marne snazi,
mat ten bordel vazne v pazi.
Prachovka vlepena v dlani,
utiera nou aj pri spani.
Matka co sa vola vedma.
Vie, ze dcera neposedna,
o krok spadne, bude plakat.
Predpoveda, uz je taka.
A je taka svedomita,
ze pri zmene prepocita.
A ze mas zo vsetkych nieco?
Nestrachuj sa, nemas preco.
Tak si aspon rozmanita,
to si predsa dieta pyta.
Z dennika frustrovanej matky - Topankovy maraton
Po zimnych bojoch s overalom
nevies sa uz jari dockat.
K radosti ti chyba malo -
detska jarna topanocka.
Lenze tvoja dcera mila,
samozrejme podedila
po jej matke, nuz zialbohu,
super dlhu, uzku nohu.
Clovek si uz celkom zvykol,
kvoli botkam podat vykon.
Lovit dieta po predajni,
ked sa prezuvania strani.
Ale aj tak lapas dych,
ked ten maly nezbednik
po patdesiatypiaty krat
odmieta ti nohu dat.
Nefunguju hracky, piesne.
Potomok vie celkom presne,
co tu na nho matka skusa,
preco dotiahla aj muza.
A ked najdes uz tie prave,
nemaju jej cislo prave.
Na pociatku sialenstva,
sa ti ako zazrak zda,
ze posledny model sedi.
Vitaj novy vlasok sedy!
Najst topanky je fakt fuska,
ked je dcera Popoluska.
Doma bude asi party,
pripijame na topanky!
Z dennika frustrovanej matky - Pre teba
Nikto iny, iba ty
posuvas mi limity.
Samu seba nespoznavam,
odkedy som tvoja mama.
Tehotenske hormony,
boli iba predzvest
toho co ta ochromi,
ked v rukach dieta nesies.
Kde sa v tomto zenskom tele,
tolko energie berie?
Bytie tvojej osoby
emocie nasobi.
Tvoj smutok ma viacej boli
a chcem, aby bol len mojim.
Radost viac sa v pamat vryva
a neviem byt trpezliva
v tazkych stavoch beznadeje,
ked sa s tebou nieco deje.
Nie som mama perfektna.
No mne staci, ze ta mam.
Ucime sa spolu cestou
krokom malym, laskou presnou.
Z dennika frustrovanej matky - Pomenuj si dieta
“Je to chlapcek ci snad dievca?
Naco tolko tajnosti?!
Nenechaj sa viac presviedcat!
Meno? Sup sem rychlo s nim.”
“A to vazne, ci len vtip?
Take meno neda nik!
Budu sa mu v skolke smiat,
ze mu jeho divna mat
dala meno take cudne,
ze nik nanho nezabudne.”
“Ten sa vola ako Alpa.
Preco ho tak doma trapia?
Ta ma meno po fitneske.
Malo by to byt uz trestne
davat detom take mena,
co ich na cudakov menia.”
Nechcem urcite byt kruta,
no ak nazvem ho aj “Sultan”,
vas sa to fakt netyka.
Tolko lahka logika.
Rieste radsej temy ine.
My si s menom poradime!
Z dennika frustrovanej matky - "Hanbliva"
“Ty si ale hanbliva!
Doma taka nebyva?
Ci sa tolko bojis ludi
alebo ta hadam nudim?”
Prave vysla z jaskyne,
tak visi na mamine.
A na miesto mamutov
lovi mi pod podprdou.
Fakt je velmi spolocenska,
ale obcas vazne “tlieskam”
tetuskam a babickam,
z ktorych sama hrozu mam.
No ved uznaj, ci je v norme,
ked sa tlupa zenskych svorne
vrhne na maleho tvora.
Na pat centi sotva stoja.
Ozaj obcas trpim hrozou,
ze nas obe prepchnu nosom.
A ked daju unisono,
ci musi byt stale so mnou,
ci nejde k nim na ruky,
robi dieta obluky
a snazi sa rychlo prchnut,
kym ho tety nezadrhnu.
Zaujem si velmi cenim.
Ale aj tak, mile zeny,
krotme trosku svoje vasne,
nech to nie je take strasne
pre tie nase male deti,
ktore obcas strasia tety.
Z dennika frustrovanej matky - Pohotovost
Co si zacnes v stredu vecer?
Tak si sama sebe recies.
Dieta naslo odpoved
a cini sa veru hned.
Zrazu place narieka,
ukazuje, nevies kam.
Potom ale dopne ti,
ked uz k tebe prileti,
ze si drzi zvlastne ruku
a ziada ta na nu kuknut.
Zeby si ju vykrutila?
“No ja neviem, moja mila.”
Prizera sa uz aj otec,
kym ty ponahlas sa obliect.
Rucka belie, ty sa desis.
Pokoj, rozum, nuze kde si?
Dieta place, snahy marne.
Utekame na Kramare.
Vonku zima, mamina!
Mikinu jej zapinas.
Na urgente zahadne
dieta rukou popadne
plysaka aj tvoje prsia.
Emocie v tebe srsia.
Je to azda cakarnou,
ze vie zrazu hybat nou?
V ruke plysak a aj flaska.
Ludia moji, to je fraska.
Ziadal sa jej nocny vylet,
ze spustila taky vylev?
Doktor ruku kontroluje,
kym ty krotis dieta tvoje.
Vsetko je vraj v poriadku.
Mas chut rychlo vypadnut.
Vraj si napravila ruku,
ked si dieta v tolkom ruchu
do mikiny pratala.
Mama jedna trufala!
Koniec dobry, vsetko dobre.
Vecer presiel celkom “v norme”.
Z dennika frustrovanej matky - Saty robia dieta
“To je ale krasny chlapcek!”
Vdaka. Dievca. “Joj, prepacte!
Nevidim jej nausnicky -
srdiecka ci podkovicky."
“Aj ciapku ma bordovu.”
Prezera ju odznovu.
“Na dievca sa neponasa
tato mala dievka vasa.”
“Zisla by sa parada,
nech sta dievca vypada.
Trosku rudych svetrikov,
tricka plne flitrikov.
K tomu copcek z tych par vlasov.
Hned by kazdy clovek zasol!”
A co tak treba chlapcovi,
nech podoba sa muzovi?
Akuze mi date radu?
Nakreslim mu linkou bradu?
Ci do ruky kladivo,
nech vyzera hrozivo?
Nech si nosi kto chce, co chce.
Leginy ci hippie zvonce.
Su to predsa iba deti
a ten cas naozaj leti.
Skor nez stihneme sa nazdat,
bude im uz moda vlastna.
Oblecu sa podla seba,
nebude viac rady treba.
Z dennika frustrovanej matky - Parodia na rozpravku
Z dcery je uz knihomol.
Knihy vsade navokol.
Minule som na to prisla,
ze aj v nich je skryty vyznam.
Zamyslela si sa predtym,
co v nich najdu nase deti?
Spomenieme vypalnictvo.
Minule mi srdce stislo -
slimakovi hori dom,
lebo nedal rozky von.
Kozliatka su doma same,
kto to nazaluje mame?
Veru nikto, je vec znama -
opustila ich ta mama.
Ciapocku uz chrume vlk,
lebo mama ako tlk
poslala ju samu lesom
napriek okamzitym stresom.
Uz ma velke brucho vlk.
lebo v kolaci bol tuk.
No keby bol nizkotucny,
bol by pribeh prilis strucny.
Vlka by hned presla chut
do Ciapocky zahryznut.
No tak teda, mile mamy,
nerobme si dalsie dramy.
Nemyslime az tak vela
na skryteho nepriatela 🙂
Z dennika frustrovanej matky - Syndrom
Na vychadzke s dietatom
vyhybas sa pohladom.
Ze vraj trpis nocou, dnom
Tourettovym syndromom.
Medzi recou s mamickami
merkujes si vsetky strany.
Riesis forum, riesis dieta,
co si pesou zonou lieta:
“Takze si mu kremik dala?
Neskaceme do kanala!
Ozaj mu to preslo za den?
Nejedz, preboha, ten kamen!”
Od nervov sa cela mykas,
chces dat dieta do kocika.
Brani sa a vola: “Rata!"
Sponuje sa ako lata.
Dobre, dame tomu sancu,
kym mi este sily vladzu.
Lenze dieta hnut sa nechce!
Tazke sta zemiakov vrece
na rukach sa chce len vlacit.
Uz len to ti k stastiu staci.
Beries kocik, beries dieta,
pravu nohu lavou striedas.
A s tym krokom tarbavym
chytaju ta obavy.
Domov je to este kus.
Sipis ako stara hus.
Ked dorazis s potom v tvari,
potomok sa sladko tvari.
Uz je z neho svatost sama
a z teba zas nervna mama.
Z dennika frustrovanej matky - Valentin
Citis sa byt trosku vinna,
ze neslavis Valentina.
Ze na rozdiel od vsetkych
nemas ziadne namietky,
ked pred muzom nestojis
v srdieckovom postroji.
Tak nech nie si celkom divna,
patras v oddeleni vina
po niecom, co sladko chuti,
ked v tom ocko prec zabludi.
Kusok dalej nieco blika -
“sexy” trenky s hlavou byka.
Kym tam stojis sokovana,
vedla teba starsia dama,
si pre kusok romantiky
hlada gatky s volanikmi.
Co sa teba samej tyka,
prezijes aj bez certika,
co s vidlami na gatkach
nahana ti celkom strach.
Nechces ani bonbonieru,
co ma v tvare srdca dieru.
A uz vobec mega macka,
co na sladaciky tacka.
Schmatnes teda prve vino,
ked uz stojis tolko pri nom
a rutis sa k pokladni,
kde ta kodik neplatny
o vinecko pripravi,
a tak zmari pripravy.
Osud zariadil to inak.
Neoslavis Valentina!
Z dennika frustrovanej matky - S mopom v ruke
Od rana si s mopom v ruke,
lebo jogurt po zaruke
pleskol rovno na podlahu.
Poriadok je razom v tahu.
Ked sa zase dlazka leskne
tusis sama celkom presne,
ze to tak neostane.
Ved je tvoje poslanie
dnom i nocou s mopom lietat,
kedze doma vladne dieta.
Ked sa sily precenia
aj z bezneho pecenia
moze vzplanut adrenalin
a pohroma sa hned vali.
Dieta kdesi olej naslo,
a tak s tvarou celkom vaznou
na podlahu ho hned leje,
kym ty v stave beznadeje
penu musis dalej slahat,
nech to nie je marna snaha.
Ked je pena hotova,
chytaju ta nervy.
Musis totiz odznova
pobrat trochu vervy.
A chopit sa opat mopu,
s nim odstranit mastnu stopu,
ktoru dieta skor nez spadlo,
roznosilo odrazadlom.
Kym sa manzel vrati domov
rezignujes nacisto.
Podlaha sta stado slonov
by sa na nej natislo.
Pochopis, ze nema vyznam
dufat, ze zostane cista.
Z dennika frustrovanej matky - Sutaz
Tu mi znama spomina,
ze vraj nie je novina,
ze jestvuje disciplina
“Porovnaj si dceru, syna!”
Zacina to porodom:
ako rychlo vysiel von.
Akeho mal Apgara?
Ma lepsieho lekara?
A ked jednej dieta sadne,
ta druha sa citi na dne.
Lebo vsetci naokolo,
tvrdia, ze by vhodne bolo,
aby aj jej potomok
posadil sa na zadok.
Potom ked uz dieta sedi,
pytaj sa vsetky tety,
ci ho uz za ruky vlacis,
aby aspon krok naznacil.
A ked nemas behacik,
nevedia ti prepacit.
Aleluja, tak uz chodi!
“A vie aj sam zdolat schody?
Nemal by uz rozpravat?”
Boze, kolka otrava.
Tak ho ucis, nech je k svetu,
aj Pytagorovu vetu.
Nebolo by od veci,
keby vsetci mudrci
prestali konecne riesit,
ci potomok je dnes lepsi.
Kazdy z nich je vynimocny.
Tak to, mudrc, chapat zacni!
Z dennika frustrovanej matky - Separacka
“Ach, vy dnesne maminy
vymyslate terminy.
Kto uz pocul taku hlupost -
ze vraj separacna uzkost?”
Tiez som tomu neverila,
kym neprisla zrazu chvila,
ze som ako v siedmom nebi,
ked na wc-ku sama sedim.
Pocut matku nestaci,
tak minule v sprchaci
musela som poza sklo
hrat jej aspon divadlo.
Zo samponu chyba polka,
hlavne ze vies zahrat Smolka.
S tolkou penou na hlave,
citis sa sta v ustave.
A ceresnicka na torte -
bez matky kakat nepojde.
Hoc je doma aj jej otec,
musis iba ty ju obliect.
Mamy vravia: “To ju prejde.”
Kedy? Skor nez v prvej triede?
Ked spomenu fazy vzdoru,
zacinam mat nocnu moru!