Slová majú moc ....

chudák deti

no nieje krásny ....

kde len mama odložila tie sladkosti ....predomnou ich neschová 😀 😀 😀

Aj u nás sa už prebúdza príroda , bola som pozrieť v lese a moj obľúbený medvedí cesnák už začína rásť. Teším sa 🙂

na oddych po namáhavej práci stačí aj táto poschodová posteľ 😀

V doľinoch , ked za večera už ňečuc zvonoch hlas ,
z ňeba na žem , ked pozera peršej hvezdy jas ,
nad Tatrami šňehom prikurenimi še vznaša
duch svateho Mikulaša
vof každim rokom raz .

Z tamadzi schodzi do doľini , tam dze je Boži chram ,
do mesta i do dzedzini , ku cichim chalupkam .
Do obločka dari vloži , Mikulaš , ten sluha Boži ,
dobrim dzecom sam .

I pred naš pric obločik , davni svetec naš ,
našim dzecom serdečka poceš , jak najľepši znaš .
Slovensko nam poceš cale , žebi sme buľi furt vešele ,
svati Mikulaš .

Raňajky do postele v sobotu😀,

budúca modelka.... už sa učí chodiť v maminých "štekliach"

Veru tak...

treba mať vieru, trpezlivosť a vytrvalosť

deti sa ešte len narodia a už ovládajú mobil, či PC no mne to niekedy trvá....

tak ako to vlastne je ?

je rozhodnuté... 😀

šťastné dite, bordeľ v byte .....

vystižné

malá paradnica, po kom to asi má ?

Rehlím sa, až mi slzy tečú http://www.spisiakoviny.sk/zo-zivota-s-dcerenko...

Je to smutné, ak deti nemajú šťastné detstvo, je mi z toho smutno http://www.etrend.sk/firmy/skandal-h-m-a-next-r...

krásne

láska na pokračovanie

najkrajšie meno na slovensku je vraj Lenka

som sa nasmiala, musím to tu dať a k obrázku nejak vtipálek napísal aj basníčku /ak treba preložím 🙂 /

Neznam co še nam tu stalo dzecko še nam zadlubalo
vonka žimno na pisočku ta še bavi dnuka z mučku
keby znala co navaric ta še prestane i bavic
joj jak jej to šumne idze len naj ku nej mac nepridze
bo už budze po radosci a už kuchňa pulna zlosci
ta to budze paradnica bileju še vlasky lica
netreba jej pomocnika šak nech sebe mama zvyka

Moja babka mi povedala, že keď sa žena bude cítiť smutná, to, čo môže urobiť, je pozapletať si vlasy.
Bolesť tak zostane uväznená medzi jej vlasmi a nebude môcť dosiahnuť zvyšok tela.
Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol oči, pretože potom budeme plakať.
Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše pery, pretože potom by sme hovorili nepravdivé slová.
Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše ruky, pretože potom by sme varili horké jedlá.
Keď sa budeme cítiť smutné, zapleťme si vlasy a uväznime v nich smútok.
A keď zafúka vietor, tak ich uvoľnime, nech vietor náš smútok odnesie preč.
Naše vlasy sú ako sieť a sú schopné všetko zachytiť.
Nenechajme sa zastihnúť nepripravené smútkom, aj keď máme srdce zlomené, alebo telo studené niekoho neprítomnosťou.
Nenechajme smútok vniknúť do nás, zapleťme ho do vlasov.
A zajtra, keď sa zobudíme do nového rána, nájdeme ho vyblednutý v prameňoch našich vlasov

Už len kročík a rok 2015 je za nami...