Strach môj každodenný
Snívala som o veselom tehulkovaní, kedy budem mať kopec energie, krásne vlasy a dobrú náladu. Verila som, že nebudem mať zápchu a opuchy, ako v tom prvom. A viete čo?! Nemám. Zato som prvé tri mesiace vracala - furt..a keď nie tak mi bolo zle. Od otvorenia oči až dokým som nezaspala (áno s dcérou o 20:05) Ale potom prišlo na rad krvácanie a diagnóza placenta preavia. A tak mám ležať. Som doma 38 deň a ešte stále som len v polke tehotenstva. Šetrila som sa, ale posledné dva týždne je Hanka (3,5 roka) doma a pracovné povinnosti (aj keď iba telefonické a mailové) už naozaj trebalo vybaviť.. A tak začali aj bolesti v podbrušku. Pri chôdzi. Tak ležím. A modlim sa, aby tie hrôzy, ktoré na mňa číhajú z netu neboli pravdou a skutočnosťou. Celé týždne iba čakám, kedy už bude ten piatok- čiže termín kontroly u gynekologičky. Naozaj sa snažím. Byť veselá a skoncovať s katastrofickými scenármi. Mám strach. O bábo. O seba. O to, aby dcéra neochorela, keď ju zajtra dám opäť do škôlky.. O manžela. Stále si opakujem, nemysli na veci, ktoré nevieš ovplyvniť. Teš sa z toho, ako Hanka šteboce. Ale ide mi to ťažko. Chvíľu by som uvítala aj ticho..
Prepáčte moje výlevy.. iba som chcela povedať. Keď budete nabudúce hovoriť s tehulkou a ona bude mať nejaký problém, prosím nehovorte jej:
- ale ani si nevšimneš a bábo bude na svete (mne tých 20 týždňov práve trvá asi 4,5 roka)
- ja som v tehotenstve ani nevedela, že som tehotná ( prepáčte, ale to si fakt nechajte pre seba)
- tehotenstvo je najkrajšie obdobie (pre koho? Ja sa strašne teším na bábätko, ale takáto unavená a vyplašená a ubolená som bola iba týždeň po cisárskom)
- a na záver perlička : choď sa prejsť (najlepšie keď Vám to poradia najbližší, ktorým ste Xkrát povedali, že máte ležať a nemáte chodiť) prípadne : nezveličuj, čo budeš robiť, keď sa to narodí (predsa bude na svete, to bude to naj! A ani ja nebudem mŕtva. Všetko potom bude cool! )
Strach je tu so mnou stále. Mrzí ma, že v tehu nemôžem trochu antidepresív.. Fakt by sa mi šikli (prosím nechajte si svoje pohoršené komenty). A tým chcem povedať, že to mám aj ja. Lebo som presvedčená, že nie som sama. Len sa pri pretlaku premotivovaných mamičiek a článkov o krásach tehu, hanbíme priznať strach a obavy. O svoj život a život bábätka či o svet, ktorý momentálne naozaj neprekypuje dobrými správami.
Drzte sa strochoprdky! Budem sa snažiť tiež 🙏
A na záver jedna super správa- už o chvíľu budeme môcť kukať vianočné filmy a tešiť sa na Vianoce.. ❤️🥰
Odporúčame
Viem co citis a ako sa citis.pri synovi som mala pacentu praeviu centralis.lezala som od 12tyz do 38+0 kedy mi koonecne spravili sekciu...ja som mala uz 6 rocnu kocku vtedy cize sa to dalo.
@matuska133 dakujem ❤️
@dazdovka dakujem ❤️
Na upokojenie si môžeš pokojne uvariť medovkový, levanduľový alebo Svätojánsky čaj. Prípadne vyskúšaj bylinné preparáty ako Presen (aj forte) alebo Anxiolan. Sú to bylinky, nie sú návykové a nespôsobujú ospalosť (zvyčajne, aj keď na niekoho to môže mať aj utlmujúci účinok)
Drz sa. Ja som prežívala obrovský strach tiež v 2. tehotenstve aj keď sa to týkalo iného problému. Verím, že to zvládneš. Skus si aspoň na chvíľku nájsť niečo krásne pre seba aby si vypla mozog.
ja by som doporucila "kuknut" si ten vianocny film, ci rozpravku uz teraz. myslim, ze troska by pomohli skratit ten nekonecne dlhy cas. Myslim, ze je prave teraz ten spravny cas. Moje deti uz za posledne 2 tyzdne stihli pozriet Sam doma asi tak 10x. a tak som si pre zmenu dnes ja dala daku vianocnu romantiku. vsetko dobre zelam vam, dcerke aj babatku v brusku
@alienkami myslíš že anxiolan môžem? Príbalový leták je proti:(
@hejtermama je to doplnok stravy a tam nie sú robené štúdie (všeobecne málo ktorý liek je testovaný na tehotných ženách). Ak máš pochybnosti, skús sa poradiť v lekárni. Ja ako laik si myslím, že 1 tableta denne by nemala byť problém.
Úplne ťa chápem....A za svoj strach a všetko čo píšeš sa vôbec nemusíš hanbiť a áno je strašne veĺa premotivovaných mamičiek,a málo kto hovorí o tom aké naozaj je tehotenstvo náročné aj,keď nemáš žiadne komplikácie.....Ja som mala strach prvý týžden z pohybov bolo mi to zvláštne ani to neviem opísať ten pocit jednoducho som sa toho bála.Po dvoch týždnoch to prešlo a už som sa veĺmi s pohybov dcérky tešila.Treba sa veĺa o tom rozprávať o tvojich pocitoch aj strachoch.Len je dôležité nájsť na to správnych ĺudí ktorý ti nebudú trepať frázy ktoré hore spomínaš....Veĺmi ti držim palce a prejem všetko dobré....
Ja mozem Persen len vrelo odporucit,dostala som sa aj vdaka nemu uz z mnohych nedobrych chvil... na kludne spanie aj Benosen,ma podobne zlozenie-bylinky. Po Benosene som nebola ospala,ale vyspata. A ked som si dala Persen,bolo ma tak nejak lahsie na dusi. Niekedy stacila aj 1tbl na dva tri dni.
Nie je hanba bat sa,nie je dobre zostavat v tom strachu. Drzim palce 💙
Úplne ta chápem .... vôbec nemaj výčitky...nie každá môže mat super tehotenstvo....ja som pri prvom potratila dvojičky v 20 tt, druhé bolo missed abor v 9 tt, potom konecne dcérka ale to som fakt viac menej prelezala tehotenstvo s diagnózou aamnialny pruh plus placenta preavia( neboj sa táto diagnoza nemusí mat vždy katastroficky koniec, mne sa na začiatku 6 mesiaca vytiahla sama od seba a prestala som krvacat a dcérka sa narodila síce sekciou ale plánovanou a v termíne) a tehotenstvo bez problémov som v podstate paradoxne mala až v 40 pri druhej dcérke 😉takze hlavu hore a drzim palce neboj vsetko bude ok....a vyprdni sa na dobre mienené rady mala by si to a to a počúvaj svoje telo 😉
no ja by som si tehotenstvo strasne rada uzivala... ale po potrate a anembryomole, aj toto tehotenstvo zacalo krvacanim... zle mi nebolo, len mi odporucali lezat, aj na WC som sa bala a zaroven som musela, aby som milionkrat za den pozorovala ci to krvaca moc alebo menej... ten pocit, ze je to na vazkach, v zatvorkach a nic nemozes urobit len modlit sa a dufat... a to este ani Vianocne filmy nezacali 😝
ja viem, ze vacsinou to ludia nemyslia zle, ale nech je situacia akakolvek, ci ide o tehotenstvo ci nieco ine, vzdy to vacsinou ublizi/rozculi nez pomoze... keby ludia mali "gule" priznat, ze nevedia co prezivas, ze tomu nerozumeju, lebo oni to nezazili, ale radi a uprimne si ta vypocuju, nic by to na veci nezmenbilo, ale mozno by sa to lahsie znasalo. Drzim palceky 🍀
@cookie29 pekne si to povedala. Myslím si to aj ja. Včera keď som sa krsnej chcela trosku posťažovať - lebo sa stále vypytovala ako mi je a čo som taká nijaká- povedala že môj problém je, že nemyslím pozitívne a ukončila rozhovor..na to už asi nič ..
Tehotenstvo som prezila tiez v strachu. Uplne ta chapem. Mala som kopec komplikacii, bola som velmi chora a bala som sa o seba, o babo. U nas nakoniec vsetko dobre dopadlo, aj ked teda sme mali namale. Lahko sa povie, ze mysli pozitivne, ale tazsie sa to vykona, ze hej? Najma v tejto blbej dobe je vsetko este komplikovanejsie.
Ako pisali maminy, poziadaj o pomoc koho mozes. Skus si dni sprijemnit ako sa len da, mysli hlavne na seba. Ak ti je tazko, skus si najst nejaku psychologicku podporu. Teraz vela psychologov funguje aj online. A co sa tyka antidepresiv, existuju aj take, ktore sa mozu uzivat v tehotenstve. Treba iba najst sikovneho doktora. Ak by si chcela pokecat, tak mi napis spravu. Drz sa!
Začni písať komentár...
Drž sa, pýtaj si pomoc od kohokoľvek kto sa mihne okolo, máš na to právo! Môj manžel je z tehotenstva s placenta praevia, narodil sa na konci 7. mesiaca akutnou sekciou, nosil polku detstva hrubé dioptrie, ale teraz nemusí vôbec, je zdravý a vieš čo, narodil sa pod šťastnou hviezdou, želám tvojmu drobcovi nech ho pekne donosis a verím, že bude robiť veľké veci <3