Už sú to tri mesiace čo som tretí krát mama. Hrdá šťastne unavená mama. Alžbetka nám občas robí vrásky na čele. Keď si plače dve hodiny v kuse a nič na ňu nezaberá. Ako deti raz tak raz tak. Už pekne všetko vníma a to všetkých baví. Chalani sa predbiehajú ktorému sa bude viac smiať. No keď spi tak by som ich najradšej ďaleko do vesmíru vystrelila. Nuž neni nad to keď konečne zaspinká a Matej si zmyslí že je treba kričať na Kubka aby mi lúto nebolo že po umornom plaču bola chvíla ticha. Ale čo je viac zaujímavé dozvedám sa ako zle nosím dieťa a ako to čo som robila pri chalanoch bolo celé zle. Tak na nich pozerám odborným skúmavým okom aby som zistila aké neblahé nasledky na nich zanechalo moje nezodpovedné nosenie nie na tigrika ani na klokana ale klasické pekne v náručí. Večer keď zaspávajú uvažujem či nebudú mať traumu z toho že spali vedľa mňa a že som ich až prehnane tišila a láskala. Nuž až pri treťom sa dozvedám že som matka amatér. Ale aj tak budem malú nosiť v naruči a nie na klokana ako prádlo ktore zbieram zo šnure a aj tak bude spať vedľa mňa musí predsa citit že je milovaná a že som tu pre ňu. Aj tak za pár rokov bude aj toto zle a to že mama lúbi svoje dieťa hadam nikdy zlé nebude. 😉😉