Hodnoty pre ďalšie generácie

Dnes som si zbehla kúpiť do hodinárstva s klenotami budík s fosforovými ručičkami. Pri pulte stála vikartovská babi so šatkou na hlave a pán z klenotníctva jej špeciálnymi klieštikami skúšal prestrihnúť hrubú zlatú obrúčku, pretože jej praskla žilka na palci. Babi hovorila o tom, že sa od piatka trápi a nikto jej nevedel pomôcť. Operácia bola namáhavá a riskantná, bola som toho svedkom od začiatku do konca. Pán klenotník sa potil a mal sa aj prečo. V duchu som rozmýšľala, že v USA by si to nedovolil, asi by sa bál ak jej ublíži, že sa môže babina súdiť...po chvíľke trápenia sa predsa len obrúčka rozdelila. Babi veľmi ďakovala ako jej ten pán pomohol, pýtala sa čo je dlžná a on že nič...Stála som tam a zrazu začali biť závesné hodiny na klasickej rokmi ošľahanej stene, ktorá imitovala drevený obklad. Bol to krásny moment. Bol to obchod s ochotou a ľudskosťou, bol to obchod ktorý každý z nás môže robiť denne. Cítila som sa krásne v tom pôvodnom obchode so skutočnými obchodníkmi. Nie v presklenných obchodných palácoch s odutými predavačkami. Ja si v živote vyberám, individualitu, podporujem samostatnosť, slovenské produkty, ochotu, skutočnú hodnotu produktov a prístup ľudí. Verím, že sú to hodnoty, o ktorých sa oplatí písať, ktoré si musíme uchovať pre seba a aj ďalšie generácie. Želám krásny deň