Otazocka dievcata. Posledneho januara koncim v praci po 14 rokoch. Zacinam rozhadzovat siete a posielat CV. Kks ale ja len myslim na pohovor a je mi zle. Kedysi som s tym taky problem nemala, ale asi je to uz aj vyssim vekom a tym, ze som tu pracovala tak dlho. Vcera som v praci mala cely den stiahnuty zaludok tym, ze uz sa mi blizi ten koniec. Nic som nedokazala ani zjest. Az ked som prisla domov, kde mam take utocisko pred vsetkymi problemami tak som sa dokazala najest. Ja sa normalne bojim, ze ked pridem na nejaky pohovor, tak sa tam zosypem. Som introvert, nemam velmi rada ludi, pokial to nie su ti, na ktorych som zvyknuta. A ako sa poznam, tak budem rozpravat blbosti, lebo to robim ked som nervozna. Ako Chandler Bing :D. Nejake rady na pohovor?
Dievcata, ktore mate v spalni telku. Kde ju mate umiestnenu? Rovno pred postelou? Uvazujeme kam ju dat, ale najviac priestorovo by sa hodila na stranu napravo od postele, ale neviem ci to nie je uplne odveci. Mate niektora tak? P.S. tie, ktore neuznavate telku v spalni, nie je potrebne mi to pisat, som si vedoma vyhod aj nevyhod 🙂.
Baby help....mate aj vy niektorá takého nepapača doma? Maly bude mat 7 rokov, ale teple varené jedlo mi nezje skoro žiadne. Ja už som zúfalá. Ved ja presne dokážem vymenovať co on zje:
Pečivo, parenicky (žiadny iný syr), vajíčko (ale iba ako omeletu), spagety (len suché bez nicoho), sladké jedlá ako tak (buchty a tak), vyvar, keď tak trosku suchej ryze alebo zemiacik, jablko, banan (žiadne ine ovocie a zelenina vobec), termix, pribinacik. On nič nove nechce ani skúšať. Stale sa riadim tým ze nenútit. Už roky sa drzime s priateľom, ale minule mu rupli nervy a nútil ho zjesť 1/4 cherry rajčiny. Maly sa skoro povracal a plakal. Tak som mu povedala nech to vypluje. Ale mne je doplacu už. Dnes si ma aj učiteľka zavolala bokom kvôli tomu. Ze nič neje a nemá ani energiu potom. Ono to je aj tým, že je anemik ako ja, preto aj musí užívať zelezo. Tiež som bola taka keď som bola malá, slabo som jedla, ale rozhodne som aspoň čosi z toho taniera zjedla a konzumovala som veľa ovocia aj zeleniny. Ale on ako keby mal odpor ku všetkému aj bez toho aby to skúsil. Keď mu poviem ze ok nič iné ale nebudeš mat tak mi povie ze ok nevadí. A bude radšej hladný.
Dnes si tak kráčam aj s malým po obchode a hovorim: k tým čiernym topánkam kúpime aj tu čiernu čiapku co sme si skúšali a budes to mat tak pekne zladené. A pani co kráčala povedľa nas: "Aby si sa neposrala" 😀. Všelijaké individua človek stretne.
Baby prosim vas....moj syn zacal vcera s placom ked ma ist do skoly. Dnes to iste. Plakal, drzal sa ocina a nechcel ist dnu. Normalne ho musel uz potom odtrhnut od seba, lebo ucitelky ho potrebovali uz vziat dnu. Drahemu to samozrejme lame srdce. Syn je prvacik, chodi do skoly, kde sa vsetci spoluziaci navzajom poznaju uz zo skolky ktora k tej skole patri. On je tam novy, a myslim si ze sa citi velmi opusteny. Citala som, ze ta adaptracia moze trvat cca 3 mesiace a potom si dieta zvykne. Prosim vas mali ste to niektore podobne? Bolo to dieta potom ok? Ja som sa s nim vcera rozpravala a dnes si s nim opat idem ohladom toho "sadnut", ale potesi ma ak mi niekto povie ze to prejde....