Chcem písať a neviem kde začať. Som mama jednej slečny, ktorá už má občiansky, a dvoch predškolákov. Robím na živnosť takmer čokoľvek, čo sa mi popri nich dá a na čom aspoň čoto zarobím. Kvôli nim. Aby som mohla pracovať z domu, hrať sa s nimi, učiť ich, vychovávať, postarať sa, keď sú chorí.... . Niekde je však asi chyba. Okolie to vníma tak, že sa neviem zamestnať, dobre mi je doma, robiť sa mi nechce. Po materskej som samozrejme absolvovala niekoľko pohovorov. Niekde však už len to že,,tri deti!" zatienilo všetky moje ostatné prednosti 🙂. Avšak stalo sa, že ma aj prijali. No po prepočítaní platu verzus cestovné, a hlavne pracovná doba, pri ktorej deti vidíte ráno, cestou do škôlky a večer, keď už spia, som pracovné miesto odmietla ja. Niekto si určite vraví, že čo si ja o sebe myslím, ale... . Ja to vidím tak, že som v prvom rade matka.

Osemročná neter ma vidí ako ženu v domácnosti. A úžasne to vystihla moja päťročná dcéra :

,,Emka, čím chceš byť, keď budeš veľká?"

,,Ničím, mňa nič nebaví, nič sa mi nechce. Ja budem ako ty!"

Moje deti to vnímajú tak, že mama ide o roboty, len občas (školenia a pod.), doma sa venuje nám, sem tam niečo vytvorí, ušije, napečie...Pečiem s nimi. Šijem a popri tom si s nimi spievam, alebo sa rozprávame. Jedine papierovačky robím bez nich, lebo svoj počítač nenechám zdevastovať ako tento, na ktorom teraz píšem. Dve klavesy chýbajú a niektoré sú polepené, tak, že musím riadne tlačiť....  

A tá s občianskym, odpovie na otázku ,,Čo robí mama?" že: ,,Neviem".  A ona naozaj nevie! Buď je jej to jedno, alebo už nestíha registrovať, čo práve robím. Lebo v priebehu dňa sa venujem aj piatim veciam. Samozrejme okrem prác v domácnosti (aj to tak u nás vyzerá), varenia a ,,krpcov"(to sú deti 🙂). Ani neviem, čo z toho je lepšie. Všetka moja činnosť je podriadená deťom a myslela som to naozaj dobre, no začínam mať pochybnosti. Rozmýšľam, či môj pôvodný plán, nájsť cestu ako byť s deťmi a zároveň zarábať je o.k.. Nemätiem ich tak trochu? Alebo im naozaj ukazujem, že na všetko je riešenie a čo naozaj chceme, sa dá?  Mohla by som sa zamerať len na jednu činnosť, ale keď ja fakt rada robím všetky. A áno, odhalili ma. Aj si trochu vyberám, čo práve chcem robiť. Nemám rada stereotyp 🙂.