Posledná "dovolenka" sa mi nenávratne blíži ku koncu a keďže ako trojmama som si celkom obľúbila samozničovanie, pred časom som vyhlásila, že toto leto si plánujem riadne užiť. 💪🏻 (Rozumej, budem vláčiť všetkých na výlety, počúvať, akí sú hladní, nevládzu, je to ďaleko a kedy pôjdeme domov, aby mi potom doma nadšene oznámili, že by ešte niekam išli, lebo sme fuuurt doma 🙈🤣). A tak, keď sme mohli začať predčasne letné prázdniny plavbou po Dunaji, nepoviem nie. 

     Dohodli sme čo a ako, a jeden piatok sa uliali zo školy, práce a povinností. 

     Pri výbere plavby sme brali ohľad na najmenšiu pasažierku a tak sme sa vydali na Bratislavský okruh, ktorý bol aj podľa popisu na stránke www.lod.sk najvhodnejší pre menšie deti. 

     Dorazili sme teda do Bratislavy, aj takmer do cieľa, ale aby sme ostali verní našej rodinnej tradícii, na konci sme neposlúchli navigáciu, lebo, citujem šoféra: "To sa mi nezdá, to je blbosť, tam to isto nie je." 🙈 Bolo to tam. Takže, ak ste cezpoľní, ako my, poslúchnite navigáciu, fakt je tam parkovisko. Hneď vedľa Osobného prístavu, kde sme si pred plavbou vyzdvihli lístky. 

     Parkovisko bolo dosť veľké, predpokladám, že sa na ňom vždy najde miesto. A cena, no, tá bola asi taká už celkom bratislavská a veľmi nás neprekvapila. Pri odchode sme platili 8 €. 🤷‍♀️

     V Osobnom prístave nám povedali, že k lodi sa máme dostaviť 15 minút pred odchodom, tak sme stihli aj prechádzku po nabreží a omrkli sme všetky ostatné lode. 

     No a potom, sme sa teda vydali smerom k lodi Martin a za novým zážitkom. Spolu s nami išlo ešte pár ľudí. Posádka nemala problém ani s nemčinou, predpokladám, že aj angličtinu by zvládli rovnako fajn a tiež bez zaváhania pomohli rodine s kočíkom, čo si teda pri troch odkočíkovaných deťoch ja veru vždy všimnem. 👍🏻

     Usadili sme sa a plavba sa začala. Bratislavský okruh ide popod Nový most, okolo Bratislavského hradu a Parlamentu, loď sa točí pred mostom Lafranconi, ide späť popod Starý most a Apollo, a vracia sa na "štart". 

     Celá plavba bola veľmi prijemná, dalo sa prejsť po palube, vnútri ponúkali aj nápoje a nejaké slané a sladké maškrty, takže bez nanuku sme predsa nemohli odísť. 😄

     Deťom sa páčil hlavne výhľad zo "zadku" lode 🙈🤣 (...ak je tu niekto, kto sa rozumie nejakej lodnej terminológii, prosím odpustite mi, snažila som sa presadiť iné označenie, ale prehlasovali ma. 😆), to keď sme predbehli inú loď a keď nás predbehla loď s nazvom Viking. 

     Videli sme hrad, Parlament aj slávnu Euroveu, takže sme sa zhodli, že vlastne to nebolo ulievanie zo školy, ale hodina Vlastivedy v praxi. 😄🙋🏼‍♀

     Ak sa tiež rozhodnete absolvovať s deťmi plavbu, tak naši traja deťotestovači odporúčajú zísť pri "parkovaní" do podpalubia, mali odtiaľ na všetko super výhľad. 

     Celá plavba naozaj trvala cca 45 minút, tak ako uvádzajú na stránke a pre trojročnú Zoe to bola úplne ideálna trasa. 

     Pridám aj cenu lístkov, mňa osobne potešila najmä Rodinná vstupenka. Lístky sa dajú kúpiť na mieste, aj online a pri 10 a viac osobách odporúčajú rezerváciu vopred. 

     Ako jediné "mínus" som pôvodne chcela napísať cenu, ktorá sa niekomu môže zdať vyšsia, dupľom ak si priráta parkovné, ale potom som si prerátala, akú cifru bežne necháme napríklad v kine a zistila som, že vlastne je to OK. 🤷‍♀️

     Plavba bola super, deti boli spokojné, jedlo bolo, chládok bol, záchod tiež bol, nový zážitok a prekvapko pre deti sa podarilo a ak budete v Bratislave a budete mať voľno tak hodinku - dve, my aj deti vrelo odporúčame. 

     Cestou domov som sa detí pýtala, čo sa im na výlete najviac páčilo, chcela som sem dopísať ich názor. Následne som pol hodiny počúvala krik, mňamkanie a ódy na nanuky, aké boli chutné, chladené, čokoladové, ako im chutili, ani sa veľmi netopili... 🤣🤣 No proste, hneď by mohli natočiť reklamu na kus studenej sladkosti na paličke. Naveľa, naveľa pripustili, že fajn boli aj lodné preteky, výhľad na hrad a vlastne celá plavba bola super. A vraj kedy pôjdeme zase a ak pôjdeme, či si dáme aj nanuky... 🙈🤣🙈🤣🍡

...a toť náš zážitok zachytený na videu... 

https://www.instagram.com/reel/CtjzYyxKkcE/?igshid=MzRlODBiNWFlZA==

     Domáce alebo kupované? Bio či nebio? V kapsičke, v skle či v plastovom tégliku? Kašu s príchuťou či bez príchute? Kým sme boli bezdetní, ani mi nenapadlo, že prvé príkrmy, či papanie dieťaťa, môže byť celá veda. No so zvyšujúcim sa počtom detí u nás doma si dovolím tvrdiť, že nakoniec sme si s tým celkom poradili. 😀 Zistili sme, čo im chutí, čo je pre ne dobré aj čím sa dajú podplatiť... 😀 A hlavne sme zistili, že úplne ideálne je, s nikým sa nedohadovať o tom, či to, čím kŕmite je správne. Hlavne nie online. 🙂 A tak teraz v podstate urobím pravý opak, lebo odvážnemu šťastie praje a pár vecí vám ukážeme. 🙂 

     Asi ste si už mohli všimnúť, že jeme cukor, nedržíme diéty (rodičia samozrejme 😀), chodíme na Happy Meal, ja si kľudne otvorím polkilovú Nutelu aj v noci... S príchodom našej Ley sme ale objavili aj čaro zeleniny na pare, začali sme oveľa menej soliť, obľúbili si kuskus a nepoznám deti, ktoré by zjedli toľko pečenej tekvice a domácej rajčinovej polievky ako tie naše. 

     Neštudujeme v obchode zloženie za pomoci lupy, občas necháme deti napchať sa aj cukríkmi, ktoré „sľubujú" laxatívne účinky a preto vás nebudeme trápiť obsiahlym opisom zloženia a éčkami či inou abecedou. Mne samej by to nič nevravelo, bolo by to len CTRL+C a CTRL+V, a také niečo by ma nebavilo ani písať, ani čítať. Bude to teda recenzia taká naša, dovolím si tvrdiť, že uprimná, ktorej postup som si zapisovala na papier celé dva týždne, a ktorú mi v posledné dni Zoe našla a prepísala tmavomodrou pastelkou, takže bola celkom zábava to lúštiť do finálnej podoby. 🙂

     A možno aj preto, že majú deti viac-menej neobmedzený prístup k maškrtám u nás doma, majú iba pár obľúbených chrumiek a sladkostí. Jednou z nich sú aj „Nutripuffky" od Nestlé a vytláčacie výživky, čo bol vlastne aj dôvod, prečo som sa zapojila do tohto testovania. 

Pred dvomi týždňami teda dorazil balík plný modrých dobrôt. Niektoré sme poznali, niektoré nie, tak sme sa hneď pustili do ochutnávania a tu sú naše dojmy. 

     Úplne prvé sme otvorili naše obľúbené Nestlé Naturnes Bio Nutripuffs. 

Doteraz sme ich kupovali iba malinové a mrkvové, takže dve nové príchute zaujímali aj mňa. 

Chrumky sú bez konzervantov, farbív a cukru, sú pečené, nie vyprážané, majú super balenie, ktoré sa zmestí do držiaka na kočíku, veľkosť akurát pre detské pršteky a priznám sa, odjedám ich tiež. 🙂

V balíku prišli chutné banánové a paradajkové. A ja som obvyklé čipsy pri telke vymenila za detské chrumky. 🙂 Takže sme sa museli vybrať do mesta a zistiť, kde ich predávajú, pretože boli záhadne rýchlo zjedené. 🙂

     Ako druhé som Zoe, ako hlavnej testovačke, ponúkla príkrm v skle. 

A tu nastáva problém. Z nejakého dôvodu ani jedno naše dieťa nechce kupovaný zeleninový príkrm. Ani z fľaše, ani z misky, s prílohou, či bez... Jednoducho po prvej lyžičke zamknutá pusa. A tak sme doteraz kupovali iba ovocné príkrmy a tie zeleninové boli vždy domáce. 

Prvú som teda otvorila kombináciu, ktorú v domácej príprave pozná a vždy zdlabne celú plnú misku. Bola to brokolica - hrášok - mäso a pridala som aj obľúbené cestoviny. 

Dopadlo to presne, ako som tušila. Jedna lyžička a koniec. Kedysi dávno som jeden kupovaný brokolicový príkrm ochutnala a bol naozaj „čudný". Na obhajobu Nestlé iba dodám, že tento obed som dojedla ja a bol veľmi chutný. 

V priebehu ďalších dní sme skúsili ešte paštrnák s ryžou a tekvicou a špagety bolognese. Všetky dopadli viac-menej rovnako. Tu sa ale musím zastať Zoe, hlavne ten s ryžou bol zvláštne mazľavý a nechutil ani mne. Mohol byť bio, eko, neviem čo, za nás, tento proste nie. Chutné boli ešte tie spomínané špagety, z tých na počudovanie zjedla zopár lyžičiek aj Zoe a celé to zajedala mojim arabským chlebom. 🙂

Posledné dve fľašky nám ostali neotvorené, preto ak sa pri čítaní nájde malý stravník, ktorý obľubuje kombinácie paštrnák so sladkými zemiakmi a teľacím mäsom a sladké zemiaky s paprikou, rajčinami a kuracím mäsom a je z Nitry, s radosťou mu príkrmy darujeme, stačí napísať. 

     Ďalšie v balíku boli vytláčacie kapsičky. 

Keďže sme doma všetci na solárne baterky, akonáhle je slnko, sme vonku, a preto mám tento druh výživiek veľmi rada. Majú praktické balenie, nebojím sa, že sa mi v taške rozbijú, neštrngám kade chodím, nepotrebujeme k nim lyžičku a hlavne sa s nimi už Zoe obslúži sama. Chcelo to iba trošku tréningu a dve kapsičky vytlačené na tričku. 😀 

Jediná ich nevýhoda je, že sú naozaj maličké. Preto, milí výrobcovia, ak to náhodou čítate, kľudne začnite vyrábať väčšie, 90 g je naozaj málo. Potvrdilo mi to viacero malých konzumentov a ich rodičov. Za nás ich veľkosť kľudne zdvojnásobte. 

     Posledné dve dobroty v krabici boli kaše. Vanilková a banánová. 

Obe s vitamínmi A, D, B1 a vápnikom. Obe sľubovali ľahkú a rýchlu prípravu bez hrudiek. 

Kaše sme zatiaľ kupovali iba bez príchute, občas sme ich dochutili podrveným keksíkom, či trochou medu, a tak som bola zvedavá, či budú chutiť. A obe odporúčame. Teda, obe my dve, ja aj Zoe, odporúčame obe kaše. 🙂 Banánová mala veľmi príjemnú a jemnú chuť banánov. Vanilková ma prekvapila výraznou vôňou, ale chuť bola tiež jemná a obe sa chystám ešte dokúpiť do zásoby. 

     A tak sme tu teda 14 dní ochutnávali, raz viac, raz menej. Brali kapsičky na výlety, chrumky chrúmali v aute, kým sme čakali zvyšných členov rodiny, či pred telkou. A ochutnávanie sme spojili aj s tvorivými dielňami, lebo počet plechoviek z Puffiek sa u nás stále zvyšuje. A bola by škoda len tak vyhodiť, taký dobrý tvorivý materiál. Dajú sa pomaľovať, spraviť z nich vkladačky, ktoré sú u nás aktuálne veľmi obľúbené, stojan, či vázička. Ak ste z nich tiež dačo vyrobili, pridajte fotky, stále ich máme doma kopec a inšpirácií nie je nikdy dosť. Vaše nápady vymeníme za ❤️ ❤️ ❤️ .

     A aký je náš záver? 

Nutripuffky sme ľúbili a ľúbime stále a vďaka testovačke sme objavili nové príchute, ktoré sme predtým nepoznali. 👍 

Kapsičky sú fajn (hlavne mango), ale mini. No ako drobná maškrtka na výlet, či prechádzku sa u nás ešte určite objavia. 👍 

Zeleninové príkrmy majú u nás žiaľ 👎🏻  a vyhráva domáca strava. 

Kaše si u nás tiež zaslúžili miesto aj do budúcna a neochutené budeme striedať hlavne s banánovou, ktorá chutila všetkým. 👍 

Takže, ďakujeme Nestlé že ste si nás vybrali na "koštovku", bola to zábava. 🙂

#test_nestle_naturnesbio #nestle_naturnesbio_skusenosti¹¹

 Kde bolo, tam bolo, kde boli, tam boli a kde boli, tam stále sú tri jaškrblinky Zoe, Teo a Lea, ktoré dostali tri zveriny Linkimals na testovanie.  Linkimals sú hračky, ale nie celkom obyčajné. Navzájom sa poznajú, kamošia, spolupracujú... 

...proste sú to hračkoví parťáci. Stačí ich na začiatku pekne spolu zapnúť a vtedy sa začne hromadná zábava. 

     A že sa jaškrblinky neflákali a dali všetkým trom riadne zabrať, toho dôkazom je tento článok. 

     Začnime ale pekne po poriadku a prestavíme si, kto v tej krabici vlastne bol: 

LOSÍK:

     "Vieš, na čo máš kámošov?  

     Už sa nemusíš báť, môžeš s nimi počítať."

     Najmenší, ale riadne snažívý a prvý odskúšaný bol Losík, ktorého hlavnou úlohou je naučiť deti počítať do 10. Ako o sebe sám vraví, miluje hudbu a vždy s ním môžeš počítať. Rád tancuje a spieva z plných pľúc. 🙂 

     "My spoznávať spolu chceme svet, chceme všetko vedieť, začneme           hneď.

     S priateľmi ľahšie nám to ide, keď nové dobrodružstvo príde."

     "Natrč ušká, hudba už hrá, 

     počuj každý tón.

     Teraz zadup ako slon, ako los cupkaj, do rytmu dupkaj."

________________________________

LAMA:

     "Oranžová, modrá, červená a zelená, 

     fialová, žltá a ružová. 

     Je to náš farebný svet, 

     priateľmi stali sme sa hneď, 

     Je to náš farebný, pestrofarebný svet."

Úlohou Lamy je, naučiť farby a ukladanie krúžkov na seba. Po každom úspechu pochváli, odmení básničkou či svetelnou šou a jemne sa hojdá do rytmu. 

     "Navliekni krúžky tri, farbami nešetri."

     "Krúžky sa gúľajú, krúžky sa spolu hrajú..."

__________________________________________

LEŇOCHOD:

     "Preleňošiť na strome deň, listy jesť len, veď to je sen.

     Žiť si dole hlavou, tanec nad zemou je krásny, zdá sa mi.

     Veď preleňošiť deň na strome len, splnený je sen."

Leňochoda sme doma menovali za veľkého šéfa. Má až dva gombíky na packách, kýve hlavou a ťapká do rytmu. Ovláda abecedu, čísla, farby, protiklady a dajú sa s ním zahrať aj hry. Výborný je v hre Sochy a tiež na hádanie farieb. Ako správny leňochod si vie oddýchnuť a patrične sa za to aj pochváli. Ale tiež vie aj super cvičiť a rozhýbe vám všetky kosti. 

     "Ako robí leňochod? Čo leňochod vraví? 

     Vieš to, ty si ten pravý.

     1, 2, 3, prstami na rukách zahýbaj, aj s tými na nohách. 

     Telíčko ohýbaj, nohami dupni.

     Rukami čo najviac upaž, objím celý svet. 

     Ako vrátiš ich naspäť, to ukážeš mi hneď. 

     Vytiahni sa vysoko, slnko v dlaniach maj, 

     predkloň sa k zemi, dlane na ňu daj."

     "Ničoho sa neľakaj, so mnou si zatlieskaj."

________________________________________

     Všetky tri zveriny sa u nás veľmi rýchlo zabývali a záťažové testy prebiehali dňom aj nocou. Každý si rýchlo našiel svojho obľúbenca a venoval mu svoju pozornosť. 

     Zoe sa najviac zapáčil Losík a jeho žužlacie parohy, Teo si obľúbil Leňochoda, Leuške sa vraj páčia všetci traja rovnako a moja obľúbená je Lama. Sama neviem prečo. (Ak by vám tata chcel nahovoriť, že to bude kvôli tomu, ako som sa na poslednej dovolenke skamošila s jednou sympatickou lamou, neverte mu. 😀 )

     Hračky sme vyskúšali každú zvlášť, zosynchronizované, každú v inej izbe (Áno, aj vtedy spolupracovali. 🙂 ), občas nejaká skočila z gauča hlavou napred... proste, dali sme im zabrať. A vraj sú všetci spokojní. Zahrali sa malí, aj veľkí. 😀 

     A aby ste nevraveli, že Linkimalsov iba chválime, za dva týždne, čo sú u nás doma sme našli dva mínusy. Prvým je podľa mňa veľmi silné svetlo. Ale že fakt silné, dupľom, ak si hračky pustíte v tme. 

     No a druhý mínus? Chúďa lama bola takmer nonstop bezhlavá. Áno, navliekať krúžky je zábava, aj chválila, aj spievala, ale vždy skončila ako "holá" palička, ktorá síce super zabáva, bliká a vyspevuje, ale je to stále iba palička. 😀 

     V každom prípade všetci doma ďakujeme, že sme sa mohli tohto testovania zúčastniť, Losík, Lama aj Leňochod si už na poličke našli svoje čestné miesto a určite s nimi strávime ešte veľa hodín hry a zábavy. 🙂 

#linkimals_skusenosti

Priznám sa, keď koník vyhlásil testovanie na chladničky, len som sa zasmiala a povedala nášmu tata-tovi, že to by bola sranda zapojiť sa a dostať ju. Chladničku sme novú zvažovali už dlho. Naša doterajšia bola už v byte, keď sme sa nasťahovali a odhadovali sme jej cca 15 rokov. Jasné, fungovala, len občas vydávala divné zvuky, chýbala jej polička a dole bola prasknutá. Inak sme si spolu celkom úspešne nažívali. A tak som v prvom momente ozaj neverila, že sa nám to naozaj podarilo. Ale vraj hej a po nejakej dobe a pár dohadovačkách, som doma čakala na "predčasné Vianoce". 

A o tom, ako sme jej dali "zabrať", už sa rozpíšem nižšie. 

Do posledného momentu som vlastne nevedela, ktorá z troch chladničiek k nám príde. Úlohou v prihlasovaní síce bolo, že si mám jednu vybrať, ale však to poznáte, ukecaná ja, tak som spomenula možné, aj nemožné. A tak, keď prišli páni so sťahovákom, nič som neriešila. Spýtali sa na meno, omrkli kadiaľ pôjdu, zistili to, čo ja už vravím dávno: že výťah do polposchodia je na dve veci a  začali vynášať. Chvíľu som mala menšie obavy, pretože zabalená sa chladnička cez vchodové dvere mestila presne na milimeter. Zložili ju na chodbe, odbalili a vtedy prišiel pán technik zo Samsungu. Obul si  návleky, pozrel na mňa, na chladničku, do papierov a chlapom oznámil, že vyniesli nesprávnu. 😱 A tak ju zasa zbalili, na milimeter presne šupli von a zniesli a o chvíľu (kecám, bolo to viac) už bola na chodbe tá správna chladnička, ktorú som dodatočne pomenovala Frosty. 

Starú chladničku sme predvídavo vyjedli, a tak sme ju rovno mohli vypojiť a nahradila ju nová mašina. Pán technik mi poukazoval čo a ako, ale vlastne nebolo veľmi čo ukazovať, chladnička má vpredu jednoduchý displej, na ktorom sme nastavili teplotu pre mrazák aj chladiacu časť, ukázal mi, ako sa posúvajú poličky a teoreticky predviedol, ako sa dá prehodiť otváranie dverí. 

Večer som namiesto knihy čítala užívateľskú príručku, kde sú okrem iného pekne popísané riešenia rôznych závad (Pevne verím, že nás žiadna z nich nečaká, ale istota je istota). A všetko dôležité je prehľadne spísané aj na oficiálnej Samsung stránke:

http://www.samsung.com/sk/refrigerators/bottom-mount-freezer-rb37j5329ss/

Na ďalší deň sme sa teda vrhli do testovania. Teda vlastne najprv do zaplnenia. Asi prvý raz som veci v chladničke ukladala tak, aby dobre vyzerali na fotke 😂

Merali sme, či vnútorná teplota súhlasí s predným displejom, zistili sme, že v momente, keď vnútorná teplota začne klesať, ozve sa pípanie a odmerali sme, že to trvá v priemere 2 minúty. Idálne pre mňa, konečne nemusím donekonečna verklíkovať, že do chladničky netreba pozerať dve hodiny.  Tiež sme vyskúmali, že do určitého uhla otvorenia dverí, sa zasa samé zabuchnú a to teda stará nevedela. Hold, 15-ročné tesnenie je 15-ročné tesnenie. 

Naplnili sme ju ovocím a zeleninou, tata si do nej dal svoju obľúbenú šprotovú pomazánku, naplnili ju zákuskami zo svadby... a vône sa vôbec nepomiešali, všetko bolo chutné a čerstvé. 

A veľké plus dávam šuflíku na mäso. My sme z neho síce spravili šuflík "na mäso, šunky, salámy a iné...", ale odkedy som začala dávať všetky mäsové veci iba tam, už sa nám nestalo, že by sme zabudli na otvorenú šunku, že by sa posledný kúsok slaninky založil a zabudlo sa naň...

Mňa si zatiaľ najviac získala variabilnými poličkami vo dverách, lebo s tým som mala v starej chladničke večný problém... Otvorená fľaša mi nepasovala do police, vrchnák nedostatočne tesnil, ležato byť nemohla, lekvár tiež nie je bohvie čo ležato. A tu si jednou rukou prehodím poličku a hotová vec. 🙂

Horšie bolo testovanie mrazničky. Nezvykneme robiť veľké zásoby mäsa a tak sme dumali, čo s ňou. Skúsili sme odmerať, za koľko cca nám spraví ľad a je to cca 1 hodina a kúsok... Robili sme pokus so zamŕzaním horúcej a studenej vody, ktorý mám aj v profile a merali sme teplotu. Pre mňa je plus pri mrazničke hlavne to, že je trojnásobne väčšia, ako naša pôvodná. Časom uvidíme, či dodrží aj slovo a bude bez námrazy. 

No a úplne na koniec som si nechala dve jediné negatíva, ktoré sme vlastne za dva týždne pokusov našli. 

Prvé je to, že jaškrblinky boli zvyknuté na samoobsluhu. Vybrať si jogurt, či maslo, syr a šunku a spraviť si chlebík bolo u nich normálne. A zrazu nedočiahli, lebo dole je mraznička. To síce vyriešil štulfík, ale nevyriešil moju miernu obavu o nanuky, čo majú teraz na dosah. 😆

A druhé a posledné negatívum? Sú to vajíčka. Z nejakého dôvodu nemám rada obaly od vajíčok. Mám nejak vnútorne zafixované, že sú "špinavé" a som rada, keď sa ich čo najskôr zbavím. Lenže vajíčka už veľkosti M a tým pádom aj L sa do poličky na to určenej nezmestia. Jednoducho sa nezavrie, lebo je nízka a pri zatváraní dverí som sa tým pádom bála, že ich rozpučím. 

A na záver, ako už aj názov predpovedá, by som chcela pripojiť "úsmevný" príbeh o dobrých skutkoch. Snáď ste vydržali čítať až potiaľto. 🙂

Keďže sme novú chladničku dostali a stará bola síce stará, ale stále funkčná, rozhodli sme sa, že ju teda darujeme. Veď to poznáte... Tie moje večné ružové okuliare a frázy ako: šír dobro - vráti sa ti dobro. Som proste nepoučiteľná. Chladničku som umyla, nafotila, spísala poškodenia a dala ju do miestnej skupiny. A začali sa ozývať ľudia. Logika káže ísť od prvého a tak sme sa s ním dohodli. Pán ďakoval, vraj príde aj s kamarátom, nebudeme mať s odnosom žiadne starosti. A na druhý deň naozaj prišiel. Chladničku sme mu vyložili na chodbu, aby nemal veľa roboty, ja som sa mu ospravedlnila, že z boku je nakreslená jahoda (nakreslila som ju tam hneď po nasťahovaní farbami na sklo a slnko ju tam pripieklo 😀 ) a predviedli sme mu, aké má "vady". Pán opäť ďakoval, vraj sa im práve ich pokazila a nemajú peňazí nazvyš a tak. Síce prišiel sám, nie s kamarátom ako sľuboval, ale šlak to traf, tata mu ju pomohol zniesť. Doma sme si sadli a mali sme zo seba dobrý pocit. A potom som dostala správu od pána, ktorý bol druhý v poradí a ktorému som sľúbila, že ak by sa dačo zmenilo, chladnička je jeho. Áno, pán č. 1 ju do hodiny, odkedy ju od nás odniesol hodil na bazár za 50 Eur, odfotil ju aj s mojou jahodou na boku a mňa si zablokoval. 😱 

Som proste nepoučiteľný tvor. 🙂

"Deti nepotrebujú viac vecí. Najlepšia hračka, akú môžu mať, je rodič, ktorý si sadne na zem a hrá sa s nimi."

Pekný a pravdivý citát, ktorý sa občas ťažšie dodržiava. Detská izba prepchatá plyšákmi a všelijakými plastovými dôležitosťami. Ale po miliónotom hromžení počas upratovania sme si doma povedali dosť. A hračky postupne ubúdali. Áno, bol to zo začiatku boj (hovorím o sebe 😁 ), ale celkom sa nám darí. Namiesto plyšákov ceruzky a štetce, nie plastoví panáci, ale nožnice, vykrajovačky, plastelína, knihy... Veľa kníh a spoločenských hier... A preto sa tešíme, že sme mohli odskúšať aj novinku od Kvida. 

Kvido sú hry pre deti od troch do osem rokov. Tak sa píše na ich oficiálnej stránke. (Asi mám aj ja toľko, lebo ma bavili. - pozn. autora 😁 ) Majú rozvíjať kratívne myslenie, grafomotoriku, koncentráciu a logické uvažovanie. Niečo, čo sa predškolákom celkom hodí. 

U nás doma sa vyskytli 3 krabičky s chobotničiakom Kvídom a tu sú naše dojmy z nich:

PEXESO pre bystré hlavičky (HÁDANKY) 5+

Prvú sme odbalili najmenšiu krabičku, v ktorej malo byť pexeso. Ale nie také, na aké sme boli zvyknutí doteraz. Bod prvý - nemuseli sme ho vystrihovať. Toto sa jednoducho a ľahko vylúplo. Bod druhý - je tvrdé, a zjavne aj ohybné, nie je to obyčajný papier. Jeho deťuodolnosť potvrdzuje aj fakt, že Teo chcel demonštrovať, že jedno je predsa len ohnuté a ukázal mi ho. Po mojom skonštatovaní, že je krásne rovné a nové, ho zohol. Vyrovnalo sa mi pár brčiek, ale následne sme spolu vyrovnali aj kartičku a je na nerozoznanie od ostatných. 😊

Pexeso je zložené z obrázku aj s popisom a k nemu pasujúcej básničky, ktoré sú ozaj podarené. A veľkým plusom je, že deti sa mohli hrať aj bez predčítača, keďže správne dvojice k sebe pasujú rovnakým pozadím. Takže, za nás štyri palce nahor a udeľujeme plný počet bodov. 👍

Hádanky na cesty - ZVIERATÁ  3+

Stredná krabička schovávala hádanky na cesty. Neviem prečo, ale v prvom momente som si predstavovala hru, ktorá sa bude dať nabaliť do auta, na spríjemnenie nejakej dlhej cesty. Pritom sme nikdy nič podobné nepotrebovali a jaškrblinky vždy volia pozorovanie a komentovanie cesty, alebo úsporný, spací režim. 😊 No v každom prípade, toto by som do auta nebrala. Predpokladám, že vyzdobené by bolo všetko, vrátane šoféra. Takže to "na cesty" bude skôr myslené tak, že hádanky jednoducho šupnem do bársakej malej tašky a môžu s nami cestovať po svete. 

Keďže mali ako jediné z nášho balíčka označenie 3+, prvý sa pustil do testovania Teo. A mame padla sánka, koľko toho vlastne vie, akurát na rozdiel od svojej sestry taktne mlčí. 😁 Sám mi hádanky nosil a dokázal nad nimi presedieť hodinu. Kreslil, spájal, gumoval... A vďaka jeho zanietenosti sme zistili aj ďalšiu podstatnú vec, veľmi dôležitú pre matky. FIXKY SA DALI VYPRAŤ. 👏 Opakujem, netreba robiť paniku, nie raz som slúžila ako držiak a vymaľovaní sme boli všetci. 

Jediné negatívum, ktoré sme spolu už pri prvých minútach našli je snáď to, že niektoré obrázky boli nakreslené priamo v tom rohu, v ktorom sú všetky kartičky spojené a ťažšie sa teda kreslili, či spájali a hľadali. 

Závod farieb - pamätaj si farby 5+

Závody sme si nechali na úplný koniec, tušila som totiž, že toto bude "akcia" pre celú rodinu. 55 rôznych obrázkov, kartičky na udeľovanie bodov a 6 farebných stieracích fixiek. Ale hlavne pravidlá. A prídavok, na komplikovanejšie pravidlá. A tak sme si na prvú hru vymysleli vlastné, jednoduchšie. A aj tak som nevyhrala. 😂 Pravda je, že keby chceme od detí, aby hrali podľa pravidiel a čakali, kým porátame body, asi by s celou hrou veľmi rýchlo treskli. Neskôr večer sme si ale dali závod "dospelákov" a nie je to vlastne vôbec komplikované. Horšie je zapamätať si farby, hlavne keď protihráč zúrivo vykrikuje náhodné farby a tiež, keď si dobrovoľne pridáte presýpacie hodiny, však trochu herného stresu nezaškodí. 

Jediné negatívum, ktoré sme našli pri tejto hre, vlastne ani nie je v hre, ale v jej obale... Za ten svet sa nedá otvoriť. Deťom sa to nepodarilo ani raz a ja som obetovala jeden celý, prírodný necht... 

Ďalšia vec, ktorá napadla nášho tatu popri tom, ako sledoval farebný závod jaškrbliniek bola tá, že takýmto tempom nám fixky vydržia maximálne týždeň, možno aj menej. Túto obavu ale vyriešila hneď prvá moja návšteva najbližšieho papiernictva, v ktorom som našla okrem klasických modrých a čiernych stieracích fixiek, o ktorých sme vedeli, aj takýto celý balík so všetkými farbami.

Stál necelých 8 eur a večer, keď som skúsila dačo podobné vygoogliť, som našla aj iné balíky stieracích fixiek aj za nižšiu cenu. 

Naše dva týždne skúšania a hľadania chybičiek prešli celkom rýchlo a ja vidím, že hry si našli svoje česné miesto na poličke medzi ostatnými a že si ich jaškrblinky vyberajú aj bez toho, aby som im to navrhla ja. Vybrali sme sa preto do Albi a omrkli sme aj ostatné z ponuky chobotničky Kvída a je isté, že minimálne jeho divadielko spomenieme Ježiškovi... 😏 Ak teda máte doma malých zvedavcov, my všetci štyria vám Kvída odporúčame... Dobre to ten chobotničiak vymyslel. 👧👦👩👨