Posledná "dovolenka" sa mi nenávratne blíži ku koncu a keďže ako trojmama som si celkom obľúbila samozničovanie, pred časom som vyhlásila, že toto leto si plánujem riadne užiť. (Rozumej, budem vláčiť všetkých na výlety, počúvať, akí sú hladní, nevládzu, je to ďaleko a kedy pôjdeme domov, aby mi potom doma nadšene oznámili, že by ešte niekam išli, lebo sme fuuurt doma ). A tak, keď sme mohli začať predčasne letné prázdniny plavbou po Dunaji, nepoviem nie. 

     Dohodli sme čo a ako, a jeden piatok sa uliali zo školy, práce a povinností. 

     Pri výbere plavby sme brali ohľad na najmenšiu pasažierku a tak sme sa vydali na Bratislavský okruh, ktorý bol aj podľa popisu na stránke www.lod.sk najvhodnejší pre menšie deti. 

     Dorazili sme teda do Bratislavy, aj takmer do cieľa, ale aby sme ostali verní našej rodinnej tradícii, na konci sme neposlúchli navigáciu, lebo, citujem šoféra: "To sa mi nezdá, to je blbosť, tam to isto nie je." Bolo to tam. Takže, ak ste cezpoľní, ako my, poslúchnite navigáciu, fakt je tam parkovisko. Hneď vedľa Osobného prístavu, kde sme si pred plavbou vyzdvihli lístky. 

     Parkovisko bolo dosť veľké, predpokladám, že sa na ňom vždy najde miesto. A cena, no, tá bola asi taká už celkom bratislavská a veľmi nás neprekvapila. Pri odchode sme platili 8 €. ‍♀️

     V Osobnom prístave nám povedali, že k lodi sa máme dostaviť 15 minút pred odchodom, tak sme stihli aj prechádzku po nabreží a omrkli sme všetky ostatné lode. 

     Domáce alebo kupované? Bio či nebio? V kapsičke, v skle či v plastovom tégliku? Kašu s príchuťou či bez príchute? Kým sme boli bezdetní, ani mi nenapadlo, že prvé príkrmy, či papanie dieťaťa, môže byť celá veda. No so zvyšujúcim sa počtom detí u nás doma si dovolím tvrdiť, že nakoniec sme si s tým celkom poradili. Zistili sme, čo im chutí, čo je pre ne dobré aj čím sa dajú podplatiť... A hlavne sme zistili, že úplne ideálne je, s nikým sa nedohadovať o tom, či to, čím kŕmite je správne. Hlavne nie online. A tak teraz v podstate urobím pravý opak, lebo odvážnemu šťastie praje a pár vecí vám ukážeme.  

     Asi ste si už mohli všimnúť, že jeme cukor, nedržíme diéty (rodičia samozrejme ), chodíme na Happy Meal, ja si kľudne otvorím polkilovú Nutelu aj v noci... S príchodom našej Ley sme ale objavili aj čaro zeleniny na pare, začali sme oveľa menej soliť, obľúbili si kuskus a nepoznám deti, ktoré by zjedli toľko pečenej tekvice a domácej rajčinovej polievky ako tie naše. 

     Neštudujeme v obchode zloženie za pomoci lupy, občas necháme deti napchať sa aj cukríkmi, ktoré „sľubujú" laxatívne účinky a preto vás nebudeme trápiť obsiahlym opisom zloženia a éčkami či inou abecedou. Mne samej by to nič nevravelo, bolo by to len CTRL+C a CTRL+V, a také niečo by ma nebavilo ani písať, ani čítať. Bude to teda recenzia taká naša, dovolím si tvrdiť, že uprimná, ktorej postup som si zapisovala na papier celé dva týždne, a ktorú mi v posledné dni Zoe našla a prepísala tmavomodrou pastelkou, takže bola celkom zábava to lúštiť do finálnej podoby.

     A možno aj preto, že majú deti viac-menej neobmedzený prístup k maškrtám u nás doma, majú iba pár obľúbených chrumiek a sladkostí. Jednou z nich sú aj „Nutripuffky" od Nestlé a vytláčacie výživky, čo bol vlastne aj dôvod, prečo som sa zapojila do tohto testovania. 

Pred dvomi týždňami teda dorazil balík plný modrých dobrôt. Niektoré sme poznali, niektoré nie, tak sme sa hneď pustili do ochutnávania a tu sú naše dojmy. 

     Úplne prvé sme otvorili naše obľúbené Nestlé Naturnes Bio Nutripuffs. 

 Kde bolo, tam bolo, kde boli, tam boli a kde boli, tam stále sú tri jaškrblinky Zoe, Teo a Lea, ktoré dostali tri zveriny Linkimals na testovanie.  Linkimals sú hračky, ale nie celkom obyčajné. Navzájom sa poznajú, kamošia, spolupracujú... 

...proste sú to hračkoví parťáci. Stačí ich na začiatku pekne spolu zapnúť a vtedy sa začne hromadná zábava. 

     A že sa jaškrblinky neflákali a dali všetkým trom riadne zabrať, toho dôkazom je tento článok. 

     Začnime ale pekne po poriadku a prestavíme si, kto v tej krabici vlastne bol: 

LOSÍK:

     "Vieš, na čo máš kámošov?  

Priznám sa, keď koník vyhlásil testovanie na chladničky, len som sa zasmiala a povedala nášmu tata-tovi, že to by bola sranda zapojiť sa a dostať ju. Chladničku sme novú zvažovali už dlho. Naša doterajšia bola už v byte, keď sme sa nasťahovali a odhadovali sme jej cca 15 rokov. Jasné, fungovala, len občas vydávala divné zvuky, chýbala jej polička a dole bola prasknutá. Inak sme si spolu celkom úspešne nažívali. A tak som v prvom momente ozaj neverila, že sa nám to naozaj podarilo. Ale vraj hej a po nejakej dobe a pár dohadovačkách, som doma čakala na "predčasné Vianoce". 

A o tom, ako sme jej dali "zabrať", už sa rozpíšem nižšie. 

Do posledného momentu som vlastne nevedela, ktorá z troch chladničiek k nám príde. Úlohou v prihlasovaní síce bolo, že si mám jednu vybrať, ale však to poznáte, ukecaná ja, tak som spomenula možné, aj nemožné. A tak, keď prišli páni so sťahovákom, nič som neriešila. Spýtali sa na meno, omrkli kadiaľ pôjdu, zistili to, čo ja už vravím dávno: že výťah do polposchodia je na dve veci a  začali vynášať. Chvíľu som mala menšie obavy, pretože zabalená sa chladnička cez vchodové dvere mestila presne na milimeter. Zložili ju na chodbe, odbalili a vtedy prišiel pán technik zo Samsungu. Obul si  návleky, pozrel na mňa, na chladničku, do papierov a chlapom oznámil, že vyniesli nesprávnu. A tak ju zasa zbalili, na milimeter presne šupli von a zniesli a o chvíľu (kecám, bolo to viac) už bola na chodbe tá správna chladnička, ktorú som dodatočne pomenovala Frosty. 

Starú chladničku sme predvídavo vyjedli, a tak sme ju rovno mohli vypojiť a nahradila ju nová mašina. Pán technik mi poukazoval čo a ako, ale vlastne nebolo veľmi čo ukazovať, chladnička má vpredu jednoduchý displej, na ktorom sme nastavili teplotu pre mrazák aj chladiacu časť, ukázal mi, ako sa posúvajú poličky a teoreticky predviedol, ako sa dá prehodiť otváranie dverí. 

Večer som namiesto knihy čítala užívateľskú príručku, kde sú okrem iného pekne popísané riešenia rôznych závad (Pevne verím, že nás žiadna z nich nečaká, ale istota je istota). A všetko dôležité je prehľadne spísané aj na oficiálnej Samsung stránke:

http://www.samsung.com/sk/refrigerators/bottom-mount-freezer-rb37j5329ss/

"Deti nepotrebujú viac vecí. Najlepšia hračka, akú môžu mať, je rodič, ktorý si sadne na zem a hrá sa s nimi."

Pekný a pravdivý citát, ktorý sa občas ťažšie dodržiava. Detská izba prepchatá plyšákmi a všelijakými plastovými dôležitosťami. Ale po miliónotom hromžení počas upratovania sme si doma povedali dosť. A hračky postupne ubúdali. Áno, bol to zo začiatku boj (hovorím o sebe  ), ale celkom sa nám darí. Namiesto plyšákov ceruzky a štetce, nie plastoví panáci, ale nožnice, vykrajovačky, plastelína, knihy... Veľa kníh a spoločenských hier... A preto sa tešíme, že sme mohli odskúšať aj novinku od Kvida. 

Kvido sú hry pre deti od troch do osem rokov. Tak sa píše na ich oficiálnej stránke. (Asi mám aj ja toľko, lebo ma bavili. - pozn. autora  ) Majú rozvíjať kratívne myslenie, grafomotoriku, koncentráciu a logické uvažovanie. Niečo, čo sa predškolákom celkom hodí. 

U nás doma sa vyskytli 3 krabičky s chobotničiakom Kvídom a tu sú naše dojmy z nich:

PEXESO pre bystré hlavičky (HÁDANKY) 5+

Prvú sme odbalili najmenšiu krabičku, v ktorej malo byť pexeso. Ale nie také, na aké sme boli zvyknutí doteraz. Bod prvý - nemuseli sme ho vystrihovať. Toto sa jednoducho a ľahko vylúplo. Bod druhý - je tvrdé, a zjavne aj ohybné, nie je to obyčajný papier. Jeho deťuodolnosť potvrdzuje aj fakt, že Teo chcel demonštrovať, že jedno je predsa len ohnuté a ukázal mi ho. Po mojom skonštatovaní, že je krásne rovné a nové, ho zohol. Vyrovnalo sa mi pár brčiek, ale následne sme spolu vyrovnali aj kartičku a je na nerozoznanie od ostatných.