Pamätám sa na moje prvé vyšívanie z detstva, malá deka so sirôtkou ako ozdobou, ktorú som pripravovala v záujmovom krúžku. Neznášala som to monotónne vyšívanie okrajov hustým lemovacím stehom, ani som to nikdy nedokončila. Naštastie zle vybraný projekt ma neodradil a koníček ostal. Učila ma aj mama, pripravovala som jej hádam na každé Vianoce nejaký obrus, tie neskoršie výtvory sa dali aj použiť. Jeden má aj dodnes a používa ho. Babka mi pomáhala , keď som u nej vyšívala krížikovým stehom vtáčiky podľa starých magazínov. Potom to nejako prestalo, začali ma baviť iné veci.
Už ako dospelá som raz mala menšiu krízu kvôli práci a siahla som zas po krížikovom vyšívaní, aby som našla ukludňujúcu činnosť, niečo čo ma zabaví a zamestnáva. Kúpila som, už za vlastné peniaze, potreby na krížikové vyšívanie. A odvtedy som neprestala. Jeden projekt za druhým, vyskúšala som veľa techník a druhov vyšívania a stále ma to viacej baví.
Teším sa, že tu asi nájdem ľudí, ktorí rovnako našli v tvorivej práci vášeň a je to ich srdcová záležitosť, nech je to už čokoľvek.