Pomôžete prosím, nech aj detičky čo sú na inzulínových perách mali nárok v SR na senzory.
Dievcatko moje od vcera uz 3 rocna a dnes prva navsteva skolky na 4h. Tak som sa tesila, ze sa konecne naranajkujem v klude a vypijem teplu kavu s nohami na stole a miesto toho tu sedim ako bez duse, bez ranajok a kavy a cumim na hodiny kolko este musi prejst minut kym pre nu pojdem
No som normalna???!!!
Dnes je to mesiac, cely dlhy mesiac, co mu bol zisteny a diagnostikovany Diabetes 1typu zivot sa nam otocil uplne naruby, ale pomalicky sa posuvame dalej, ucime sa s tym zit a hlavne sa ja s tym uz musim zmierit
Viem, su aj horsie diagnozy... a dakujem bohu, ze pri takych vysokych hodnotach cukru ake mal, vobec zije, ale kazde jedno pichnutie mi ide vyrvat srdce z hrude, slzy potlacujem ako sa da a on este hrdinsky povie, mami neboj a nebud smutna ved to ani neboli. Esteze on to zvlada tak perfektne. Je to moj hrdina
Babulky je tu skupinka, deti diabetici, ktore si pichaju inzulin? Alebo nejake podobne, co suvisia s touto chorobou? Dakujem pekne
Od 20:51 lezim v posteli, az som zajtra do ruzova vyspata a za toho boha nie a nie zaspat! Nostalgia je silnejsia ako ja! Zajtra sa moje prvorodene dieta stane skolakom a ja to akosi neviem stravit ved takto pred 6 rokmi som zehlila posledne vecicky pre jeho velicenstvo az ma po prichode na svet vsetko pripravene a zajtra uz bude skolacik
Taaak dlho som na tuto chvilu cakala ..... ze hura konecne je a bude samostatnejsi, konecne prespi celu moc, konecne ma nebude tolko potrebovat a teraz je to tu a ja mam slzy v ociach a chcem spat svoje vecne uvrieskane, nepokojne, vonave ( niezeby teraz smrdel
) babatenko, ktore ma stale potrebuje. Zienky, ze niesom sama takato sibnuta???!!!
Moj 5 a pol rocny syn ma dnes takto milo prekvapil. Isla som uspat uspat malu a ked som prisla do kuchyne tak on takto, ze mami ja ti pomaham, aby si si aj mohla oddychnut, moj maly-velky chlap sikovny, tak som ho pochvalila, vybozkala a on potom, ked som taky krasny kupis mi aj kinder vajicko za to vsak
Tak a je to tu! Dnes ma uz aj nasa Ninka 1 rocik
Takto pred rokom som uz neskutocne trpela, plakala, prosila, ale aj nadavala na tie hnusne bolesti, na ktore som zabudla hned ako mi moje male nunu venovalo prvy pohlad a vrieskala akoby sa ma zlakla
Placuci chodim aj dnes kazdu chvilu, ale od radosti, ze ju mame. A tot foto s provizornou tortickou, lebo oslavu mame az za mesiac
Vsetko najlepsie laska nasa, hlavne nech si nam zdravucka