Toto nebude o pamiatkach, toto bude o zážitkoch a emóciách.
Benátky máme často zafixované ako romantické mesto pre zamilované páry. Ale čo keď už máte deti a Benátky proste chcete vidieť? Nevadí...
V Benátkach sme sa zastavili cestou na dovolenku v Toskánsku. Mali sme so sebou 3 ročnú Elišku a 8 ročnú Barborku. Najskôr sme sa obávali, či to malá Eli zvládne, či sa tam nebude nudiť. Obavy boli zbytočné. Trik bol v tom, užiť si to a trošku sa prispôsobiť deťom.
Už cesta autom do Benátok je zážitok. Do mesta vchádzate vo veľkom štýle po dllllhom moste v mori. Hneď za ním vás víta benátsky prístav. Kotvia v ňom obrovské zaoceánske lode a deti na ne pozerali s otvorenou pusou. Bolo to jasné. Neuteká sa hneď do mesta, treba sa pomotať po prístave.
Hneď, ako sme zaparkovali, išli sme sa pešo prejsť k tým zakotveným obrom a bol to zážitok. Eli výskala od nadšenia. Barborka sa tvárila cool, ale keďže zabudla zatvoriť pusu vedeli sme, že aj ona bola ohromená 🙂
TIP PARKOVANIE
Hneď za príjazdovým mostom do Benátok odbočte doprava. Značky vás budú navigovať do parkovacieho domu Venezia Tronchetto Parking. Parkovanie stojí 21 Eur na celý deň. Tajný tip! Nepokračujte po odbočení do parkovacieho domu, ale hneď zase doprava. Je tam malé strážené súkromné parkovisko, kde sa vám podarí zaparkovať lacnejšie a do mesta je to o niečo bližšie.
Do mesta sa s prístavu dostanete pešo (s deťmi neodporúčam), lodným taxi alebo môžete využiť Venice PeopleMover. Takéto vtipné označenie dostal malý vláčik, ktorý vás dopraví z prístavu do centra mesta.
Lístok stoji 1,50 EUR a kúpite ho v automate priamo na stanici. Deti do výšky 1 metra majú dopravu zdarma. Treba ich s veľkou vážnosťou odmerať, bude sa im to páčiť. Meter je priamo pri vstupe na vláčik. A keďže Eli ten meter lízol len tesne, museli sme sa počas čakania merať opakovane niekoľkokrát, aby sa uistila, že za tých 5 minút naozaj nevyrástla a nebude čierny pasažier 🙂
A už sme v Benátkach a ideme žasnúť.
Rozhodli sme sa, že pôjdeme pešo popri kanáloch na Nám. Sv. Marka a tam nastúpime na Vaporetto - lodný autobus, ktorý nás odvezie naspäť do prístavu.
Naša trasa bola z Piazzale Roma cez most Ponte della Costituzione a ďalej po vonkajšej strane kanála at k mostu Rialto a potom uličkami smer Piazza di San Marco. Nemali sme už kočík, takže nás nič neobmedzovalo a išli sme, kam nás oči viedli.
Počítajte ale s tým, že Benátky sú plné schodov. Ak máte ešte dieťa v kočíku, trasu si vopred naplánujte, aby vás neobťažovalo večné vynášanie kočíka hore schodmi. Bezbariérové trasy nájdete tu: http://www.veneziaunica.it/en/content/itineraries-without-barriers
Spomaliť a nestresovať – to je prvá vec, ktorú musíte pri návšteve Benátok s deťmi akceptovať. Dodržte ich tempo a pomalým krokom sa proste len prechádzajte a kochajte okolím. Chodenie po múzeách a pamiatkach sme obmedzili na minimum, hlavne sme si to užívali a nasávali atmosféru. Pri cestovaní s deťmi platí – nič nesiliť. Pri náznaku nudy sa môžete po Benátkach napríklad pohybovať na štýl benátsky holub 🙂
Ľudia, virvar, predavači zmrzliny, predavači suvenírov, lode, mosty, farebné domy, masky a všadeprítomné holuby tvoria mozaiku, ktorá deti bude zaručene baviť. Nechajte ich, nech si to užijú.
Naše dievčatá samozrejme najviac fascinovali pouliční predavači a keby mohli, kúpili by od nich všetko. Uprosíkali nás nakoniec na akúsi podivnú a podozrivo farebnú slizovú hmotu. 🙂 Predavač nemal vydať, a tak nás nechal, aby sme postrážili jeho miesto a išiel rozmeniť. Takto sme sa aj my na malú chvíľku premenili na benátske predavačky suvenírov 🙂 No povedzte, nekúpili by ste?
Masky a suveníry
Ďalšou veľmi vydarenou aktivitou bolo obzeranie benátskych masiek a kupovanie suvenírov. Deti fascinovane pozerali do výkladov, pristavovali sa pri stánkoch. Masky ich veľmi zaujímali a tak sme si porozprávali aj čo to o benátskom karnevale, o jeho histórii.
Okrem masiek je výborným suvenírom výrobok od sklárov z ostrova Murano. Neskutočné výtvory plné farieb a tvarov, krásna bižutéria, sošky, či bytové doplnky.
Meranie uličiek
Keď už boli deti unavené, pomohla výborná talianska zmrzlina a napríklad aj „meranie uličiek“. V Benátkach sú uličky tak uzučké, že sa do nich ledva zmestia dvaja chodci vedľa seba. Tak sme pre spestrenie merali a skúšali, ktorú uličku dokážu „objať“ a dočiahnu z jednej strany na druhú. Nájdete tú najužšiu?
Najväčší zážitok prišiel na Námestí svätého Marka. Holuby! Je ich tam vždy veľa a deti ich s obľubou naháňajú. Vezmite si so sebou nejaké zrno na kŕmenie a deti majú o zábavu postarané. Vy si zatiaľ dajte kávičku v niektorej z miestnych kaviarní. Len pozor, holuby sú fakt drzé, na malé deti treba dohliadať, aby ich nepoškriabali, sadajú totiž na človeka hlava nehlava.
Okrem holubov sme si popozerali aj Baziliku sv. Marka. Deti spočítali, koľko koníkov je na priečelí, ukázali sme im zlaté mozaiky a keby nebolo dlhého radu, išli by sme aj dnu. Nechceli sme ich ale vystavovať dlhému čakaniu.
Na Námestí svätého Marka sme ukončili naše potulky Benátkami. V prístave hneď pri námestí sme nasadli na Vaporetto – lodný autobus a od Námestia svätého Marka sme sa odviezli naspäť do prístavu. Plavba trvá okolo 30 minút a loďka ponúka krásne výhľady na benátske uličky a hlavný kanál Canal Grande. Pre deti to bola odmena za to, že s nami vydržali celodenné potulky, vaporetto sa im totiž veľmi páčilo.
PRAKTICKÉ RADY:
Pekný výlet želá Maťa
Skoda,ze pises len o tom peknom....My sme boli v r.2009,mozno sa to tam uz pomenilo odvtedy,ale ja osobne som si povedala:"Benatky,nikdy viac".
@nadezdah bola som v Benátkach 2 x. Raz bez detí na karnevale a raz s deťmi v lete. Oba razy sa mi veľmi páčilo. Ale dávam Ti za pravdu, že nie každému hneď Benátky sadnú...
@aams tak to bude mať malá peknú spomienku na Benátky 🙂 Ešte stále sa usmievam, ako som prečítala vašu príhodu. Super 🙂
Nas brala delegatka krizom cez Benatky,takze sme mali moznost vidiet aj tie negativne stranky mesta. Zial ten humus,spina a smrad ma dost odradili a iluzia o krase Benatok sa rozplynula hned v prvych minutach.
@nadezdah - tak to je aj o tom, čo prednostne vnímaš a ako si nastavená. Ja som bola 2x, raz zo školy na výlete, a raz teraz v lete s mužom a aj deťmi. Ja neviem, čo kde v Benátkach je, Dóžov palác, Baziliku San Marco, Campanilu, Canal Grande - to všetko poznám v podstate len z rozprávania, lebo síce som v Benátkach bola, ale prvotne som vnímala niečo úplne iné. Atmosféru mesta. Špinu, smrad a humus (ako píšeš) sme nevideli, lebo sme sa pozerali na úzke uličky, malé námestíčka, fontány, balkóny, kanále, mosty a tváre ľudí - cudzích aj domácich, na masky, na výklady so suvenírmi, na predavačov zmrzliny, jedli sme, pili, zmrzlinu sme si dali, každú chvíľu sme sa niekde zastavili a vnímali mesto, "celé Benátky" sme pochodili s Florenťankou a všetci sme si užívali Taliansko s Taliankou - my cudzinci, aj kamoška Talianka. Moje deti povedali, že Benátky bol najlepší výlet v ich živote 🙂
@katrinka8 presne takto vnímam Benátky aj ja 🙂 Cez ich atmsféru.
@katrinka8 v tomto ti dam za pravdu,kazdy sme iny a svet vnimame inak. Netrdim,ze v Benatkach nebolo nic zaujimave,samozrejme,ze bolo, ale celkovy dojem na mna posobil tak,ze videla som,dakujem,uz nemusim. Mozno to je tym,ze som mala predstavu o Benatkach,ake su krasne ciste,same pamiatky... no nie. Chcela som si kupit broskyne,jednu som chytila do ruky a talian tam zacal po mne hukat,neskor mi bolo vysvetlene,ze tam sa to nesmie,ze predajca mi sam da do sacku,co mne prislo akoze prrrr,to co je,ze si nemozem sama vybrat. Dalsie co mi vadilo bolo na akomsi namesticku porozhadzovane plastove flase,vraj po vikendovych zurkach tam je iny bordel...osarpane budovy,smrad z ryb, prehnane drahe obchodiky, hned na zaciatku nas upozornili,aby sme od poulicnych predajcov nic nekupovali,lebo policajti chytia aj nas,je trestne tam kupovat od takychto smelinarov a taketo veci. Ludi tam bolo strasne moc,nemam rada tlacenice a velke davi,tak aj to. Historia,pamiatky,kostol namestie M.Polla super. Myslim si,ze nase Slovensko ma vecsiu cenu pre mna
@nadezdah - to je tým, že človek ide do neznáma s určitými očakávaniami. Ja keď takto niekam idem, tak si pozriem - obvykle - čo tam je, ako to vyzerá, aby som mala predstavu, kam idem, ale neočakávam vlastne nič, len určité farby, vône, náladu, atmosféru, zvuky.... To si predstavím, a na to sa obvykle aj naladím, že to je to, čo chcem "vidieť". Preto vnímam napr. v Španielsku (a Taliansku) rána inak ako u nás, vzduch je voňavý, lebo vonia more, počujem hlasy predavačov, ktorí otvárajú svoje pekárničky či obchody s ovocím, idem okolo, pozdravia sa, usmejú, ak niečo nakupujem, prehodíme pár slov (u nás ráno do obchodu po čerstvé pečivo nevstanem, lebo tu taká atmosféra proste nie je, tam kľudne aj o šiestej ráno idem na pláž, a som tam sama alebo len ja, rybári a pár bežcov)keď je slnko na obed vysoko, nevnímam neporiadok veľkomesta (napríklad v Barcelone alebo Malage), ale pokrik žien, ktoré varia obed a cez otvorené okná si pri pustenej telke nahlas kecajú so susedou v dome oproti, hrnce búchajú, hudba hrá, tety sa rozprávajú, deti pobehujú po ulici a pokrikujú... a všade je vôňa - zo slnka, ktoré rozpaľuje ulice, z mora, od ktorého občas veje vánok, z jedla, ktoré varia tie ženy, cítiť ryby - niekomu more smrdí (niekedy a niekde aj mne), ale obvykle mi vonia, diaľkou, slobodou, nekonečnosťou, radosťou, letom...
Ako keď minulý rok v Caorle fúkal vietor, silný vetrisko. Vyhnal ľudí z pláže, na stožiari viala čierna vlajka, piesok sa dvíhal a skoro nebolo vidno. Ale pomedzi oblaky presvitalo slnko a more bolo zvlnené, milión nízkych vĺn sa valilo k brehu a keď som stála bosá vo vode, narážali mi do nôh, vietor mi bral vlasy a fučal do tváre, naokolo takmer nik, - ale to bola tak neuveriteľníá sila prírody, že sa mi chcelo smiať a plakať v jednej sekunde. Keď som mojej malej dcére chcela niečo povedať, museli sme kričať, aby sme sa počuli. Bolo to niečo neuveriteľné. Neuveriteľne krásne. Nečakala som, že TOTO zažijem v inak preplnenom turistickom mestečku na severe Talianska v čase plnej sezóny.
@katrinka8 krásne napísané. Si dušou cestovateľ. Netreba očakávať výjav z pohľadnice, ale treba vnímať tie farby a chute miesta. A všetko to k tomu patrí. Dobré aj zlé.
@nadezdah aj teba chápem. Nie každý má rád davy, hluk a tlačenicu. A máš veľkú pravdu v tom, že naše Slovensko je nádherné.
Začni písať komentár...
Benaatky krasne sme absolvovali spolu s dcerkou ked mala rok aj dva mesiace a nic krajsie som nevidela 🙂 a myslim ze je jedna spomienka ostane navzdy na humorne vecere ked bude dospela ze sa vykakala v strede San Marco namestia 🙂 ked bude uz velka pubertiacka tak ju tam zoberiem na zensky vikend 🙂
A samozrejme chvalim clanok 🙂