Tak som sa rozhodla podeliť s vami o môj zážitok z pôrodu, aby si všetky tehuľky – prvorodičky nemysleli, že pôrod je spájaný iba so strachom a bolesťou. U mňa to tak celkom nebolo...
28.03.2013 – to bol náš pôvodný, vypočítaný dátum, kedy sa malo narodiť naše vysnívané dieťatko. V tento deň som sa vybrala ako každý štvrtok do poradne. Už predchádzajúci večer som mala tušáka, že ak sa Maroško nevypýta k nám sám, tak ho budú musieť vyvolať, pretože blbá tehu cukrovka...Vyvolávačky som sa bála po prečítaní všetkých zážitkov od maminiek, ktoré takto rodili, lebo prevažovali viac tie strašidelné a dlhotrvajúce. Myslela som si, že je neprirodzené umelo volať bábätko von z bruška, keď sa mu samému ešte nechce, ale čo čert nechcel....Bol štvrtok pred Veľkonočnými sviatkami, čiže pred nami boli štyri dni voľna. V poradni mi doktorka oznámila, že nieje nič nové, som pozatváraná som na 100 zámkov a nič sa nedeje. V kútiku duše som dúfala, že ma na sviatky nepríjmu, doktorka iba prebehne očami okolo dátumu a povie, že keď sa nič cez tieto štyri dni neudeje tak nech sa hlásim v utorok na príjme. Prd. Zdvihla telefón, obvolala dvoch gynekológov, aby sa uistila, že musím rodiť ešte dnes. Keď mi to oznámila, celá som stuhla, v hrdle mi zovrelo a do očí sa mi tlačili slzy..tak už to príde, ešte dnes budem mať svojho syna pri sebe. Cítila som strach, to je jasné, ale ten pocit radosti, že ho v ten deň ešte uvidím prevyšoval. Vyšla som z ordinácie za mojím mužom a hovorím mu: „Tato, ideme rodiť!“ 🙂
Miruš nasadol do auta a uháňal mi domov pre kufor a ja som zatiaľ postávala pri príjmacej kancelárii a obvolávala maminu, sestry, písala kamoškám, že idem na to! 🙂 Pri každej jednej správe, alebo telefonáte som sa rozplakala. Keď sa konečne vrátil išli sme spolu do prezliekárne, dali mi môj nový krásny biely úbor, v ktorom som vyzerala ako slon a ten úúúúžasný modrý plátený župan, ktorý bol veľkosti XXL, no a vybrali sme sa na 10. poschodie na gynekológiu. Bolo 9 hodín ráno. Sestričky boli milé, dali mi vyplniť dotazníky, popodpisovať nejaké veci a išla som si ľahnúť na monitor. Tam nič nové, kontrakcie boli, ale slabé a nepravidelné. Po pol hodinke prišla sestrička a povedala, že sa sťahujem na deviate, že teda budem rodiť ešte dnes. Keď som tam dorazila a zbadala ten nátresk na čakačke, myslela som si, že je to normálne, až potom sme sa dozvedeli, že v ten deň mali nátresk výnimočne a my sme boli 15ty pôrod. Sestričky aj lekári kmitali okolo a mne povedali, aby som čakala, že nieje voľný doktor. Tak som teda čakala...počúvala stonanie mamičiek, ktoré mali kontrakcie a krik tých, ktoré rodili. Stále však u mňa prevládal pocit eufórie a vzrušenia, lebo som si od začiatku hovorila, že porodím rýchlo a prirodzene a že to proste zvládnem. Okolo druhej hodiny poobede ma konečne zobral vyšetriť lekár, bol postarší a dosť surový, robil mi hamiltona a bolelo to. Nakoniec mi zaviedol čípok – to bolelo tiež, vykrúcal mi tam ruku a nevedel mi ho zaviesť. Bol z toho nervózny. Poslali ma ďalej čakať na tú studenú chodbu. Miro sedel od rána za sklom na mieste pre návštevy, vyhladovaný a unavený a očami ma stále kontroloval.
Boli štyri hodiny keď mi začali kontrakcie, boli jemné, také ako bolesti pri krámoch....postupne sa ale zvyšovali a ja som sedela na chodbe na gauči pokrútená, predýchavala som a triasla som sa od zimy. Poprosila som okoloidúcu (vôbec neviem kto to bol), či si môžem ísť ľahnúť na izbu čakateliek. Že môžem. Pozakrývala som sa paplónom po uši, pokrčila nohy a predýchavala kontrakcie. Úprimne – bolelo to ako šľak, ale dalo sa to zniesť. Nevnímala som čas, letel mi strašne rýchlo. Neviem, či bolo 7 hodín večer, keď ma konečne zavolali do pôrodného boxu. Bolo tam svetlo, teplo a príjemne. Medzi boxami lietali doktorky a sestričky a panoval tam taký príjemný ruch, ktorý raz za čas preťal plač čerstvo narodeného bábätka a ja som sa vždy a znova rozplakala 🙂 Vyšetrili ma, bola som na 3 prsty. Točili monitor a čakali sme, kým budem na 4, aby moli pichnúť epi. To netrvalo dlho a prišla anesteziologička – volala som ju môj anjel. Napichla mi epi a bolesti zázračne zmizli, bol to super pocit úľavy. Konečne mi zavolali môjho manžela, ktorý chudák od rána nič nejedol, lebo sa bál odísť, že práve vtedy budem rodiť. Boli sme pri sebe, držal ma za ruku, hladkal po čele, usmievali sme sa na seba, sem tam si lupol z môjho kyslíku, ktorý som mala na predýchavanie 🙂 Znova kontrola, otvorená na 7 prstov, máme sa ísť ešte poprechádzať. Tak sme teda išli, manžel chudák nevládal ani chodiť, tak len posedával a ja som krúžila okolo neho, pozerali sme spolu na nočnú Bratislavu. Znovu som pocítila bolesti a tak som si išla vypýtať ďalšiu dávku epi. Doktorka že teda nech si ľahnem a pozrie ma. Odrazu len povie kľudným hlasom, maminka, ideme rodiť, vidím vlásky 🙂
Ten pocit šťastia a energie, ktorý som vtedy pocítila, sa nedá opísať. Zavolali môjho Mira, odrazu všetko išlo tak rýchlo, zbehlo sa tam dosť ľudí, všetci ma povzbudzovali aby som tlačila. Miruš ma držal za ruku a po každom zatlačení ma všetci chválili, hovorili mi ako mám dýchať a kedy mám tlačiť zas. Asi na piate zatlačenie bol náš Maroško na svete. Ten pocit, keď som ho vytlačila bol úúúžasný, cítila som sa taká silná a keď mi ho priniesli, krásneho, voňavého, vlasatého....keď som ho prvý krát uvidela, bola som tá najšťastnejšia žena na svete. Bol taký nádherný! A náš. Bola som neskutočne hrdá...na seba, na môjho manžela...na nás, že sme dokázali splodiť také krásne bábätko. 🙂 Bolo 28.03.2013, 21.50.
Ženy, nebojte sa rodiť! Je to niečo nádherné, všetká tá bolesť stojí za to – za ten krásny malý uzlíček stvorený z lásky! 🙂
Velikánske ďakujem môjmu najúžasnejšiemu manželovi a všetkým sestričkám a doktorkám v Ružinovskej nemocnici. Lepšie som si vybrať nemohla 🙂
náádhernéé a zasa plačem 🙂 Ja ked čítam tieto pôrodné príbehy, tak si predstavujem seba a revem. Malinký strašne krásny a ty si statočná 🙂
krásne 🙂 blahoželám
Tlačili sa mi slzi do oči jak som to čítala 🙂 krásne napísané 😉
@ingridka07 aj ty to zvladnes uvidis! hlavne sa netreba bat, treba mysliet pozitivne a tesit sa, strach len vsetko blokuje 🙂 cmuk - a pridi zas na navstevu susedka 🙂
@jannika
@jjanulienka dakujeme babulky 🙂
@ewulienkaa no mne vcera dr. povedal, že idem určite sekciou, tak uvidíme. Jasnéé aj na prechádzku by sme mohli 🙂 dohodneme.
ako som to citala, tak mi nabehli zimomriavky a spomenula si na ten den, ako keby bol vcera.. aka som bola nervozna, vzrusena, ako som cakala a tesila sa na kazdu sms od teba a strasne som sa tesila, ked som ta uvidela na fotke a Majko uz lezal vedla teba! aaach..🙂))
@mata1988 tak isto ako ty ked si rodila Alexika 🙂 tiez som mala take nervooz stavy, ved som aj cely FB prespehovala 😀
ja som si teraz tiez trosku poplakala 🙂 a uz sa neviem dockat mojej malej bambulky 🙂
Úžasné...
@bambulka2106
@lenkulik drzim palce, aby to bol pre vas tiez taky krasny zazitok 🙂
@ewulienkaa ďakujem, aj mňa si rozplakala 🙂
krasne, skoda, ze ja som si to takto prezit nemohla, :( mozno pri dalsom babe 🙂
krááásne 🙂🙂
Zlatinko, krasne si to napisala...a fotky uzasneee 🙂 cmuky
@edibedi cmuuk aj vam s Emmkou leti zlatinka nase <3
Evička, krásne si to napísala, mne sa pri čítaní vybavil rovno aj môj pôrod °😉
@ewulienkaa Ďakujeme pekne🙂. Veľmi sa spolu s mužíčkom na to tešíme.
Velmi pekne si opisala ten krasny okamih narodenia..az sa mi tlacia slzy do oci,hormony pracuju na 100%,ja sa tiez uz neviem dockat,ale aj mam urcite obavy :(
Tiez ma tehu cukrovku,taku hranicnu,to mi budu tak isto vyvolavat porod??
@lulucia8 ak to stihnete do terminu tak nie 🙂 drzim palceky 🙂
Evka, krasne si to napisala, slzy od stastia mi vybehli, uz sa tesim, ked si tento nadherny pocit zopakujem 🙂 Vela stasticka a zdravicka vam prajem 🙂
Krasne napisane 🙂 tiez mam na porod len krasne spomienky, aj ked som tam bola bez muzicka ☹ kazdy den na tie minuty myslim aj niekolkokrat a ty si mi ich znovu pripomenula... 🙂 dakujem 😉
@matulienocka dakujem pekne, aj vam to iste prajem 🙂
@janie80 🙂 cmuk marcovecka moja 🙂
@ewulienkaa ahoj, myslis, ze by to slo aj bez epi? rozmyslala si nad tym?
@evulka2203 tak ist by to muselo nejako 🙂 ale zbytocne nad tym budem rozmyslat, naco? rozhodla som sa pre epi a rozhodla som sa dobre, mam pekny zazitok z porodu 🙂
krasne moja, krasne ! 🙂 mas pravdu , porod je vynimocny a dokonaly. netreba sa ho bat . a tie bolesti nemožu mat krajšieho konca 🙂
ja by som rodila aj každy rok 😅
jaj som si poplakala - to si krásne napísala. Ja som sa potom cítila rovnako ten uzasný pocit ze máme syna ze sme niečo také dokázali a este my po tolkých rokoch. Juj pôrod nie je sranda, ja som rodila tiez po termíne a na vyvolanie ale trvalo to "iba" 5 hodín bez epi, ale aj tak to bol najkrajsí den v mojom živote. A Maroško ked sa narodil uz vtedy úžasný bol ako obrázok!!!
@manus19 veru...najkrajsi pocit v zivote zeny 🙂 a aj vas maly Rocky bol krasavec 🙂)))
Juuuuj zlatko..pamätám sa akoby to bolo včera keď si sa stretla s druhou "slonicou" - so mnou 😀 na chodbe..
A ty-Ahoj Kikus,ideš rodiť??? Som si myslela nie tiez sa tu len tak prechádzam.. 😀 😀
Krásne... 🙂 naše deti sú to najkrajšie a najlepšie čo sa nám podarilo.. 🙂
Cmuk Majkovi 🙂
@kristinka_87 no..a zajtra su to 4 mesiaciky...nase lasky malinke 🙂 a nevymyslaj, uz si bola niekde na kvetinkovej luke asi po epi 😀 som sa ta opytala ze Kikuš, ty co tu este robis? 🙂)))) to bol den...den D najdéčkovejší 🙂 pusku Emuske krasnej posielame 🙂
@ewulienkaa Asi áno 🙂 už som mala v sebe epi 🙂 to bola tá najlepšie injekcie akú som kedy dostala 🙂 hehehehe 🙂
Už som bola pekne mimo.. Šak po 20 hodinách sa ani nečuduj 😀
Ale stálo to za to!!!
Áno zajtra 4 mesiačiky.. Ako to len ubieha.. Dobru nocku.. 🙂
normalne sa hned citim lepsie 😀 moj gyn. ma zmluvu s Ruzinovom, na ktory som teda vela dobreho nepocula, ale raz som tam lezala a nestazovala som sa.. ono sto ludi sto chuti a aj rozdielny personal... spravne som pochopila, ze si nemala zazmluvneneho lekara?
@brisid to som rada, no super, tak sa budeme stretávať na poradniach, teda ak nebudeš chodiť k svojmu dr. ;) A ano, nemala som zazmluvneneho. Ja som bola moc spokojna s ruzinovom. Veď keby niečo píš do správy...a odkiaľ si presne z ba?
Rača 🙂
Začni písať komentár...
pekne si to napísala,ku koncu som aj ja rozdýchavala,myslím ku koncu článku