Zákon schválnosti funguje toto leto dokonale. Všimli ste si? Cez týždeň máme krásne počasie, ktoré sa s Evčom snažíme využiť častým pobytom v bazéne a rozvíjaním jeho plaveckých schopností. Pričom ja rozvíjam svoju schopnosť pozornosti a moje reflexy, ktoré mi pomáhajú ako tak neutopiť si vlastné dieťa. A potom príde víkend, kedy je konečne doma aj otec rodiny. Predstavujem si, ako spoločne pôjdeme na kúpalisko, na výlet, hocikam. Slniečko hreje a všetci si to spolu uživame. Ale nie. Cez víkend slnko štrajkuje. Prší. Čo s voľným časom?
Okrem toho, že tajne dúfam, že náš syn by to mohol dotiahnuť na olympijského medailistu v plávaní (keď nie v plávaní, mám v zálohe ešte zopár športov, šach sa tiež ráta 😉 ), akosi v kútiku mojej romantickej a naivnej duše snívam o tom, ako rád bude čítať knihy. Chlapci, muži a chlapi čítajúci knihy mi vždy prišli veľmi sexy. Nie, že by som chcela, aby môj syn bol sexy. Teda aspoň nie pre mňa 🙂 Chápeme sa. Ok. Píšem ďalej. Jednoducho by som si veľmi priala, aby Evčo čítal. Veľa. Všetci poznáme benefity, ktoré to prináša, pravda? Je tu: rozvíjanie fantázie, slovnej zásoby, učenie sa, spoznávanie nových vecí, oddych a kopec ďalších dôvodov prečo čítať. Lásku ku knihám som v ňom preto, pevne verím, začala rozvíjať keď bol ešte len moje bruško. Aspoň dvakrát do týždňa (minimálne) som sa vtedy snažila pokojne si večer ľahnúť do postele s knihou a nahlas som mu čítala túto knihu Eduard a jeho zázračná cesta. Je to krásny príbeh. Knižka nie je obrázková, a preto je určená starším deťom, ale Evčo vlastne vtedy obrázky ani nepotreboval a ja verím, že aj preto lebo som mu ju čítala je dnes z neho taký vnímavý malý chlapček.
VIAC SA DOČÍTATE NA MOJOM BLOGU 🙂