Ahojte mamičky,

potrebujem radu alebo iný názor, lebo niekedy sama neviem, či som ja tá, ktorá robí chybu a zbytočne preháňa. Mám priateľa, ktorý bude mať o dva mesiace 40 rokov. Máme spolu dcéru, má 7 mesiacov. Nie sme zosobášení, nechcela som sa hrnúť do svadby, v predchádzajúcom vzťahu som sa popálila. Súhlasil, nerobil problém.  Problémy boli už aj pred jej narodením, ale nejako sme to vždy vyriešili. Ibaže problémy nastali, keď mala malá asi 6 týždňov.  Priateľ začal chodiť domov v podnapitom stave, opitý. Nebolo to raz ani dvakrtá, bolo to tak raz za týždeň. Stalo sa, že prišiel domov opitý z roboty, mali sme ísť k lekárke, nasadli sme do auta a z neho som cítila alkohol, tak som ho donútila auto otočiť a prísť domov. Bola samozrejme hádka, že on opitý nie je a že nič zlé neurobil. Vytriezvel, nasledovali rozhovory,o moje prosby, aby nepil, vyhrážky, že ho opustím a že si neprajem, aby chodil domov opitý. Prešiel týždeň a znova sa to opakovalo, potom znova a znova. Plakala som, prosila som. Sľúbil mi, že už nebude piť, keď si to neželám. Bol pokoj a všetko klapalo asi mesiac. Tešila som sa z malej, starala som sa o praiteľa a o malú. Ale prišli v robote narodeniny a narodenie kolegovej dcéry a znova si vypil. Domov prišiel večer, ani som nevedela, kde je cleý deň, neozval sa. Pohádali sme sa a odišiel s tým, že on pri nás byť nemusí. Celú noc ho nebolo, nedvíhal mobil. Na druhý deň prišiel akoby nič... Veď je všetko ok. Tak som ho vyhodila, už som to nevydržala. Teraz žijeme s malou samé, on sa stále snaží, aby mal s nami kontakt. Skúša sa udobriť cez darčeky a tak. Lenže aj mu už neverím. U mňa je veľkou prekážkou to, že si vypije a aj napriek tomu, že som ho prosila, aby to nerobil. Nikdy som mu nezakázala, aby šiel s kamarátmi. Ale som len chcela, aby neprišiel opitý. Už som od neho dostala aj po rukách, a to rovno pri malej. To si on nepamätá, čo mi je dosť divné. TEn alkohol mi veľmi vadí, nechcem, aby malá vyrastala v rodine, kde uvidí pohárik a kde tatik príde opitý domov. Podľa jeho mamy mu to mám tolerovať. Čo od nej považujem za divný názor, keď matka povie niečo také a kvituje synovi alkohol. Neviem, čo mám urobiť. Chcela by som poznať váš názor, ak ste niečo podobné riešili. Hlavne ten názor na alkohol. U nás v rodine nikto nikdy nepil. Neviem sa s tým stotožniť, že by som mu mala tolerovať, že si vypije viac a potom ani nevie, čo robí a čo hovorí. Keď sme splu chodili, nebol taký... alebo to všetko perfektne skrýval, aj to mi už napadlo. Ďakujem za vaše názory.  A ešte ako je to s výživným a s tým, či mi môže zobrať dieťa alebo tak. Kde podávam žiadosť o výživné a ako to celé prebieha?Už neviem, čo mám robiť.