31+1 a ja som začala ôsmy mesiac môjho tehotenstva. Dni mi začali zrarzu utekať akosi rýchlejšie a začala som akosi rýchlejšie aj rásť :D .
Tento mesiac ma čakala posledná poradňa u mojej lekárky až koncom mesiaca a tak bol čas začať sa už poctivo pripravovať na príchod našej princeznej.
Začala som s nákupmi pre seba aj pre malú slečnu. Najskôr sme postavili postieľku, a poviem vám, že ako stála tak zrazu to bolo všetko také ozajstné 🙂 .
Budúce maminy často diskutujú čo potrebujú do nemocnice, tak sa s vami podelím o tom čo som si kúpila ja:
- popôrodné vložky
- nepremokavé podložky
- dve podprsenky na kojenie
- dve nočné košele
- vložky do podprsenky
- jednorázové nohavičky
Pobalila som toho viac ale to až neskôr 🙂
A mojej princeznej som kúpila/podedila/dostala:
- postielka, matrac, baldachýn
- kočiar
- vanička na kúpanie
- jednorázove plienky
- vlhčené obrúsky
- krém na zadok
- kém na telo
- 2 fľaše
- dudlík
- veľké bavlnené plienky
- malé bavlnené plienky
- deky
- mojkáčik
- oblečenie
- vankúš na kojenie
Toto bola základná výbava pre moju slečnu a pre mňa.
Takmer každý deň som prala a žehlila, asi v živote som sa toľko nenažehlila ako koncom môjho tehotenstva :D .
Aj keď som už začínala byť veľká a nemotorná celkom som bola v pohode. Čo však začínalo byť náročnejšie bol spánok. Keďze som vedela ležať hlavne na bokoch tak som to aj začínala už bolestivo pociťovať. No ukľudňovala som sa, že predsa zvládli iné zvladnem aj ja :D .
No stále som sa cítila dobre čo bolo super, pretože sme stále mohli chodiť na prechádzky. Síce to bolo slimačím tempom ale šlo to :D.
Pomaly sa blížil deň mojej poslednej poradne u lekárky. A ja som bola stále viac nadšená, pretože som vedela, že potom už ma čakajú poradne iba v nemocnici a to bol pre mňa nejaký veľký míľnik.
Konečne to tu bolo poradňa. Moč, tlak, váha všetko v poriadku. Na váhe mi pribudli znova dve kilá 🙂 .
Lekárka skontrolovala princeznu najskôr iba srdiečko, ale keďže ho nevedela dlhšie nájsť tak pre istotu spravila aj sono. Našťastie bolo všetko v úplnom poriadku, princezná už bola dolu hlavičkou, prietoky boli v poriadku a srdiečko krásne bilo. Mne aj lekárke spadol obrovský kameň zo srdca.
Chvíľku sme sa s lekárkou ešte zhovárali o pôrode a mojich pocitoch. Potom mi povedala, že sa mám prísť ukázať po šestonedelí, popriala všetko dobré a rozlúčili sme sa.
Na poradňu do nemocnice som mala prísť presne začiatkom deviateho mesiaca.
A taký bol môj ôsmy mesiac, rýchli a pokojný aj napriek tomu, že ja som bola stále viac a viac nadšená 🙂
A ešte jedna rada na záver, topánky so šnúrkami sú v ôsmom mesiaci už ozaj ako za trest, snažte sa im vyhýbať :D
Začni písať komentár...