7.mesiac tehotenstva

26+5, 7.mesias tehotenstva bol tu. Moje bruško rástlo snáď každým dňom a ja som sa už naozaj začínala cítiť o niečo väčšia. Ale stále som sa upokojovala tým, že to bude vlastne ešte horšie takže zatial sa vlastne nemám veľmi na čo sťažovať :D .

Koncom tohto mesiaca som mala ďalšiu poradňu, kde som sa mala dozvedieť výsledky z interného vyšetrenia a či teda mám cukrovku alebo nie. 

Čakanie v čakárni mi zbehlo rýchlo. Sestrička mi opäť skontrolovala moč, tlak, váhu a opýatala sa ma na výsledky z interného oddelenia.

Moč, tlak v poriadku a váha + 2kg, takže tiež v poriadku 🙂 . Nuž a čo moje výsledky? Tak tie som nemala ani ja ani sestrička. Ako viete, ak by boli dobré tak mali byť u sestričky ak však sú zlé sú na internom a ja tam musím ísť. Takže čo mi z toho vychádzalo? Teda nie iba mne ale aj sestričke?

Že ich mám teda asi zlé, a že po poradni sa tu budem musieť ešte raz aj s nimi zastaviť.

Lekárka ma skontrolovala zo spodu, spravila sono a akonštatovala, že je všetko v poriadku. Naša princezná zodpovedala týždňu podľa ms, neotvárala som sa a vody akurát. 

Avšak dozvedela som sa, že ešte nie je dolu hlavičkou a sedká si na zadočku. Táto informácia ma však nijako nevystrašila, pretože má ešte stále dosť času na to aby sa otočila 🙂 .

Ďalšiu poradňu som mala o 4 týždne. No ešte v ten deň som sa tam mala ukázať s výsledkami z interného.

Takže rovno od mojej lekárky som zamierila po výsledky. V čakárni nikto nebol, a tak som si pomyslela: super toto pôjde rýchlo! Nuž ako ja som sa mýlila...

Takže zaklopala som sestričke na dvere a povedala, že som prišla po výsledky. Sestrička vzala kartičku poistenca, a že mám teda čakať.

Po 15.minútach a dvoch ošetrených pacientoch mi sestrička oznámila, že moje výsledky hľadajú...

Pomyslela som no čo už. Moje čakanie však pokračovalo ďalej. Poďalších 15.munútach ma sestrička zavolala, že mám ísť k lekárke. 

Samozrejme, že som čakala, vysvetlenie výsledkov a čo bude ďalej.

No to čo sa dialo by ma ani vo sne nenapadlo. Najskôr mi lekárka povedala, že ona tu moje výsledky nemá, že som si po ne bola, že mi ich ona osobne dávala do ruky. Po presviedčaní, že mi žiadne výsledky nedala, mi oznámila, že ich ASI teda sestrička poslala inému lekárovo. Na otázku, čo mám teraz robiť, mi odpovedala otázkou, že a čo ma ona s tým robiť. V tej chvíli už som naozaj začínala byť nahnevaná. Za prvé som stále nevedela aké vlastne výsledky mám a za druhé nik netušil kde vlastne sú. Po menšej výmene názorov, mi lekárka vytlačila správu so slovami tu máte správu. Ja som si ju vzala do ruky a čakala, aspoň niečo k tomu ako na tom som.

Lekárka sa na mňa ani len nepozrela, tak som sa jej opýtala, či mi k nim aj niečo povie. Odvrkla mi máte anémiu budete užívať lieky, cukrovku nemáte... Ja už z toho ako som bola nahnevaná som sa pousmiala poďakovala, a bez toho aby sa mi lekárka aspoň ospravedlnila, že nevedia kde sú moje výsledky odišla.

Cestou k svojej lekárke som sa ukľudnila 🙂 . Pri podávani správy sestričke som sa iba smiala a vysvetlila jej čo sa udialo, pretože ani ona netušila prečo jej dávam iba túto správu. 

Takže som si sadla do čakárne a čakala na recept. Po chvíľke ku mne prišla neznáma tehotná a dala mi do rúk moje výsledky z interného :O .

Moje výsledky sa zázračne našli v ambulancii lekárky. Po tomto zážitku s touto lekárkou viem, že by som k nej už nikdy nešla.

Ako mi sestrička vyniesla recept, odovzdala som jej znovunájdené ýsledky, tá sa iba pousmiala a pokrútila hlavou. Nuž aj takto vyzerá to naše zdravotníctvo.

Ja som sa už pomaly blížila na koniec 7.mesiaca, ktorý bol, nebyť tohto zážitku, kľudný a pokojný 🙂