5.mesiac tehotenstva 2.časť

     Ráno som už bolesti nemala, skôr pichanie a slabé tlaky.

Tak som sa rozhodla, zavolať sestričke na gynekológiu. Sestrička mi povedala, že som nemala čakať ale hneď ísť na pohotovosť a teda, že mám hneď prísť.

Mala som pár dní pred poradňou tak mi ju sestrička hneď spravila, moč aj tlak som mala v poriadku a pribrala som necelé dve kilá.

Ako som prišla k lekárke a povedala jej prečo som tu skôr, povedala mi to isté, že sme mali ísť hneď na pohotovosť, pretože takéto bolesti nie sú v poriadku.

Samozrejme ma lekárka skontrolovala a prehliadla či som pozatváraná. Ako končila, povedala, že našťastie áno, pretože ak by nie tak by sme tu teraz plakali obe. K tomu dodala, že som ale stále dosť tuhá/tvrdá/napnutá, tak som dostala hneď injekciu nospy.

Ultrazvuk mi nerobila, iba počúvala srdiečko, ktoré najskôr nevedela nájsť. A ja aj napriek tomu, že som tam bábo cítila som sa strašne zľakla. No po chvíľke bolo krásne počuť srdiečko lekárka sa potešila a mne od šťastia vyhrkli slzy. 

Lekárka sa ma opýtala, či chcem ísť ležať do nemocnice, že by to bolo dobré. To som však odmietla a tak som jej prísľúbila kľudový režim doma. So zdyvhnutým ukazovákom, že ak budem mať znova takéto bolesti tak sa mám hneď zbaliť a ísť na pohotovosť. 

Predpísala mi magnosolv, no-spu a guajacuran. 

Sestrička ma objednala na ďalšiu poradňu ale že ak budem potrebovať mám prísť hneď. Po injekcii som ešte mala 10 minút sedieť vonku v čakárni. 

Napísala som manželovi že je všetko v poriadku, ale že musím spomaliť a menej stáť a chodiť a akokoľvek sa namáhať.

Deň za dňom utekali a my sme sa konečne dočkali 3D sona.

Lekár sa ma najskôr opýtal na výsledky testov a či som mala alebo mám nejaké ťažkosti, tak som ukázala výsledky testov a opísala udalosti posledných dní.

Keď som už ležala vošiel dnu manžel a naše 3D sa začalo. Najskôr nám lekár ukázal a skontroloval všetky orgány, tváričku a chrbticu. Našťastie bolo všetko v poriadku. Merianie bolo trošku náročnejšie pretože bábo sa stále hýbalo :D takže aj spraviť nejakú peknú fotku zabralo dosť času. Manžel sa pýtal viac ako ja, zaujímalo ho kde čo je 🙂. Chvíľku pred koncom sa nás lekár opýtal či už vieme pohlavie. To sme samozrejme nevedeli.

Tak sa nás opýtal čo by sme chceli. Naša odpoveď bola jednoznačná, že nám záleží hlavne na tom aby bolo v poriadku. Lekár bol však neoblomný :D a opýtal sa teda inak, že čo by sme radšej.

Ja aj keď som si myslela, že to bude dievčatko povedala som, že chlapčeka a manžel taktiež, že chlapčeka :D.

A lekárová odpoveď? No tak máte smolu bude to slečna :D. Naša radosť bola stále rovnako veľká, pretože sme boli hlavne radi že je v poriadku. Predpokladaná váha našej princeznej bola 429g čo zodpovedalo presne 21+4tt a v takomto týždni sme boli aj podľa posledného dňa menštruácie 🙂.

Z ambulancie sme obaja vychádzali s úsmevom na perách a šťastný.

Zvyšok 5.mesiaca sme sa pripravovali na Vianoce a prežili ich hlavne v kľude a pokoji. Manžel mi začal pomáhať ešte viac vo všetkom v čom sa dá.

A čo  moje bolesti?

Tak pokial som veľa nestála alebo nechodila tak bolo všetko v poriadku. A aj prípadné bolesti mi prešli do piatich minút ako som si ľahla. A aj tvrdnutie bruška bolo občasné a hlavne nebolestivé.

A čo na záver?

Snáď iba toľko, že 3D ultrazvuk je naozaj dobrý pre pokoj duše, že je bábo v poriadku. A že ja som sa v tomto mesiaci poučila, že je naozaj lepšie ísť na pohotovsť zbytočne ako potom plakať. Dnes už viem, že by som tak dlho nečakala.