3. mesiac tehotenstva

9+0tt, bez nejakých väčších ťažkostí som sa prehupla do 3. mesiaca. Od posledného sona som stále premýšľala, nad tým malým srdiečkom, ktoré tak krásne bilo. Nevedela som sa dočkať ďalšej návštevy lekárky a ďalších správ a našom malom stvorení.

Pomaly mi začínalo vykúkať malé bruško, a ja už som mala problém sedieť v zapnutých nohaviciach. Takže som si pri každej príložitosti keď som mohla rozopla gombík :D. 

Moja váha sa prvé dva mesiace nijako nezmenila. A tak ma to bruško tak trochu prekvapilo ale aj potešilo, asi ako každú budúcu mamičku.

Konečne som bola 9+4tt. To bol deň keď som bola objednaná k lekárke na ďalšiu kontrolu.

K lekárke som išla znova celá netrpezlivá a tak trochu aj so strachom či je všetko v poriadku. Keďže som "už" bola 9+4tt čakala som, že už dostanem aj tehotenskú knižku.

Čakanie v čakárni bolo tentoraz veľmi krátke a ja som sa ani nestihla napiť poriadne vody, takže na sono som šla s takmer prázdnym močovým mechúrom.

Hneď ako mi lekárka začala robiť sono, tak sa ma s úsmevom opýtala či som sa zabudla napiť vody :D

Ale našťastie to asi veľmi nevadilo, pretože už o malú chvíľku sa na obrazovke objavilo to malinké stvorenie. A poviem vám bol to úžasný a zároveň neuveriteľný pohľad. 

Pretože aj napriek tomu, že si o tom niečo prečítate aké je veľké a čo sa s vami a vo vašom brušku deje, je ťažké si to predstaviť.

To malinké stvorenie mávalo ručičkami, nožičkami a srdiečko krásne blikalo. Sestrička aj lekárka sa usmievali rovnako ako ja. 

Ako som sa dozvedela, od lekárky tak je málo detičiek, ktoré sú tak skoro už tak aktívne. Takže sme sa všetky tri dívali na monitor s úsmevom na perách :D

Naše druhé sono dopadlo veľmi dobre. Všetko bolo v poriadku aj keď podľa sona sme boli 9+2tt. Od lekárky som ešte dostala fotku. Na tej však toho nebolo veľa vidieť skôr to bola taká rozmazaná machuľka :D.

Podstatne však pre mna bolo to že je všetko ok a že ja viem čo je kde na tej fotke. Lekárka ma objednala znova o tri týždne na ráno, pretože mi bude robiť aj odbery. Tehotenskú knižku som zatiaľ nedostala. Ale to ma vôbec nemrzelo, veď to nie je až tak podstatné 🙂

Cestou do práce som manželovi poslala sms, že je všetko v poriadku, že mám aj fotku. Po práci som manželovi ukázala fotku a samozrejme vysvetlila čo kde je :D.

Dni ubiehali, a ja som začala mať v práci celkom stresujúce obdobie. Priznám sa, že boli dni kedy som si aj poplakala, pretože už toho bolo naozaj na mňa veľa. 

Počas tohoto obdobia som ani nie za týždeň schudla kilo. A začínala som sa báť o to malinké stvorenie. Vedela som, že stres mu ubližuje rovnako ako mne. A vedel to aj môj manžel. Pomáhal mi ako vedel. Keď som v práci nevedela, ako ďalej, tak mi vravel, že veď to nevadí, veď to nie je nič hrozné nejako bude. A mal samozrejme pravdu, ale na mne sa už asi začala ukázovať tá tehotenská precitlivenosť.

Postupne sa to v práci ukľudnilo a ukĺudnila som sa aj ja. 

Tri týždne, utiekli ako voda a ja som šla na ďalšiu kontrolu, to som bola 12+2tt. K lekárke som tentoraz išla hlavne so strachom či je všetko v poriadku.

Vody som sa tentoraz už napila dosť, a samozrejme ako to už býva v čakárni som čakala snáď večnosť. 

Sestrička sa hneď opýtala, či som sa dnes už napila vody :D

Odmerala mi tlak, zvážila ma a začali mi vypisovať tehotenskú knižku. Potom som išla konečne k lekárke. Tá ma najskôr prehliadla či som "zatvorená" a potom mi spravila sono. Malinké bolo v poriadku! Stále krásne aktívne a všetko v úplnom poriadku podľa CRL sme boli stále dva dni pozadu takže 12+0tt. 

Dostala som už druhú fotku. Táto však bola krásna. A nebolo ani treba vysvetľovať čo kde je 🙂

Potom ma sestrička poslala wc aj s pohárom v ruke a zobrala krv do niekoľkých skúmaviek.

Pred odchodom som dostala balíček pre tehotné, fotku a tehotenskú knižku so slovami, že mám prísť opäť o tri týždne už aj s ranným močom.

Tak a táto kontrola bola vlastne moja prvá poradňa.

Posledný týždeň tretieho mesica sme sa už s manželom začali zhovárať o tom ako to oznámime jeho rodičom a mojim sestrám.

Ale o tom až na budúce ;)