eveu
27. okt 2017
298 

1. a 2. meisac tehotenstva

Každá z nás prežíva, každý deň, týždeň či mesiac tehotenstva inak. Ja vám dnes napíšem o tom ako som prežívala svoje prvé dva mesiace ja.

Keďže na to že som tehotná som prišla až v 4+2 tt , tak som prvý mesiac ani nevedela, že som tehotná. Čo znamenalo, že som sa nijako a v ničom neobmedzovala. A ani to moje tehotenstvo sa na mne nijako neprejavovalo, až meškaním menštruácie.

Po tom ako som to oznámila manželovi, som premýšľala čo a ako ďalej. Nemala som ani tušenia čo mám vlastne robiť. V hlave som mala zrazu veľa otázok a takmer žiadne odpovede. Jednou z otázok bolo, kedy ísť k lekárke.

Áno na internete sa dá nájsť všetko, ale aj tu sa odpovede na túto otázku rozchádzajú. A ako som zistila, dosť často to záleží od samého lekára kedy sa rozhodne sa na vás pozrieť alebo vám vziať aspoň krv.

Ja som sa teda rozhodla ísť hneď ďalšie ráno sa opýtať sestričky čo mám robiť, veď za opýtanie nič nedám.

Sestričke som vysvetlila o čo ide, ona sa ma opýtala kedy som mala poslednú menštruáciu, pootočila kolieskom a oznámila mi, že tu som ešte skoro a objednala ma o dva týždne. Dodala, že vtedy už bude možno aj srdiečko.

Tak a takto sa skončila moja prvá návšteva u lekárky ako už budúcej mamičky. 

Z ambulancie, som vychádzala usmiata, pretože som sa už vtedy tešila, ako na monitore uvidím biť to maličké srdiečko.

Po návšteve lekárky, som si začala čítať čo sa všetko sa vo mne odohráva, aké zmeny ma čakajú a ako sa vlastne počítajú mesiace.

Po prečítaní zopár článkov, som si uvedomila, že sa už o chvíľku dostávam do druhého mesiaca. Čo ma veľmi potešilo. Prečo? Hlavne preto, že som nemala žiadne nevolnosti, svrbenia a ani bolesti. Jediné čo ma pobolievalo bolo podbruško ako pred menštruáciou.

4+4tt začala som druhý mesiac 🙂. Ešte pár dni po tomto som verila, že jediné vďaka čomu budem vedieť, že som tehotná bude rastúce bruško.

Nebolo. Začali ma bolieť prsia, a zrazu som malá každý deň žalúdok ako na vode. Nevedela som či som hladná alebo najedená, či budem zvracať alebo nie, začala som byť v kuse unavená a prestávali mi chutiť niektoré jedlá.

Asi po týždni som začala mať silné svrbenie zo spodu. A nemohla som piť čistú vodu pretože ma z nej napínalo. 

O tom svrbení som si dosť čítala a aj sa radila, pretože je to naozaj nepríjemné. Nejaké lieky a maste som brať nechcela. A tak som úplne vyradila cukor a sladkosti (ktoré aj tak,patrili k jedlám čo mi postupne prestávali chutiť). Po každej sprche to bolo na pár hodín celkom dobré, ale ako som prichádzala z práce tak už sa to zasa nedalo vydržať.

Po pár dňoch som sa rozhodla spraviť si kúpeľ so sódou bikarbónou a pár kvapkami tee tree oleja.

Tento kúpeľ bol pre mňa ako spasenie, už na ďalší deň som si uvedomila obrovské zlepšenie. Cukor a sladké som naďalej nejdedla a umývala som sa iba čistou vodou. Takže keď som konečne bola 6+4tt a šla som k lekárke, nemala som so svrbením žiaden poblém.

6+4tt prvé sono! K lekárke som išla s nadšením a zároveň aj so strachom či bude všetko v poriadku. Aj keď som v čakárni asi nečakala dlho, mne to s plným močovým mechúrom a nervozitou pripadalo ako večnosť.

Ako mi lekárka začala robiť sono, tak bola nejakú tú chvíľu ticho a ja som sa už začínala báť. No naštastie potom prehovorila, že pozrite ako mu bije srdiečko 🙂

A naozaj, na monitore krásne blikalo to malé srdiečko plné života. Pri odchode z ambulancie som dostala iba upozornenia, že máme byť s manželom pri sexe zdržanlivejší aj keď vyzerá byť všetko v poriadku, a že sa mám zdravo stravovať. 

Sestrička ma objednala na ďalšiu kontrolu o tri týždne. Ja som z ambulancie vychádzala plná emócii a s úsmevom na perách. Na chvíľu som aj zabudla, že mi treba na záchod :D.

Cestou do práce od lekárky som manželovi poslala sms, že je všetko v poriadku a že srdiečko krásne bije. Deň v práci bol pre mňa zasa ako v nejako opare, pretože som okolie vnímala iba tak nejak okrajovo :D.

S manželom sme rozhodli o tom nikomu nehovoriť až do konca 1.trimestru. No okolnosti to trošku zmenili a my sme to o pár dni povedali mojim rodičom. Bolo to hlavne preto, že im chodievame dosť často pomáhať, a ja už som teraz nechcela dvíhať ťažké, a klamať sme nechceli tak sme im povedali pravdu. Obaja sa veľmi potešili a sľúbili, že nikomu nič nepovedia (svoj sľub splnili 🙂 ).

Moje nevoľnoti boli stále rovnaké. Ešte sa k nim pridalo každodenné alebo skôr každovečerné nafukovanie.Čo bola moja záchrana? Jogurty a acidofilné mlieka.

Každé ráno som vstávala o trošku skôr pretože mi to trvalo o dosť dlhšie pokiaľ som sa dostala z postele k raňajkám.

Z práce som stále chodievala pešo, ale znížila som tempo. Nechcela som aby ma každý deň z práce vozil manžel, pretože som chcela mať aspoň nejaký pohyb.

A ako to vyzeralo keď som prišla z práce? No, každý deň takmer rovnako :D. Cesta z práce mi teraz trvala asi tak hodinu a 15 minút. Po príchode som sa najedla, zvalila na gauč a nepohla sa asi dve hodiny :D. Potom sprcha, spravila som čo bolo treba a o deviatej večer som už ležala pod perinou :D.

Takto nejako, ubiehal celý moj 2.meisac. Takže ja hovorím že 2.mesiac tehotenstva, je lenivý mesiac ;)

Ano! Ano! Paci sa mi to citat! Pokracuj v tom!

27. okt 2017
eveu
autor

@misiaknunu ďakujem 🙏😘

27. okt 2017

Začni písať komentár...

Odošli