Nakolľko som dva dni ponocovala a tvorila,včera mi manžel zakázal.A ani by som nevládala nič tvoriť.Bola som včera u zubárky a prišla som od nej maximálne zničená :(
Tak drahí mi hovorí: no dnes žiadne ponocovanie vyspíš sa! nenamietala som.Ale rano mu zvoní budík o 4:20 do práce pravdaže on už bol v kúpelke.Kde šmátrám tam šmátrám po stolíku telefónu nikde.On ho dal ešte aj na komodu.Tak som sa musela vytrepať z postele a vypať mu ho.Došla som za ním do kupelky a on na mňa taký vážný pohlad ,že čo som už hore.A ja reku no zobudil ma niečí budík.Hned si začal nadávať,že aký je sprosty 🙂
Ale mne ten budíček ani nevadil ,len čo som ho vyprevadila do práce už som šla tvoriť.
Čo poviete môže byť?