Hľadáme si prácu - časť 1.

Kde si nájsť prácu?

V inzerátoch, áno. Ale vedeli ste, že viac ako polovica voľných pracovných miest sa v inzerátoch neobjaví? Inzeráty sú totiž drahé, výber cez inzerát je časovo náročný, veď niekto tie životopisy musí vytriediť, pozvať uchádzačov na pohovor, porozprávať sa s nimi a atď. Pričom má dosť svojej roboty.

Čo sa teda deje, keď sa vo firme uvoľní pracovné miesto?

1. Poobzerajú sa vo firme, koho by povýšili, ak ide o vyššiu pozíciu.
2. Poobzerajú sa vo firemnej databáze, kde majú uložené životopisy, či im niekto nevyhovuje.
3. Popýtajú sa spoľahlivých zamestnancov a známych, či by nevedeli niekoho odporučiť.
4. Poobzerajú sa na sociálnych sieťach. Mám na mysli hlavne LinkedIn, je to totiž jediný pracovný portál – už sama som dostala cez neho zopár pracovných ponúk.
5. Dajú inzerát.

Čo z toho vyplýva? Buďte aktívne a viditeľné.

Neseďte doma ani keď ste na „materskej“. Zapájajte sa do menších projektov, urobte si nejaký kurz /čo sa týka vašej profesie/, choďte na konferencie, sledujte novinky.  Ak o tom aj napíšete /vo svojom pracovnom blogu/, budete aj viditeľné. Blog môžete mať aj zadarmo, ak sa rozhodnete pre vlastný, vyjde vás to do 20 € ročne. Registrácia na LinkedIne je zadarmo. Je to niečo, ako pracovná verzia facebooku, môžete tam mať svoju prezentáciu, a pridávať informácie o nových alebo ukončených projektoch.

Ako písať blog je popísané v predchádzajúcich článkoch.

Výsledkom bude nielen omnoho vyššia šanca na získanie výborného pracovného miesta, ale je veľká pravdepodobnosť, že prv než si začnete hľadať, oslovia vás s ponukou na základe vašich článkov, vášho profilu, vašej prezentácie a dobrých referencií.

Ako zapôsobiť?

Výborné rady a cvičenia mám od marketingového riaditeľa PricewaterhouseCoopers, Johna Timperleya, tak vám ich posuniem 🙂

Výskum psychológov a odborníkov na reč tela ukázal, že mnohé úspešné osobnosti majú prirodzenú schopnosť veľmi rýchlo si získať sympatie a úctu okolia. Vyvolávajú v ľuďoch pocit pohody a bezpečia a dávajú im najavo svoj záujem. Svojím vystupovaním priťahujú ľudí ako magnet. Majú to, čomu sa hovorí „sila osobnosti“. Ľudia, z ktorých vyžaruje sila osobnosti, vysielajú pozitívnu energiu. Vyzerajú živo a o všetko sa zaujímajú. Svojím sebaistým a suverénnym správaním ovládajú priestor.

Ako silná osobnosť pôsobíte vtedy, keď máte správne držanie tela, správny postoj, správne gestá a správnu mimiku. Venujme teda pozornosť tomu, ako zdokonaliť svoje „základné ja“ a zvýšiť svoj osobnostný rating.

Vystrite sa! – držanie tela môže výrazne vylepšiť dojem, ktorým pôsobíte a rovnako ho môže aj pokaziť. Osvojte si správne držanie tela a budete pôsobiť energicky, váš hlas bude znieť lepšie a výrazne  prispeje k obrazu, ktorý chcete vyslať do okolia. Ale pozor! rozhodne to nepreháňajte, hneď v mojom okolí mám dvoch ľudí – jeden chodí akoby prehltol pravítko a druhý zas ako tehotný nosič melónov :P. Tu je cvičenie, aby ste našli tú „zlatú strednú cestu“:

Postavte sa pred zrkadlo a podržte si dlaň tesne nad temenom hlavy /bližšie k zátylku/. Pozerajte sa pred seba a stojte uvoľnene. Zároveň sa vystrite tak, aby ste sa temenom hlavy dotkli dlane. Ak ste postupovali správne, bude sa vám zdať, ako keby ste narástli a ako keby sa vám predĺžila šija. Opakujte tento cvik niekoľkokrát denne, stále si to pripomínajte a už o týždeň uvidíte a pocítite rozdiel.

Je len málo osobných atribútov, ktoré sú také príťažlivé ako žiarivý pohľad a iskra v očiach. Všímajte si niekoho, kto sa cíti nesvoj – jeho pohľad nie je sústredený na to, čo sa okolo neho deje. Pôsobí tak, akoby jeho majiteľ bol duchom neprítomný a vidno mu to na očiach. Ak chcete rozvinúť silu svojej osobnosti, musíte sa tohto pohľadu zbaviť a natrénovať si „periférne videnie“.

Periférne videnie znamená rozšírenie zorného poľa až do šírky 180 stupňov. Bez toho, aby ste pohli hlavou, dokážete vidieť strop, dlážku a ďalšie detaily, ktoré sa nachádzajú v tomto 180 stupňovom rozpätí. Vidíte veci v celkovom kontexte. Keď sa na niekoho pozeráte týmto spôsobom, vidíte nielen človeka, ktorý stojí pred vami, ale aj jeho najbližšie okolie. Je to niečo celkom iné, ako keď sa mu uprene dívate do očí. S periférnym videním dokážete vnímať celú scénu a čo je veľmi dôležité, vaše oči tak budú pôsobiť mäkším, menej agresívnym dojmom.

Určite ste sa už stretli s ľuďmi, na ktorých vidno, že nechcú byť tam, kde práve sú. Sú znudení, čo dávajú najavo rečou svojho tela, signalizujúcou nezáujem, pohľadom blúdiacim po celej miestnosti alebo „sklenými očami“. Prihodilo sa to už každej z nás, tak sa netvárte, že ten pocit nepoznáte J Porovnajte to s čulosťou, živým záujmom, ktoré sa zračí na vašej tvári, keď sa ocitnete v situácii, z ktorej sa naozaj tešíte, s ľuďmi, ktorých máte naozaj radi.

Skúste cvičenie „Dávno som ťa nevidel“ – Predstavte si, že známy, s ktorým sa máte najbližšie stretnúť, je váš starý priateľ, s ktorým ste si boli zamladi veľmi blízki, ale stratili ste s ním kontakt a už roky ste sa nevideli. Teraz vás táto príležitosť opäť zblížila. Toto cvičenie vám umožní precítiť zmenu postoja a môže výrazne zmeniť váš vzťah k rozhovoru s cudzím človekom. Môžete si človeka pred sebou doslova predstaviť ako priateľa, ktorého ste dávno nevideli, a táto vizualizácia vám pomôže pôsobiť srdečnejším dojmom. Črty tváre budú mäkšie, reč tela bude naznačovať väčšiu otvorenosť a vy budete oveľa viac naladené na rozhovor.

Snažte sa prejaviť záujem, nie byť zaujímavý – niektorí ľudia si myslia, že zapôsobiť na druhého znamená okúzliť ho svojím vrodeným šarmom a vtipom. Postoj v zmysle „no nie som úžasný??“ je však riskantná stratégia. Profesionáli sa vydajú opačnou a jednoznačne úspešnejšou cestou – nechajú sa očariť svojim partnerom, tým, že im kladú osobné otázky, pýtajú sa na rodinu, na jeho názory a zážitky, dovolenky, koníčky, proste na čokoľvek, čo sa zdá obom zúčastneným zaujímavé. Zároveň by ste ale mali prezradiť čo-to aj o sebe, aby sa partner necítil ako pri vypočúvaní.

To najdôležitejšie – usmejte sa! Úsmev signalizuje, že ste srdečné, otvorené a priateľské. Úsmev vyjadruje vašu osobnosť, rozjasňuje vám tvár a pridáva vášmu oku iskru. Usmejte sa tak, aby ste svojím úsmevom dali najavo: „Som naozaj rada, že vás vidím“ ešte skôr, než otvoríte ústa.

Zároveň si ale dávajte pozor, aby ste sa neusmievali príliš veľa a príliš často. Ide o to, aby ste vyčarili zvláštny úsmev pre jedinečného človeka, ktorý stojí pred vami, nie automatický úškľabok pre každého, koho stretnete. Strnulý úsmev pre všetkých bude vaše okolie vnímať, ako falošný, aj keď bol myslený úprimne. Takže ako vždy, zvolíme si zlatú strednú cestu!

Čo si preberieme nabudúce: 

Ako sa obliecť na pohovor?

Ako sa líčiť na pohovor?