Novoročná hruška a rozrezaný melón

Tento článok je neplánovaným voľným pokračovaním článku Vianočný pomaranč. Píšem ho preto, aby som uľavila svojej duši a aby som, ak je to možné, vliala nádej do žien, ktorým sa môže stať niečo také. Lebo sa to stáva, hoci ste o tom ešte možno nepočuli. Ani ja nie. Musela som si to prežiť na svojej koži a zistiť, že sa to stáva, ale nikde sa o tom nepíše. Tak píšem ja. 

November 2020

Moja hruška musí von. Viem to už dlhšie, ale vzhľadom na plánovanú a potom realizovanú rekonštrukciu prsníka z vlastného brušného tkaniva a zatiaľ bezproblémového správania mojej hrušky (maternice) som to odkladala. Ale dnes doktor povedal, že hoci myóm nerastie, treba to dať von. Kompletka aj s vaječníkmi. Tak to pôjde von, ešte pred Vianocami.

Vianoce 2020

Nezavolali mi. Blbá Korona, všetky operácie sa posúvajú.

Deň pred Silvestrom 2020

Volali mi. Začiatkom januára môžem nastúpiť na hospitalizáciu.

Január 2021

Prebúdzam sa po operácii. Doktor mi čosi vraví, že vraj operácia bola náročná. Sestrička sa ma pýta, či som už niekedy dostala krvnú transfúziu. Reku nie. Ona sa usmeje a hovorí, ale áno, len o tom ešte neviete.

Po dvoch nociach na ARO ma presunú na izbu. Konečne sa môžem hýbať sama. Zavedený močový katéter mi nevyberú hneď, pretože mi museli zašívať močový mechúr. Po cisárskom reze sa totiž maternica prilepila k nemu a pri operácii prišlo k jeho narezaniu. Ale všetko zašili, než pôjdem domov mi katéter vyberú a všetko bude ok.

Na izbu mi pribudla kamoška. Brali jej maternicu pred 4 mesiacmi, no postupne jej začal unikať moč. Neovládateľne, cez pošvu. Niekde má dierku vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, budú jej to zašívať. Hovorí, že to neželá nikomu, byť niekoľko mesiacov v plienkach.

Po týždni od operácie ma chcú pustiť domov. Volám mužovi, nech sa nachystá, príde pre mňa. O 10 minút mu s plačom volám znovu, že nikam nejdem, v bruchu mi našli moč a treba to poriešiť. CT ukáže, že mechúr bol zle zašitý, okrem iného mi prichytili aj močovú rúru. Treba druhú operáciu.

Po druhej operácii v tom istom horizontálnom reze ide všetko ako má. Presne 3 dni. Ležím na posteli, lebo veď čo iné sa dá v takej nemocnici robiť a zrazu RUPS a plávam. Prasklo to. Neviem odkiaľ to tečie, ani doktori po ďalších dvoch CT nevedia, ale tečie to. Nonstop. Zabaliť sama seba do papierovej plienky v nemocničnej kúpeľni nie je vôbec jednoduché. Kamošku so zašitým mechúrom púšťaju v suchu a bez hadičiek domov. Ja ostávam. S hadičkou, s plienkou a psychikou v kýbli. Manžel mi po ochotnej sestričke posiela čisté uteráky, to jediné tu nemajú erárne.

Z tretej operácie sa vykľuje 20 minútový zákrok v narkóze, počas ktorého mi zospodu do druhej močovej rúry vopchajú stent. V tej prvej je stent už od predchádzajúcej operácie. Keďže dierku nevidno, bude sa musieť vyhojiť mechúr sám. Hneď po zákroku sa ocitám na svojej izbe. Do polhodiny opäť plávam.

Štvrtá operácia je opäť krátkym zákrokom pod narkózou (ono to znie tak super, že? Krátky zákrok. Ale jesť takisto nesmiem deň vopred, procedúra s klystírom musí byť tiež, do toho antibiotiká kvôli katétru, no a keďže som tu už 4. týždeň začína to byť otravné, tieto pôsty). Už zavedené stenty mi vytiahnú mimo mechúr. Takže namiesto jednej hadičky idú zo mňa tri. Do troch sáčikov. Zhruba 3 litre denne. Človeku sa až nechce veriť, koľko toho za deň vyciká.

Po mesiaci ma púšťajú domov. Konečne. To ešte neviem, že toto bol len začiatok.

Február 2021

Hneď po prepustení sa hlásim u urológa - môjho operatéra v inej nemocnici. On chodí vypomáhať do nemocnice, kde ma operovali, lebo tam nemajú urológov, len gynekológov. Hoci sme dohodnutí, necháva ma čakať niekoľko hodín. Vymení mi sáčiky a "objedná" ma o týždeň.

Pre istotu volám do ambulancie, na aký čas mám prísť. Neplatí to. Doktor ma určite nemohol objednať na ten deň, lebo on v stredy nerobí, iba piatky. Tak ma objednajte na piatok. Ok, v piatok koncom februára. Čo? Hľadám na webe, akoby som sa s ním spojila skôr. Má ešte ambulanciu v inej časti mesta - volám tam a on ma objedná o týždeň.

Opäť objednaná na presný čas čakám niekľko hodín. Čakanie ako také mi nevadí. Akékoľvek čakanie s tromi hadičkami medzi nohami, keď ani doma neviem poriadne sedieť ani stáť, je pre mňa nekonečné. Konečne ma vyslobodí z môjho utrpenia a po krátkom rozhovore mi všetky 3 hadičky vytiahne. Možno to ešte chvíľu bude kvapkať, lebo po toľkých týždňoch s hadičkami to tam dole máte proste roztiahnuté. Treba cvičiť. Hotovo. Adios.

Po dvoch týždňoch zhoršujúceho sa kvapkania ma manžel objednáva k svojmu urológovi. Urobí mi kompletné vyšetrenie, ale nezisťuje problém. Asi to budú povolené svaly. Treba cvičiť. Ale urobte si doma test s tampónom pre istotu.

Tampón ukázal - tečie to kade nemá, cez pošvu. S tým bohužial bežný urológ neurobí nič, treba sa vrátiť tam, kde ma načali.

1. apríl 2021

Po siahodlhej komunikácii s gynekológom, ktorý nevie, čo so mnou, lebo on je gynekológ nie urológ, sa dostávam k urológovi, ktorý ma už 3x operoval. Opäť nekonečné čakanie na vyšetrenie, ktoré konečne ukáže (po tom, čo asistent posunie omylom zobrazovací prístroj) kde tá prekliata dierka je. No mali ste pravdu, je tu diera. (Povedzte mi niečo, čo neviem.) Naplánujeme operáciu, povie mi doktor ešte na sále. Vysvetlím si to tak, že ho mám počkať pred ordináciou a dohodneme sa. Nechá ma čakať ďalšie 2 hodiny a potom mi sucho povie medzi dverami, že načo čakám, že ON sa dohodne s gynekológom, mňa k tomu nepotrebuje. Dnes je 1. apríl a ja neviem, či sa smiať alebo mu jednu vraziť.

Koniec mája 2021

Predoperačné vyšetrenia mi neurobili v nemocnici, musela som si ich vybaviť cez obvodného a zaplatiť sama. Kašľať na prachy, hlavne nech už to je za mnou.

Ozve sa mi bratrancova priateľka, že jej kamoška mala rovnaký problém a po tretej operácii jej povedali (40 ročnej), že sa s tým má naučiť žiť!!!??? Nakoniec našla gynekológa v Čechách, ktorý ju dal doporiadku. Či nechcem kontakt. Reku nie, už mám pár dní do operácie, už to snáď urobia poriadne.

5. operácia. Urobili to ok. Nič nekvapká. Brucho teraz rozpárané vertikálne, asi bolo málo jaziev.

Jún 2021

Katéter mi vytiahnu po dvoch týždňoch od operácie, akurát na Medarda. Medardova kvapka, 40 dní kvapká. Ešte to môže kvapkať, lebo to mám roztiahnuté, treba posilniť panvové dno. Ani nestihnem prísť domov a viem, že to nie je ok. Nekvapká. Leje. Kurvafix.

O týždeň opäť u gynekológa, ide so mnou na CT a presvedčí sa na vlastné oči - diera jak svet. Bombarduje urológa, no ten hrá mŕtveho chrobáka.

Ja píšem mail do Čiech, obratom mi zvoní telefón, volá pán primár gynekológie - pošlite CT, správy. Majú s tým skúsenosti, trúfajú si. O týždeň mám stanovený termín ďalšej operácie. Urobí mi to laparoskopicky.

Koniec augusta 2021

6. operácia. V Čechách, 4 hodiny cesty autom. Zaplatí to poisťovňa (tvorili sme s mojim gynekológom žiadosť o preplatenie asi pol dňa). Týždeň ma nechajú na pozorovaní, potom idem domov, opäť s katétrom. Pre istotu. Primár mi priebežne píše, zaujíma sa ako som na tom.

Ďalšia kontrola ukáže, že mám v bruchu stále nejakú tekutinu. Katéter musí ostať.

Október 2021

Hotovo. V bruchu žiadna tekutina, katéter je vonku, v nohavičkách sucho. Aleluja. Konečne môžem normálne stáť a sedieť. V noci síce chodím každú hodinu na wecko, ale radšej tam ako ešte raz cvrknúť niekde mimo. Primár mi opäť píše, že či všetko drží. Drží.

December 2021

Opäť na urológii, vybrať stenty. Našťastie je tam iný lekár, ako ten, čo ma operoval. Vyberie stenty, odvtedy klop klop úžasný pocit, že môžem vylučovať sama a tak ako sa má.

Prečo to všetko píšem? Aby ste vedeli, že brušná operácia môže so sebou priniesť takéto nečakané problémy a bohužiaľ vám nikto o nich dopredu nepovie (ale v informovanom súhlase vám to samozrejme podpísať dajú). Aby ste sa, ak sa vám alebo vašim blízkym nedajbože stane niečo podobné, nenechali odradiť vetami "Naučte sa s tým žiť" a našli odborníka, ktorý vám pomôže. Aj za cenu toho, že pôjdete na x-tú operáciu do zahraničia.

Veľká vďaka manželovi, ktorý ma v najhoršom roku môjho života neuveriteľne podržal, aj za cenu mesiacov bez intímností.

Vďaka samej sebe, že sa dokážem biť o svoj život a nevzdať to.