Ľubka kope jedenástku

Ahojte kamaráti,

 Ale ten čas rýchlo letí, však?

Už mám toľkoto mesiacov.

Teda o ešte jeden viac, ale nemám toľko prštekov na rukách a ten jeden zdvihnutý na nožičke asi nevidíte.

Na maminu veľkú radosť sa tento mesiac vylepšili moje stravovacie návyky. Sem tam sa mi podarilo aj kultúrne stolovať, ale to iba do chvíle, kým som prišla na to, že v mojej vysokej stoličke sa viem postaviť a vykročiť z nej von...síce do prázdna, ale to nevadí, mama ma chytí a pokračujem u nej na kolene alebo v akejkoľvek inej polohe pri hraní.

Mama za mnou behá s lyžičkou, ja láskavo spapám, čo mi strká do pusiny a keďže viem, že toto nie je bežné u všetkých bábätiek, tak ju za to poriadne vystískam. Má to výhodu v tom, že takto vystískaná mama, sa nehnevá, že si o ňu poutieram svoju pusinku špinavú od jedla aj s celým podbradníkom a už ma potom netreba umývať.

Zdalo by sa, že na čerstvom vzduchu, napríklad na záhradke u babky, mi bude lepšie chutiť, ale nie je to tak.

Najradšej papám doma. To si aj nohy môžem na stôl vyložiť, ak chcem.

Už som niektorým veciam, čo mi strkajú aj prišla na chuť, napríklad taký biely jogurt je mňam! Ten môžem kedykoľvek a akýkoľvek a nenahnevám sa ani keď mi ho primiešajú do hlvného chodu na obed.

Mňam býva aj všetko ostatné, čo jedia mama, tato alebo babka. Len keby ste vedeli, čo ma to stojí prehovárania a dobiedzania, kým mi dovolia ochutnať z ich dobrôt.

Mňam bol aj nákupný vozík istého nemenovaného obchodu, ktorý som ochutnala. Až sa mi z toho zježili vlasy na hlave.

Stravovacie okienko ukončím informáciou o aktuálnom stave môjho chrupu. Už sa zdalo, že stav za tento mesiac ostane nezmeneý, ale na poslednú chvíľu sa 19.11. prerezala cez ďasienko spodná pravá dvojka. Ešte ju nie je dobre vidno, takže stále vyzerám ako trojzubec, ale počkajte o mesiac! To už sa budem usmievať krásne symetricky.

Tento mesiac som prišla na chuť hygiene. Teda ani nie tak tomu umývaniu rúk a pusiny po papaní, o strkaní zadočka do umývadla ani nehovorím, ale skôr kúpaniu sa v tom veľkom bazéne, čo máme v kúpeľni. Normálne sa večer neviem dočkať, kým sa napustí voda. Najradšej by som tam vliezla hneď, ale je to na mňa trochu vysoko.

Vo vani sa hrávam na Mikuláša – to si spravím takúto mikulášsku bradu,

na speváčku,

a ako doprovod si hrám na hrebeni.

Čo viem nové:

4.11. o 16:35 som sa postavila bez držania a stála som, stála, stála. Mame aj tatovi padli sánky /ale také iné, nie také, ako mi kúpila Alibabka do snehu/. A odvtedy si už postávam, kde chcem a nemusím sa ničoho držať. Pekne si čupnem a postavím sa...a potom sa zas dám na štyri a niekam odídem.

9.11. som sa postavila a vykročila k mame, ale po prvom krôčiku som padla. Teraz sa mi nejaké dva tri podaria, ale ešte to nie je ono, ešte musím trochu potrénovať.

Ale som si istá, že mama s tatom majú najväčšiu radosť z toho, že dokážem sama vyliezť na gauč /od 18.11./ Majú so mnou pri strážení viac zábavy.

Viem urobiť: ťap ťap ťapušky, haló

cŕn crn a dať mame dudu /prštekom jej otvorím ústa a dám jej ju tam celú aj s karičkou.

Tato stále otravuje, nech poviem tata. A mne sa akosi vždy podarí povedať „koko“.

Viac som sa skamošila s bábikou Gabikou a berem ju so sebou aj von.

Rada pozerám Duck TV, ale aj farebné na 40 je fajn.

Dá sa to nielen pozerať, ale aj povyberať.

Mám nové multifunkčné boxy na hračky. Poslúžia aj ako autíčko.

Aj kôš na prádlo je multifunkčný. Dá sa používať ako skrýša aj ako malá pohotovostná ohrádka.

V hravej kaviarni sa najradšej hrám v guličkovom bazéne a vyberám z neho guličky.

Doma veľa čítam. Najviac sa mi páčia knižky, čo havkajú, mňaukajú a ešte mi aj pesničku zahrajú.

Na ihrisku ma najviac baví vláčik a hojdačka. Škoda, že s už ochladilo a ja musím venčenie na čerstvom vzduchu presedieť v kočíku.

Naďalej chodím s mamou cvičiť. Teda cvičí len ona, ja sa hrám, ale občas jej prídem pomôcť a urobím jej živé závažie.

Chodí s nami aj Tomáško, ktorý je odo mňa o4 mesiuace starší a mám taký pocit, že je do mňa "buchnuty". Stará sa o mňa, podáva mi svoje keksíky, dáva mi piť. Raz sa mi zakotúľala loptička pod lavičku, tak mi ju odtiaľ šiel vytiahnuť aj keď sám ešte dobre nevedel, koľko sa môže pod tú lavičku vopchať, nech sa nebuchne. Hotový gentleman.

21.11. sme mali po cvičení divadielko. Keďže som už raz v divadle bola, tak dobre viem, že z prvej rady vidno najlepšie a navyše všetko uvidím ako prvá.

A aby necvičila iba mama, tak aj ja som začala chodiť na cvičenie pre bábätká. Trochu si tam potancujeme na fitloptách, pohráme sa s hudobnými nástrojmi, s guličkami, všeličko prelezieme a nakoniec chytáme bublinky.

Tento mesiac som bola navštíviť pradedka, aby videl, aká som už veľká. Napriek vekovému rozdielu 97 rokov sme si celkom dobre pokecali.

A ešte oveľa lepšie som si rozumela so sestrničkou Svetlankou, keď ma prišla pozrieť. Tá je staršia len o 4 roky. Škoda, že prišla len tak na krátko, dobre sa mi s ňou hralo.

A určite sa mi bude dobre hrať aj s Jurkom, keď trošku podrastie. Vy neviete, kto je Jurko? Môj najnovší bratranček. V októbri sa mi narodil bratranček Janík, neviem, či som sa vám tým už stihla pochváliť, a teraz v novembri Jurko. Janíka som ešte nevidela, lebo býva ďaleko v Čechách, ale k Jurkovi to mám na skok, tak už som ho bola pozrieť.

Ďaleko to má ku mne aj Alibabka s Alidedkom, ale napriek tomu sa za mnou tento mesiac vybrali. Na 4 dni, nech si ma môžu poriadne užiť.

Alidedko ma naučil, ako sa správne klepú rezne.

Alibabka mi dala ochutnať z jej pizze.

Keď si poobede chcela Alibabka zdriemnuť na gauči, Alidedko mi pomohol ku nej vyliezť a ja som si mohla vyskúšať, či by bola z babky dobra preliezka. Bola.

Nakoniec boli obaja zo mňa takí unavení, že zaspali a musela som sa hrať sama.

Toto písanie unavilo aj mňa, idem hajať. Dočítania nabudúce.

Vaša Ľubka