Ahojte kamaráti,

 Ale ten čas rýchlo letí, však?

Už mám toľkoto mesiacov.

Teda o ešte jeden viac, ale nemám toľko prštekov na rukách a ten jeden zdvihnutý na nožičke asi nevidíte.

Na maminu veľkú radosť sa tento mesiac vylepšili moje stravovacie návyky. Sem tam sa mi podarilo aj kultúrne stolovať, ale to iba do chvíle, kým som prišla na to, že v mojej vysokej stoličke sa viem postaviť a vykročiť z nej von...síce do prázdna, ale to nevadí, mama ma chytí a pokračujem u nej na kolene alebo v akejkoľvek inej polohe pri hraní.

Mama za mnou behá s lyžičkou, ja láskavo spapám, čo mi strká do pusiny a keďže viem, že toto nie je bežné u všetkých bábätiek, tak ju za to poriadne vystískam. Má to výhodu v tom, že takto vystískaná mama, sa nehnevá, že si o ňu poutieram svoju pusinku špinavú od jedla aj s celým podbradníkom a už ma potom netreba umývať.

Zdalo by sa, že na čerstvom vzduchu, napríklad na záhradke u babky, mi bude lepšie chutiť, ale nie je to tak.

Najradšej papám doma. To si aj nohy môžem na stôl vyložiť, ak chcem.

Už som niektorým veciam, čo mi strkajú aj prišla na chuť, napríklad taký biely jogurt je mňam! Ten môžem kedykoľvek a akýkoľvek a nenahnevám sa ani keď mi ho primiešajú do hlvného chodu na obed.

Mňam býva aj všetko ostatné, čo jedia mama, tato alebo babka. Len keby ste vedeli, čo ma to stojí prehovárania a dobiedzania, kým mi dovolia ochutnať z ich dobrôt.

Mňam bol aj nákupný vozík istého nemenovaného obchodu, ktorý som ochutnala. Až sa mi z toho zježili vlasy na hlave.

Stravovacie okienko ukončím informáciou o aktuálnom stave môjho chrupu. Už sa zdalo, že stav za tento mesiac ostane nezmeneý, ale na poslednú chvíľu sa 19.11. prerezala cez ďasienko spodná pravá dvojka. Ešte ju nie je dobre vidno, takže stále vyzerám ako trojzubec, ale počkajte o mesiac! To už sa budem usmievať krásne symetricky.

Tento mesiac som prišla na chuť hygiene. Teda ani nie tak tomu umývaniu rúk a pusiny po papaní, o strkaní zadočka do umývadla ani nehovorím, ale skôr kúpaniu sa v tom veľkom bazéne, čo máme v kúpeľni. Normálne sa večer neviem dočkať, kým sa napustí voda. Najradšej by som tam vliezla hneď, ale je to na mňa trochu vysoko.

Vo vani sa hrávam na Mikuláša – to si spravím takúto mikulášsku bradu,

na speváčku,

a ako doprovod si hrám na hrebeni.

Čo viem nové:

4.11. o 16:35 som sa postavila bez držania a stála som, stála, stála. Mame aj tatovi padli sánky /ale také iné, nie také, ako mi kúpila Alibabka do snehu/. A odvtedy si už postávam, kde chcem a nemusím sa ničoho držať. Pekne si čupnem a postavím sa...a potom sa zas dám na štyri a niekam odídem.

9.11. som sa postavila a vykročila k mame, ale po prvom krôčiku som padla. Teraz sa mi nejaké dva tri podaria, ale ešte to nie je ono, ešte musím trochu potrénovať.

Ale som si istá, že mama s tatom majú najväčšiu radosť z toho, že dokážem sama vyliezť na gauč /od 18.11./ Majú so mnou pri strážení viac zábavy.

Viem urobiť: ťap ťap ťapušky, haló

cŕn crn a dať mame dudu /prštekom jej otvorím ústa a dám jej ju tam celú aj s karičkou.

Tato stále otravuje, nech poviem tata. A mne sa akosi vždy podarí povedať „koko“.

Viac som sa skamošila s bábikou Gabikou a berem ju so sebou aj von.

Rada pozerám Duck TV, ale aj farebné na 40 je fajn.

Dá sa to nielen pozerať, ale aj povyberať.

Mám nové multifunkčné boxy na hračky. Poslúžia aj ako autíčko.

Aj kôš na prádlo je multifunkčný. Dá sa používať ako skrýša aj ako malá pohotovostná ohrádka.

V hravej kaviarni sa najradšej hrám v guličkovom bazéne a vyberám z neho guličky.

Doma veľa čítam. Najviac sa mi páčia knižky, čo havkajú, mňaukajú a ešte mi aj pesničku zahrajú.

Na ihrisku ma najviac baví vláčik a hojdačka. Škoda, že s už ochladilo a ja musím venčenie na čerstvom vzduchu presedieť v kočíku.

Naďalej chodím s mamou cvičiť. Teda cvičí len ona, ja sa hrám, ale občas jej prídem pomôcť a urobím jej živé závažie.

Chodí s nami aj Tomáško, ktorý je odo mňa o4 mesiuace starší a mám taký pocit, že je do mňa "buchnuty". Stará sa o mňa, podáva mi svoje keksíky, dáva mi piť. Raz sa mi zakotúľala loptička pod lavičku, tak mi ju odtiaľ šiel vytiahnuť aj keď sám ešte dobre nevedel, koľko sa môže pod tú lavičku vopchať, nech sa nebuchne. Hotový gentleman.

21.11. sme mali po cvičení divadielko. Keďže som už raz v divadle bola, tak dobre viem, že z prvej rady vidno najlepšie a navyše všetko uvidím ako prvá.

A aby necvičila iba mama, tak aj ja som začala chodiť na cvičenie pre bábätká. Trochu si tam potancujeme na fitloptách, pohráme sa s hudobnými nástrojmi, s guličkami, všeličko prelezieme a nakoniec chytáme bublinky.

Tento mesiac som bola navštíviť pradedka, aby videl, aká som už veľká. Napriek vekovému rozdielu 97 rokov sme si celkom dobre pokecali.

A ešte oveľa lepšie som si rozumela so sestrničkou Svetlankou, keď ma prišla pozrieť. Tá je staršia len o 4 roky. Škoda, že prišla len tak na krátko, dobre sa mi s ňou hralo.

A určite sa mi bude dobre hrať aj s Jurkom, keď trošku podrastie. Vy neviete, kto je Jurko? Môj najnovší bratranček. V októbri sa mi narodil bratranček Janík, neviem, či som sa vám tým už stihla pochváliť, a teraz v novembri Jurko. Janíka som ešte nevidela, lebo býva ďaleko v Čechách, ale k Jurkovi to mám na skok, tak už som ho bola pozrieť.

Ďaleko to má ku mne aj Alibabka s Alidedkom, ale napriek tomu sa za mnou tento mesiac vybrali. Na 4 dni, nech si ma môžu poriadne užiť.

Alidedko ma naučil, ako sa správne klepú rezne.

Alibabka mi dala ochutnať z jej pizze.

Keď si poobede chcela Alibabka zdriemnuť na gauči, Alidedko mi pomohol ku nej vyliezť a ja som si mohla vyskúšať, či by bola z babky dobra preliezka. Bola.

Nakoniec boli obaja zo mňa takí unavení, že zaspali a musela som sa hrať sama.

Toto písanie unavilo aj mňa, idem hajať. Dočítania nabudúce.

Vaša Ľubka

Ahojte kamaráti,

Hlásim sa vám po oslávení môjho okrúhleho desaťmesačného jubilea. Oslávila som ho netradične dlhým denným spánkom. 22.10. som si doobedu pospala 2 hodiny a poobede 2,5 a spala by som aj dlhšie, ale mama ma zobudila. To ako kedy mám dospať tie bezsenné noci, keď sa veľa budím a prehadzujem a neviem zaspať?

 Určite ste zvedaví, čo mám nové, tak poďme na to, rada sa pochválim:

Tohtomesačné „poprvé“

• Mám ďalší zub. /Vykukol 24.9./ Už siedmy. Sedmička je vraj šťastné číslo, tak som mu ostala celý mesiac verná. A už nevyzerám ako taký zajo, keď vycerím úsmev.
• 1.10. som dostala prvé papučky. Mäkučké sú, ani neviem, že ich mám na nožičke.
• 3.10 ma bola pozrieť Alibabka a dostala som svoj prvý laptop. Konečne vám už nepíšem z maminho, ale z vlastného.
• Bola som po prvý raz v divadle. Áno, aj také malé bábätká potrebujú nejakú tú kultúru. Nielen tú živú v jogurte. Predstavenie sa volalo FARBATOLÁRIUM a konalo sa v DPOH. Lezenie bolo povolené, tak som preliezla celkom blízko k tete herečke, aby som dobre videla a potom som vliezla do pasteliek.
• 10.10. som prvý raz posedela na šerblíku. Moc som nechcela, ale keď mi k tomu pustili telku, tak som sa pozabudla a posedela som. A...pozor, teraz fanfáry...13.10. som sa do šerblíka aj vykakala. Dostala som veľkú pusu, pochvalu, štátne vyznamenanie a diplom.
• 11.10. nastal ďalší míľnik v mojom živote. Dostala som prvé topánočky. Takže teraz som už naozajstný malý človek. 21.10. som absolvovala prvú veľkú špacírku popred barák. Tlačila som si pred sebou kamoša levíka a prešla som celú trasu popred všetky vchody trikrát.

Smotánka alebo, kde a s kým som tento mesiac bola:

27.9. som bola na Kramároch ukázať tete doktorke moju „dieročku po chvostíku“, čo mám nad zadočkom. Vraj to nič nie je a keď pekne chodím a nemám žiadne ťažkosti, tak sa tým netreba znepokojovať. Ale pre istotu pôjdem v decembri na jedno vyšetrenie. Cestou odtiaľ sme sa zastavili u mamy v robote. Naposledy som tam bola v máji a odvtedy som predsa dosť vyrástla, tak som sa chcela predviesť. V trolejbuse som si chytro zdriemla a potom som mala dostatok energie rozdávať úsmevy, točiť sa na kacelárskej stoličke, otestovať žalúzie na balkóne a hrať sa s pexesom. Dobre bolo, skoro ako v herni.

 28.9.-29.9. som žúrovala na chate v Pezinku. Aj kamoša Kubka som konečne opäť videla po dlhej dobe.

11.10. sme mali opäť stretávku s ostatnými decembrovčiatkami. Bolo mi ľúto, že sa už nedá piknikovať vonku, ale poviem vám, v takej hravej kaviarni je ešte lepšie. Nové hračky,

Bazén s guličkami, z ktorého sa mi ani nechcelo vyliezť von,

Hojdačka

A šmýkalka, po ktorej som sa snažila vyliezť nahor.

Aha, koľko nás bolo. A tá krátkovlasá teta, čo ma drží, to je mama. 2.10. sa dala ostrihať.

13.-16.10 som bola na dovolenke v Kubíne. Nechala som mamu si trochu pospať /ale iba cez deň, v noci som ju pravidelne budila, ako vždy/ a hrala sa s Alibabkou a dedkom. Napríklad na lanovku

…na hádzanie syrových nití na zem

…na chodenie po schodoch

…na zvonkohru s lustrom…

A to je nateraz všetko, priatelia, zatváram notebook.

Ahojte kamaráti,

 už mám trištvrteroka a naučila som sa perfišné slovo: ó. Dá sa použiť dosť často a na veľa vecí a veľa situácií. Napríklad:

Ó, ako ja viem stáť pri taburetke. A nielen pri nej...

Alebo:

Ó, akú mi to odstrihli ofinku. To bolo vrámci predsvadobných príprav. O tom neskôr.

Alebo:

Ó, aký ja mám nový kočík. Aby mama na mňa lepšie videla /ako vlk v rozprávke o Červenej čiapočke./

Alebo:

Ó, ten lev aj hrá pesničku:

Alebo: Ó, ja si viem vyzuť ponožku:

Alebo: Ó, už stačí. Ono je to veľmi nákazlivé. Stačí, keď to poviem raz a hneď to za mnou všetci opakujú.

 A teraz hádanka: Lezie, lezie po železe, nájde dierku do nej vlezie, či vlastne lezie po zemi, nájde stoličku a hneď sa postaví. Čo je to? Ak by niekto náhodou nevedel, malá foto nápoveda.

Okrem stoličky viem stáť aj pri:

* kočíku

* pri levíkovi

* pri šuflíkoch /Dočiahnem dokonca aj na ten najvrchnejší/.

* ohrádke

* hrazdičke

Je to fuška. Musím si pomáhať aj jazykom.

Jasnačka, že aj pri gauči.

A zo všetkého najradšej mame pri nohách. Ó!

Hádanka číslo dva: S čím sa najradšej hrám v kuchyni? Opäť malá nápoveda:

Keďže som už veľká trištvrreročná slečna, tak pomáham mame v kuchyni:

*Vykladám práčku:

* Vylizujem hrnce.

* Napĺňam umývačku. Ak nie je dosť riadov, som ochotná prispieť k jej naplneniu aj vlastným telom.

* Podávam dózy.

* Vaľkám cesto.

Informácia o stave chrupu: 31.8. vykukla horná ľavá dvojka. Tato to komentoval, že mám zubov ako ujo Mišo detí: Štyri a piaty na ceste.

11.9. vyšla horná pravá dvojka. Spočítané a podčiarknuté: Som šesťzubec.

Kulinárske okienko: Pri konzumácii vecí nájdených pri potulkách bytom na zemi, sa riadim podľa nasledovného vzorca: 

Avšak k tomu, čo mi ponúka mama na lyžičke som dosť podozrievavá. Najradšej si prvé sústo chytím do ručičky a vyskúšam konzistenciu, kým otvorím pusinku. Tú otváram zásadne len maličkú a na zlomok sekundy, nech si mama trénuje postreh. A preto ma mama zabáva hračkami, aby som sa pozabudla a pusinu otvárala viac. Obšas sa jej to darí, občas nie.

Foto: Našla som rajčinky.

Pohľad do postieľky...vlastne do postele: Minulý mesiac som dostala na spinkanie veľkého zajaca. Tato ho otestoval a jemu sa s ním spí dobre. Však aj mne, ale mama je mama, s tou spím radšej.

2-6 krát za noc ju zobudím, aby nezabudla, že ma má. A zajo buď zavadzia, alebo poslúži ako kryt na oči.

Smotánka alebo aké spoločenské aktivity som tento mesiac absolvovala:

*Posledný koníkovský piknik. Konal sa pri jazere Štrkovec, krásne nám svietilo slniečko a ja som mamu nechala oddychovať a šplhala som sa na tetu Barborku.

*Svoju druhú svadbu, tentokrát v Bystrici. Predtým sme samozrejme zaskočili do Kubína. Tam som absolvovala predprípravu vrámci ktorej mi odstrihli ofinku, aby mi nešla do očiek a vyskúšala som svoju kondičku pri lezení do schodov. Doma schody nemáme, ale aj bez tréningu a inej prípravy, som jedno poschodie vyliezla na prvý šup. V sobotu som nevestu skoro ani nevidela, lebo som sa celý deň venovala Alibabke a Alidedkovi, tak som večer odmietla ísť spať, že si chcem ísť aspoň zatancovať, keď som už obrad vynechala. Potancovala som do 10tej a potom som s veľkými protestami občas zaspala, ale väčšinu som sa budila, lebo ma boleli zúbky.

Vtipné príhody:

Mama mi kúpila zubnú kefku a nechala ma sa s ňou hrať po ceste domov. Celú som ju ožužlala, preskúmala cez obal, pooblizovala...Večer ma tato prebaloval, kuká do plienky a pýta sa: Prečo má to h... čiarový kód?

Bola som s fotrovcami na nákupe, viezla som sa v nákupnom vozíku. Stretla som ďalšie bábätko, tiež s rodičmi na nákupe. Pokukovali sme po sebe, ruky sme si chceli podať, tak sa fotrovci pristavili. Pýtali sa, že koľko mám mesiacov, mama povedala, že 9. A ich bábätko? Otecko hovorí: 11. A mamička hneď na to s prevrátenými očami: 14 bude mať.

Ahojte kamaráti,

 Musím vám hneď na úvod povedať, že toto bol veľmi rušný mesiac a mám kopec noviniek a viem kopec nových vecí. Ani chytro neviem, čím začať.

 Mama stále trvá na tom, že musím papať aj niečo iné ako mliečko. Tak dobre, ale kŕmiť sa chcem sama!, povedala som. Mama poslúchla, dala mi do ruky brokolicu, mrkvičku a zemiačik a aha, ako parádne mi to išlo.

Ako ďalší chod malo nasledovať kuracie stehno do ruky, ale tu mama porušila našu dohodu o samostatnom kŕmení a mäso mi pomixovala aj so zeleninou. Tak som to odmietla. Teda vypľula, prostestovala, bránila sa. To ste mali vidieť aké finty na mňa vymýšľali aj s Alibabkou. Že idú mi dať akože dudu a šup lyžička do pusy, alebo ma klamali mojou malou hrkálkou, ktorú som chcela oblizovať. Tak keď už som to mala v puse, tak som to zjedla, však ono, zlé to nebolo, ale princíp je princíp. Ja som už veľká a nikto ma tu nebude kŕmiť ako malú! A potom zdá sa, že to pochopili. Pekne ma posadili za stôl do stoličky ako veľkú a dali mi hračky. A keďže mám len dve ruky a tie potrebujem na hranie, tak som mame dovolila, že teda ma môže kŕmiť, keď tak veľmi chce.

Len občas ma musí nechať siahnuť do misky, nech si overím, čo za konzistenciu mi to dáva. Papám samé výživné veci a minule som čítala, že čo je dobré na tanieri je dobré aj na pleť. Vyskúšajte to ako ja. Pleťová maska z batatu či brokolice sú skvelé na pleť. Budete ju mať ako bábätko. U mňa to platí.

Tento mesiac som zahájila bazénikovú sezónu. Prečo aj nie, keď všade kde som prišla ma čakal exkluzívny súkromný bazén? Aj na záhrade u babky Lidky, aj u Alibabky, aj u sesterničiek. A najväčší u Jurka. Teda vraj to nebol bazén, ale akýsi Dunaj.

1.8.-4.8. som bola na retro dovolenke v Kubíne. Retro preto, lebo ma tam čakal takýto kočík v ktorom sa vozila aj mama. Teda nie teraz so mnou, ale kedysi dávno pradávno, keď som ja ešte nebola na svete.

Na hranie som mala hračky tiež po mame.

A havina. Ten nebol na hranie, ale išla som si na ňom oči vyočiť.

Aj som ho pohladkala.

2.8. mi vyliezol prvý horný zub. Mama s tatom tvrdia, že riadna lopata. Ale ja dobre viem, že lopata vyzerá úplne inak. Ja mám krásne horné zúbky. Áno, zúbky, lebo krátko po prvom, mi vyšiel aj druhý /5.8./ Aha:

Samozrejme, že o také množstvo zubov sa už treba starať a pekne ich umývať:

Ale aj tak najväčšie terno toho mesiaca bolo, že som sa naučila posadiť sa a začala som štvornožkovať!!! Takže už nemusím celé dni len ležať a navyše sa dostanem kam chcem úplne sama. Ono to celé prebiehalo takto:

Na retro dovolenke som sa naučila posadiť sa šikmo a sedieť s držaním sa. Potom som sa raz hrala a potrebovala som obidve ruky na chytenie hračky, tak som sa pustila /8.8./, ale posedela som len chvíľku a spadla. Dobre som sa na to vyspala a skúsila to na druhý deň. A už mi to išlo.

A odkedy sedím, tak mám aj nové vozítko... Teda špotovú časť môjho kočíka. Sedí sa v ňom pohodlne.

...a mám aj sedátko na kúpanie. Sedenie je super!

Postoj na štyroch som trénovala už dlho. Určite si to pamätáte z mojej bilancie minulý mesiac. Postupným posilňovaním svalov vďaka mojej špeciálnej jóge a ráčikovaním som sa dopracovala k pomalým pokusom o pohyb vpred. Najprv som si nacvičila, aké to bude, keď zdvihnem jednu ručičku a budem chvíľu len na troch /28.7./ Potom som skúšala jeden dva pohyby vpred a 12.8. som už prešla dlhšiu trasu po obývačke /Mama mi ťahala dudulu pred nosom a ja som si ani nevšimla ako a išla som za ňou/.  A ako správny lezúň som začala liezť nielen po zemi ale aj po mame...

a prišla som na to, že tak si viem aj kľaknúť a z kľaku sa postaviť. Aj túto bilanciu vám píšem postojačky.

Všímate to ako som pokročila? Z húpania sa na štyroch už lozím a dokonca stojím. Stavme sa, že o mesiac už budem chodiť!

Určite by toho bolo na tento mesiac ešte viac, ale nečakane ma zastihla choroba. Vraj šiesta choroba. Teda moja druhá, ale volá sa, že šiesta. Nič ma nebolelo, ale mala som vysoké teploty a stále sa mi chcelo len spať. A najlepšie priamo na mamine.

A na záver rubrika: Najlepšie hračky nie sú od firmy Fisher Price.

Ahojte kamaráti,

už mám 7 mesiacov, čo je viac ako 6 a keďže moje dudulky boli iba pre 6 mesačné béby, tak som slávnostne postúpila do vyššieho levelu a mám tri nové: ružovú a dve modré, ktoré mi idú k očiam.

 Tento mesiac som si opäť vymyslela nejaké nové hry, nech sa na tomto svete nenudím:

 Hra na zajka: Ako prvé som si nechala narásť dva hlodáky. Prvý som si načasovala na tatove meniny, aby teda mal odo mňa nejaký ten darček /29.6./ Poviem vám, žiadna sranda to nebola, lebo potom mi celý deň všetci pchali prsty do úst a chceli ho vidieť. Druhý som si narástla o nejaký ten týždeň aj kúsok neskôr. Do konca mesiaca mi pekne vyrástli a už ich je dobre vidno, keď sa usmejem. Koniec ďasienkáčika, nech žije zubáč!!

Skúsila som mamu uhryznúť /18.7./, že čo na to povie a takú hubovú polievku a štipanec do líčka som dostala, že už radšej nehryziem. Len chrumku a rožtek, ale o tom neskôr.

A ako taký správny zajko aj hopkám. Dám sa na štyri /áno, to je moja nová zručnosť/ a hojdám sa a hojdám /zlé jazyky tvrdia, že som to odkukala od rodičov/ a občas aj trošku priskočím kolienkami vpred. Iný spôsob posúvania sa vpred som ešte neobjavila.

Na ráčika a podgaučovník zasunutý: Dopredu síce ísť neviem, ale dozadu mi to ide perfektne. Tak si veselo cúvam a cúvam a najčastejšie sa tak dostanem pod gauč. Nožičky mi tam pekne zapadnú, ale zadoček s plienkou ma nepustí ďalej. A to je ako sa dostať do slepej uličky. Musím zakričať na mamu, nech príde a preloží ma niekam inam odkiaľ zas môžem zacúvať na nové miesto.

Na princeznu pod závojom: Po veľkej vode sa nám tak premnožili komáre, že som inak ako bez moskytierky nemohla ísť von. Aj keď som bola v nosiči, tak mi ju mama prehodila cez hlavu.

Na DJ: Viem si sama pustiť pesničky na mojej hracej hračke. Veľa krát sa mi to podarilo náhodne, ale už som prišla na to, že stačí stlačiť prštekom niektorý farebný gombík a hneď mám domácu diskotéku. Alebo si vezmem nejaké dve hračky a búcham nimi o seba. Vlastná hudobná tvorba je najlepšia.

Na schovávačku: Keď zbadám, že mám poruke plienku alebo uterák, tak si ho pritiahnem na tvár, počkám, kým sa mama opýta, kde je Ľubka, stiahnem ho a urobím kukuk.

Na aquabelu: Po prípravných rozplavbávch vo vani ma mama zobrala na ozajstné bábätkovské plávanie do veľkého bazéna. Bazén je oveľa väčší ako vaňa, tak tam môžem aj viac kopkať a špliechať ako doma a mám tam aj vekovo rovnakých parťákov. Plávame si celú hodinu a mama a ostatné tety nám do toho pospevujú. Vždy mi pri tom poriadne vyhladne a aj sa unavím. Po jednom plávaní som trhla svoj osobný stravovací record a zjedla som pol kelímku cukiny a raz som trhla record spací a spala som 3 hodiny.

Na vyhadzovača: Toto je veľmi jednoduchá hra. Keď ma už nebaví hračka, ktorú mi dala mama na hranie do kočíka, tak ju vyhodím. Už sa ale nevozím vo vaničke z ktorej nič nevidím, ale vo vajíčku a čakám, kedy sa nauči sedieť, aby som mohla ísť do šporťáka.

Na záhradkára: Nezáleží na tom, kde ma na deke položia a ako veľmi na mňa dávajú pozor, ja sa aj tak dohážem dostať na jej okraj a pomáham plieť trávičku. Ako chutí neviem, vždy mi ju zoberú z ruky.

Na trenažér: Dovolím sesterničkám, aby si na mne trénovali, ako sa budú starať o svojho nového súrodenca.

Na bludného Holanďana: Doma nastalo veľké sťahovanie nábytku, z izbičky mi zmizla veľká posteľ a nahradil ju madrac na zemi, aby sme tam s mamou mohli obidve spať a ja aby som to nemala vysoko, ak by som spadla. Večer pred spaním, keď nezaspím pri cucaní mliečka, čo sa mi už stáva málokedy, poblúdim po celom madraci hore dole. A v spánku samozrejme pokračujem. Od 15.7. už viem spať aj na brušku.

Na Anděla na horách: Tento mesiac som absolvovala svoju prvú dovolenku. Bolo to na chate na Orave. Fotrovci si na mňa zavolali aj posily/kamošov, ale podľa mňa zbytočne, ja som predsa dobrá. Tak som im aspoň urobila radosť masážou hlavy, ktorú viem skvele.

Z chatovačky som si odskočila kuknúť svoju krstnú, ktorá ma konečne prišla pozrieť spoza tej veľkej mláky a doniesla mi také krásne šatočky, že som hneď vedela, že moje starosti, čo si obliecť na svadbu, sú vyriešené. Potom som sa ešte zastavila na pár dní u Alibabky pohojdať sa na hojdačkách. Má štyri, na jednu ešte musím dorásť ale ostatné tri si už môžem užívať.

Na pacienta: Počas dovolenkového pobytu mi očervenelo a opuchlo pravé očko. Alidedo tvrdil, že harmanček to vylieči, tak ma v ňom celú vykúpali. Ale do rána to neprešlo, tak sme boli v nemocnici na vyšetrení u tety doktorky, ktorá kedysi dávno predpísala mame prvé okuliare. Mne predpísala kvapky a mastičku a očko sa mi hneď polepšilo. Svoju oficiálne prvú chorobu mám teda za sebou.

Na prasiatko: Skončili mi mliečne časy, musím začať seriózne papať aj inú stravu. Niečo mi chutí viac, niečo menej, ale jedno má každé jedlo spoločné: dá sa pri ňom parádne zamazať ako take prasiatko. Je to boj, lebo mama vytiahla hneď na úvod ťažký caliber: podbradník aj s rukávmi a raz dokonca aj kŕmenie vo vaničke, ale ja aj tak s prehľadom víťazím.

Nepomáha ani odpútavanie pozornosti telkou alebo hračkami. S tými sa viem hrať aj pri jedle. Však som žena a je všeobecne známe, že my zvládame aj viac vecí naraz. Ja hrať aj jesť.

Moje tajné zbrane v boji o najufúľanejšie prasiatko sú: kýchanie s plnými ústami, prdenie ústami, vytláčanie jedla jazykom, jeho rozotieranie ručičkami po tvári, rozhadzovanie rukami a nohami v najmenej vhodných chvíľach. A keď sa mi nechce hrať, tak jednoducho stisnem pery, vtiahnem spodnú peru do pusy a nehrám sa, teda nejem nič, iba narobím krik, nech mama prestane blbnúť s tou zeleninou a dá staré dobré osvedčené mliečko. A občas môže aj chrumku, pretože dobrá chrumka nie je zlá.

Na najkrajšiu svadobčanku: V sobotu 20.7. sa ženil môj najlepší ujo a ja som tam samozrejme nemohla chýbať, aj keď to bolo až kdesi na kraji sveta, pretože tak dlho som autom ešte necestovala. Vyobliekali ma do bodkovaných šatočiek a po prvý raz som mala aj topánočky, ako inak, tiež bodkované. K šatočkám boli aj bodkované gaťulky, takže som si kľudne mohla nechať nadvihovať sukničku ako Marilyn Monroe. Mama dávala na uja Jana pozor, nech si to nerozmyslí a neutečie /však prečo inak by stála celý obrad za ním?/ a mňa varovala babka Lidka. A tato stále niečo fotil. Schrupla som si len krátko po obrade v záhrade, kým sa ostatní fotili a v aute cestou na hostinu, nech toho veľa nezmeškám. Tam som hneď preskúmala výzdobu, či sa s ňou dá hrať a najväčší úspech mala umelá gerberka, ktorú objavila teta Ľuba na okne. Hej, volá sa rovnako ako ja. A tety Ľubice tam boli až dve. Druhá mala tiež bodkované šaty, ako keby sme sa vopred dohodli. Zo svadobnej torty mi síce ochutnať nedali, ale prvý raz som skúsila banán a to bola oveľa väčšia dobrota ako mrkva. Ešte som si trochu zatancovala a bol čas ísť spať.

Lentý plavkový BONUS na záver: Milí kamaráti, aj keď je už leto v plnom prúde, ešte stále nie je neskoro a môžete si vylepšiť postavičku na hodine jógy pod mojím vedením. Šup, šup obliecť cvičebný úbor, začíname:

Zaujmite základnú polohu v ľahu na brušku:

Ako prvú si vyskúšame polohu nazývanú most alebo sopka:

Pokračujeme rovnovážnym cvičením so zdvihnutou nohou:

Sadneme si na päty a relaxujeme so zavretými očami:

A zakončíme polohou Pozdrav slnku:

Je to neuveriteľné, ale ja už mám POL ROKA. Ale pssst, nikomu to nehovorte. U žien sa predsa o veku nehovorí, všakže 🙂

A ako veľká *polročná slečna som za posledný mesiac zmákla toto:

Veľká som dva a trištvrte puzzlíka, keď dobre vystriem nohy. (71cm)

• Predprípravu na lezenie: po zmáknutí pretáčania na bruško som začala tulením skokom vpred (29.5.), pokračovala cúvaním /to sa mi podarilo dvihnúť ritku zo zeme, ale potom ma zošuchlo naspäť a dozadu. Strašne ma to vedelo nahnevať, hlavne to, že ja som chcela ísť bližšie k hračke a nie preč od nej/, a zakončila som to machrovským zdvihnutím na všetky štyri (22.6.). No dobre, ešte takým nedokonalým, ale poctivo cvičím kliky, odliepam hrudníček aj bruško od podložky a priťahujem kolienka, najprv len jedno a potom aj obe. Najkrajšie som to predviedla pri skypovaní s Alibabkou a dedom. Pre nich si vždy pripravím niečo nové na priamy prenos. A ešte viem pivotovať. To bude asi tým, že teraz v teple chodievam s rodičmi na pivo.

• Podarilo sa mi povedať mama. Najskôr som skúšala mamamamamamam, potom mam, mam…ale keď som povedala mama, tak ma mama hneď zobrala na ruky a pusinkovala, takže to bude to správne slovo, ktorým to mám u nej vyhraté. A inak sa občas mame posťažujem na Európsku úniu, keď krvivím pusinku, tak hovorím EU, EU, EU. A tiež viem: bbbbb, bva, vavava, grrr grrr.
• Ako a s čím sa rada hrám: Hrazdička je už u mňa na vedľajšej koľaji, už ma nebaví pod ňou ležať a búchať do hračiek, tak ju radšej chytím a odsuniem nabok. Alebo ju používam ako činku a posilujem s ňou. Skúsila som ju aj ochutnať. Hm, celkom to ušlo. Ale dudula je dudula, na tú nemá nič. Viem ju presne lokalizovať v akomkoľvek množstve hračiek, cielene ju chytiť a dať si ju do pusy. Niekedy to nie je na prvý pokus, ale vždy sa mi to podarí. Mama mi ju teraz dáva na retiazku, takže ju mám poruke a môžem sa obslúžiť sama alebo použiť retiazku ako hračku, keď sa nudím a nič iné nie je poruke.

• Od druhého mesiaca papávam v noci o 2hej a o 5tej. 5.6. som vyhlásila protestnú hladovku proti nočnému budeniu. O 2hej som si cucla, ale o 5tej nie, stisla som pusinku a nič sa mi do nej nedostalo. Počkala som si do raňajok o pol 9tej. Na druhý deň som to urobila znovu. Potom mama vymyslela, že radšej vynecháme to kojenie o 2hej a to o 5tej dáme, lebo ona potom už vstáva a chodí oddychovať do roboty. Tak som súhlasila. Niekedy to vydržím bez problému, niekedy som už hladoš o pol 5tej, ale to nevadí. Teraz v lete slniečko zobudí mamu vždy skôr ako ja.
• Okrem hladovky som za vylepšenie svojej línie (7795g) zabojovala aj novými gymnastickými prvkami. Cvičím ich doma aj v kočíku, snáď zaberú. Robím mostíky, kotúle doprava a doľava, váľam sudy, dvíham nohy a vystieram ich do prepnutia a mojou zbrusu novou špecialitkou je chytanie nožičiek. Mama pritom dáva pozor, aby som mala gaťulky zladené so šatočkami.

 A na stehienka cvičím drepy. Trochu mi mama pomáha, lebo ma treba ešte držať. Ale cvičím poctivo, aj pri sprchovaní, keď ma drží vo vani, to tiež drepujem.

• Koho som navštívila: Navštívila som tatových kamošov v BB a odtiaľ sme išli na tajnú neplánovanú prepadovku k Alibabke a 40 zbojníkom. Hneď mi natiahli húpaciu sieť medzi stromy na záhradke. Júúúj, to vám bola parádička. Spokojne som si v nej hrkútala a taká vyhojdaná som zaspala babine na rukách (čo bol inak jej sen, lebo ja na rukách zásadne nezaspávam, ale vrtím sa a sledujem všetko okolo).

• Tiež som bola pozrieť opäť na chate v Pezinku a teraz som tam aj prvý raz prespala (15.6.). Posteľ som celú precestovala, len mama mi zavadzala a navyše ma aj šťuchla do hlavičky, keď prišla v noci zo záchoda. Však mala čakať, že ja sa za ten čas otočím o 180 stupňov a vopchám na jej miesto, nie?
• Čo som ochutnala: Na výlete v Bystrici som si pri raňajkách chcela uchmatnúť kúsok tresky. Vystihla som moment, keď si mama sadala so mnou na rukách na stoličku a šup priamo do stredu taniera ručičkou. Celú hrsť som si nabrala, ale hneď mi ju schmatli a umyli, takže som nestihla ochutnať. Potom som si poobede zdvihla aj krígeľ s pivom, ale akosi sa rozlialo. Ale moja vina to nebola, ja som ten pohár držala pevne a nepustila. Ujo Laky povedal, že on už dávno hovoril, že mi majú dávať pevnú stravu, že toto je dôkaz. Tak to mama zobrala vážne a uvarila mi mrkvičku. Tešila som sa, že čo to za delikatesu, keď o tom už tak dlhšie hovorí. Poviem vám pravdu: po takmer pol roku čakania som bola z toho sklamaná a radšej som si dala mliečko. Potom mi nanútila ešte aj cukinu. Sa čudujem tým dospelým, že prečo to jedia. Mne to nechutilo.

 Iba rožtek mi chutil. Ale zrovna, keď som sa chystala odhryznúť si väčší kus, tak mi ho mama zobrala a zjedla ho ona. Tak ja si budem asi labu lízať. Doslova. Aha, takto:

• Nie som Angličan, aby som sa bavila o počasí, ale tento mesiac ho musím spomenúť, pretože tento mesiac som začala vo vetrovke a skončila holá len v plienke. A medzitým boli veľké povodne, aké som ešte nezažila. A nebola som sama, však taká veľká voda tu sto rokov nebola.

Ale vďaka slniečku som zistila, že stačí nahodiť opaľovačky a hneď ma balia chlapi sprava aj zľava.

• Fotrovci sú divní. Kúpili si nové auto, také veľké, že aby tam vošiel môj kočík bez skladania. A odvtedy ma vozia vo vajíčku, nosia v nosiči a kočík nechávajú doma. Tak toto nech mi niekto vysvetlí, akú má logiku.
• Tento mesiac sme mali dve decembrovkové kočíkovania. Veľké a ešte väčšie. Aha, koľko nás bolo: 14 mamičiek a 15 bábätiek.

• S mamou sme sa zahrali na Samsona a Dalilu: keď som spala, ostrihala mi vlásky. Našťastie ja som o svoju čarovnú silu neprišla.

• A na záver: ku každej oslave narodenín, aj keď len polročnej, patrí torta, nie? Tá moja bola mäkučká na dotyk.

Ahojte všetci!

Olalá, už mám 5 mesiacov, 64 centimetrov (čo je tabuľková výška pre 5-mesačné dievčatká), 7295 gramov (čo je tabuľková váha pre 5-mesačných chlapčekov) a 0 zubov.

Tu je moja tohtomesačná bilancia. 

„Tenkrát poprvé...“ na tento mesiac:

• Prvá prechádzka v šatke okolo bytovky (24.4.) a priľahlých tienistých miestach (Mama chce, aby som mala alabastrovo bielu pleť, tak ma pred slniečkom vždy zakrýva. V kočíku mi tieni plienkou, čo sa mi nepáči, lebo nič nevidím, ale vraj aj príslovie vraví, že pre krásu sa musí trpieť)
• Prvé papanie na čerstvom vzduchu (26.4.). Vybrala som si miestečko v tieni pri zadných vchodoch bytoviek, aby som mala kľud. Bolo tam tichúčko, nikde nikoho, iba odrazu jeden ujo na bicykli. A akosi čisto náhodou mal za ten čas, čo som papala, cestu okolo nás paťkrát.
• Pustila som mamu večer žúrovať. Dokonca som aj krásne rýchlo zaspala, aby si to mohla užiť a vrátiť sa ako Popoluška z plesu s úderom polnoci.
• Prvé zoznámenie s o tri týždne starším kamošom Kubkom M. Sme sa predtým videli (vlastne nevideli) len v bruchách. Dozvedela som sa od neho, kde kúpiť tú super deravú loptičku s ktorou sa tak rada hrám, ale mám ju len požičanú. Tak som využila, že ma bola kuknúť babka Alenka a ukázala som jej, kde ju majú.

Inak, už som vyriešila, ako budem volať babku Alenku, keď nechce, aby som ju volala babka alebo stará mama. V nejakom rozhovore s Halinou Pavlovskou som čítala, že ju jej vnuk volá Halibaba. Tak potom logicky je babka Alenka Alibaba. Dedo tvrdí, že on bude 40 zbojníkov.

• Prvý pokus uspať ma bez perinky: neúspešný (27.4.). Teda mame sa podarilo uspať ma, ale ja som zbadala, že ma preložila do postieľky a chcela som jej to chytro rukami-nohami povedať, ale akosi nemala pochopenie. Znovu ma šupla do perinky. Tato z nej vyrobil letnú verziu. Vymenil mi tú paplónikovú vložku za deku, tak aspoň sa tak nepotím.

4.5. sa mama s otcom spontánne rozhodli prenocovať na návšteve, takže som nemala so sebou perinku. Ale ukázala som im, že ja viem krásne spinkať aj bez nej a pomohlo to. Odvtedy mi dávajú už len spací vak (oco mu hovorí spacák).

• 30.4. si mama prvý raz všimla, že prejavujem záujem o jedlo, alebo aspoň o pitie. Mama išla po mamafitovskom cvičení s tetami na kávu, tak som si pýtala aj ja. Dostala som síce opäť ako vždy mliečko, ale zato som si mohla ožužlať pohár s latte. Tak jesť ešte nechcem, ale takú kávičku by som si dala, lebo som strááááááááášne ospalá bola. Som potom spinkala od tretej do pol siedmej.
• Kúpanie vo vaničke. Prvé v takej tej malej, čo v nej oco robieva klobásy. To vysvetľuje, prečo aj moje nožičky sú ako také dve tučnučké klobásky. Mama prišla s teóriou, že v sprche sa nenaučím kopkať a špliechať a musím teda do vaničky. Ja ju však upodozrievam, že skôr dúfa v to, že kúpanie ma viac unaví ako sprchovanie.

• Prvý prvý máj. Chcela som pusu pod rozkvitnutou čerešňou, ale keď som si na to spomenula, tak práve žiadna nebola blízko a už bol večer, tak som sa musela uspokojiť s rozkvitnutým gaštanom. Mama vraví, že to funguje, že aj ona dostala pusu iba pod ním a aj tak za rok nevyschla.
• Prvá búrka v kočíku (ešte nie v nočníku, to až niekedy nabudúce). Teda búrka bola všade naokolo, iba ja v kočíčku som mala krásne sucho a teplúčko. Nechápem, čo sa mama tak mračila a ponáhľala domov. Ale tak tíško som počkala v kočíku, kým sa doma poprezlieka a ešte som jej dovolila aj si so mnou dve hodinky pospať. No, nie som úžasná?
• Prvý osemhodinový spánok. Tento mesiac sa mi asi tak tri krát podarilo pospinkať na prvý šup od 20tej do 4tej.
• 6.5. som sa prvý raz sama otočila na bruško! Som si to šetrila na skypovanie s Alibabkou, nech to môže aj ona vidieť v priamom prenose.
• Absolvovala som prvý veľký výlet do Banskej Bystrice k tete Zuzke a ujovi Lacovi. Neviem, kde to je, lebo som celú cestu v aute prespala, aj jesť som zabudla, že mi treba, takže som dala svoju prvú 5-hodinovku bez jedla počas dňa.
• Bola som s fotrovcami v banke. Asi tam mali nejakú autogramiádu, lebo sa stále len podpisovali a podpisovali. A ja som na nich dozerala na kolenách uja finančného poradcu.

• Bola som si vybaviť svoj prvý pas, pretože sa chystám na veľkú zahraničnú cestu do Čiech. Aj som sa krásne usmievala do foťáku, ale nakoniec mi vybrali fotku, na ktorej sa nesmejem.
• 16.5. ma druhý raz očkovali, ale to bolo nič proti tomu, ako sa mi nepáčilo, že mi zobrali moje naušničky a dali mi iné. Protestovala som, čo sa dalo, ale potom mi mama vysvetlila, že tie boli len dočasné a tieto nosila už aj Alibabka, aj mama a teraz ja, tak že nemám kričať a porušovať tradíciu. Tak dobre, nebudem.
• U babky Lidky som sa hojdala na hojdačke v záhrade. Juj, či sa mi to len páčilo, som si musela hlasno zavískať pri tom.

Hry:

Hrám sa už nielen na dečke a pod hrazdičkou, ale aj počas prebaľovania. Šetrí to čas, zabijem tak dve muchy jednou ranou: aj mam riťku v suchu aj sa zahrám, alebo niečo poskúmam. To isté pri kočíkovaní. Mama vytuningovala kočík a mám z neho teraz pojazdnú hračkáreň. Takže sa vetrám a hrám zároveň. Nechápem, ako som v ňom mohla kedysi len spať.

Okrem toho sa hrám aj takto:

• Na meditáciu. Urobím mmmmmmmm a rozímam...o lahodnej chuti hryzátka, o tom, prečo mi tato prdí na bruško a prečo mi mama vraví zlatíčko, keď ja som Ľubka.
• Na opernu divu – to si precvičujem svoje hlasivky a skúšam dať čo najhlasnejší tón
• Na autíčko - robím brrrrrrrrrm, brrrrrrrrrrrrrrm. Dosť mi pri tom idú slinky, tak mama sa potom hrá na stierače.
• Na lekárku - na zubnú a nosnú. To pchám mame a tatovi ručičku do úst a do nosa a skúmam, či to tam majú ok. Ale sú to zlí pacienti, moc sa mi nechcú nechať vyšetrovať.
• Na tuleňa - keď som na brušku, skrčím kolienka, vystrčím zadoček hore a pokúšam sa liezť, ale ešte mi to moc nejde

Čo sa ešte stalo tento mesiac:

Alibabku som zobrala kuknúť sa na Sagana, keď ma kočíkovala a tak presne som to načasovala, že prišli na ihrisko za Auparkom zrovna vtedy, keď sme sa my tade zberali domov. Keď ma strážila babka Lidka, mama povedala, že ide na poštu a vrátila sa s novým účesom. Som nevedela, že na pošte aj strihajú, hehe. Teraz, keď to má také krátke, tak ma to oveľa viac zaujíma, ako dlhé v cope prehodené na chrbte mimo môjho zorného poľa. Už sa teším aj na jej nové okuliare, ako jej ich upackám. V optike teta predavačka presviedčala fotrovcov, že ma tam majú nechať, kým si nakúpia, ale nedali ma. Tak to majú u mňa plus bod. J Jeden pekný piatok ma zobral tato kočíkovať na celé poobedie a keď hovorím, že celé, tak fakt celé. Od obeda do šiestej. Tak bolo super, že som aj hladná zabudla byť.

A čo máte nové vy?

Pozdravuje Vaša Ľubka.

Ach jááááj, starnem, už mám 4 mesiace.

Čo už viem:

Slovná zásoba:

Viem povedať gigigi. Mama sa to snaží napodobniť, ale nerobí to presne ako ja, ona pri tom neslintá a nerobí slinové bublinky. A bez nich to nie je ono predsa!

Viem chrčať tak strašidelne, az sa oco zlakol, ked som to na neho rano spustila. A viem aj brrrrrm az mam od sliniek cely ksichtik. A viem aj kecat riadne, aj vela aj nahlas, ale mama mi to nevie zapisat, dokonca ani foneticky /aaaoo, ao, e, maaa, ej, hehe+nezapisatelne/

Motorika: uz viem chytat veci do oboch ruciciek samostatne, dokonca aj veci, ktore sa nachadzaju naboku od mna, alebo jednoducho niekde v mojom dosahu. Rada chytam fotrovcom brile a nechavam na nich svoje otlacky prstov. Mama si dava vlasy do copu, ale aj tak ju viem chytit za tych par jemnych malych na zatylku. A hlavne uz si viem chytit moju milovanu dudulku a hrat sa s nou, vyberat si ju z pusinky a davit naspat a to opakovat dookola a dookola. Samozrejme, ze obcas sa netrafim, ale tak trenujem casto, uz to bude len lepsie. V kociku sa viem hrat so zavesenymi kacatkami a v kosiku so zabinkami. Chytit, potiahnut a sup do pusy. Tam viem spolahlivo nasmerovat vsetucko vsetko.

Vrtim sa jak paragraph a tym sa pohybujem. Ked ma boli kuknut kociko-motorko-vymenci, tak som sa za ich pobyt u na sotocila o 180 stupnov. Eso v rukave, otocenie sa z bruska na chrbatik som si nechala na 18.4., ked bol u nas ujo financy poradca, nech aj on vidi, co ho caka…

Svoju obratnost si trenujem aj vo vani. Kedze som uz velka, tak vo velkej vani /spolu s mamou/. Trenujem, lebo o dva mesiace chcem chodit plavat do bazenu.

Čo som zažila:

Velku noc. Vraj sviatky jari, ale vyzeralo to skor na sviatky pani Zimy. Velkonocnu nedelu tak snezilo, ze ma babina A a dedo D “kocikovali” pri okne na chodbe pri vytahu. Tato im tam doniesol vareneho vinka a ja som pekne dlho spala, aby si ho mohli pomaly vychutnat. Na Velkonocnu nedelu /30.3./ som sa bola prvy raz pozriet na chate v Pezinku, ze kde to budem chodievat na leto a vikendy. V pondelok som bola na kupacke u Szilvasiovcov a aj mna prisli vysibat moje sesternicky.

5.4. som bola s mamou v kadernictve. Takom specialnom, kde maju aj tetu, co sa stara o babatka…skoda, ze som to cele kompletne prespala, mohla ma naucit nove hry. Tak nabuduce J Ale mama bola kocka a ja samozrejme tiez, lebo nas cakalo na druhy den velke profesionalne fotenie. No to bolo nieco. Mama ma stale prezliekala a vyzliekala, davala mi cudne celenky a sukienky a taka teta tam na mna stale mierila takou tou ciernou vecou, co ma aj tato doma. Z fotenia sme isli rovno na navstevu ku kamosom do Studeneho a tam som stravila svoju prvu noc mimo domu /samozrejme, ak neratam porodnicu/. A kedze som sa ako mimodomovy noclaznik osvedcila, tam ma zobrali aj na vikend do Noveho Mesta nad Vahom. Tam bolo super, lebo mi pozicali na domov nove hracky a aj kresielko v ktorom teraz sedavam naiesto vajicka. Mam na nom aj malu hrazdicku, takze sa mozem stale hrat. A ta derava lopticka co mi pozicali je este lepsia ako moj doteraz najoblubenejsi obojstranny obojsmerny had.

9.4. sme mali poradnu a nastrelili mi nausnicky …a potom sa tam mama vratila a dala ma pichnut aj do nozicky. Zev raj, ked to tak dobre znasam, tak mozem mat oba narocne ukony v jeden den. Vobec to nebolelo, len som sa trosku zlakla. Aj tak boli vystraseni vsetci ostatni, tak ja som uz nepotrebovala. Tato mi chodil celu noc merat teplotu, ale ja som ziadnu nemala. Inak, s novymi nausnickami vyzeram tak dievcatkovsky a princeznickovsky, ze tato sa v slabej chvili vyjadril, ze aj druhe babo chce dievcatko. Takze budem mat sestricku. Mozno. Niekedy. Na druhy den sme boli na stomatochirurgii, nech uz tych doktorov obehame v jednom. Veru sa tam cudovali, co robim u zubara, ked nemam zuby. Ale zato mam jazyk a na nom bielu bodku. Pokukali a povedali, ze ju treba sledovat.

Utorky a stvrtky ma mama zacala bravat do Sadu J. Krala. Stretava sa tam s inymi tetami, co maju tiez babatka a robia nam tam zabavu: behaju s nami, aby sa nam lepsie spinkalo v kocikoch, vselijako smiesne poskakuju, dvihaju ruky, nohy, vykrucaju sa, a potom oddychuju na karimatkach a tiez pri tom trepu koncatinami. No sranda s nimi. Ja tam vzdy robim chrumkavu, aby vsetci mohli mame zavidiet, ake ma doma dobre dieta, hehe.

Tento mesiac sme mali dva krat kocikovanie s decembrovkami, jedno zimne /28.3./ a jedno letne 19.4./  Jar nebola. Som presla zo zimnej kombinezy rovno do bodyniek s dlhym rukavikom. Novu vetrovku aj jarny kabatik som mala len velmi malicko. Ale mat volno v kociku a moct si kopkat je super.

V sobotu 20.4. som bola slavnostne zapisana do knihy malych Petrzalcanov a potom sme boli na obede v Steakhouse. Cestou domov som sa tatovi schovala pod kryt na kociku /ked dvihal kocik na obruvnik, tak ma tam zosuchlo/ a to ste mali vidiet ako sa tvaril, ked sa ho mama opytala, kde ma dieta. V nedelu som bola prvy raz pozriet v zahrade. Aj som nieco pospala, aby mama mohla trochu popliet burinu a aj som nieco pos…pokakala, aby mala aj co prat, hehe. Raz darmo, som sikovnica sikovna 🙂

Ahojte všetci!

Je to neuveriteľné, ale už mám za sebou celý ŠTVRŤROK v starostlivosti mojich rodičov a aj ja, aj oni sme to prežili. Chcete vedieť, čo mám nové za tretí mesiac?

Ako si tak rastiem a múdriem, rozhodla som sa tento mesiac pre hry z tematického okruhu o princeznách:

Hrám sa na Šípkovu Ruženku – to som párkrát tak dlho spala v kočíku pri okne, až bola mama z toho celá prekvapená a spala som tak dlho, až kým neprišiel krýsny princ na bielom koni...eee, vlastne mama a nezobudila ma.

Na kráľovnu zo Snehulienky – to sa pozerám do zrkladla a pýtam sa, kto je najkrajší na tomto svete. Zrkladlo odpovedá obrazovo a ukazuje mi tam obrázok krásneho babätka.

Na princeznú so zlatou hviezdkou na čele – to som si vyškrabla hviezdičku, no dobre, takú čapatú, nad nosík skoro na čelo, ale potom mi mama ostrihala nechtíky, keď som spala, tak uť sa to hrať nemôžem.

Prišla som na to, že dudulka sa dá nielen dudkať, ale dá sa s ňou aj triafať do diaľky alebo na krátke vzdialenosti a potom mi skončí na líčku, nošteku alebo na čele. Ak ju vypľujem len trošku, urobím kapríkovské ústa a chytím ju späť. Ak ju vypľujem ďalej, zamrnčím a dudulka sama skočí späť do pusy, však mama ;)

Keďže pani doktorka na poradni vravela, že všetky detičky zvyknú mať gastroneviemaký reflux, tak som si vstúpila do svedomia a začala viac grckať. Niekedy pekne prúdom na zem aj na osobu, čo ma drží, raz sa mi podarilo na zrkladlo v spálni. Ma to obrovskú výhodu v tom, že len čo si trošku ogrcnem bodynko alebo dupky, tak ma mama poprezlieka, čo je žúžo. Za prvé preto, lebo ja milujem procedúrky a prezliekanie, a za druhú tak môžem častejšie striedať svoju garderóbu. Ibaže na radu pani doktorky ma už prestali nosiť v mojej obľúbenej polohe na pleci, aby mi to netlačilo na bruško, tak už negrckám prúdom, už len kútikom pusinky trošku odpúšťam. Skončí mi to vzadu na golieriku alebo už aj do uška som si mliečko pustila, tak ma mama začala fintiť do podbradníkov. Babina Alenka mi doniesla také suprové, čo mám až do pása a ja som taká šikovná, že ich dokážem premočiť kompletne celé za jeden deň.

Keďže rastiem ako z mlieka (počula som, že sa tento môj postreh ujal a prestali ste s vodou), tak sa fotrovci rozhodli, že už môžem prejsť na plienky veľkosť 3. Dvojky som už dokázala hravo prekakať, predviedla som dvakrát tento mesiac, ale s trojkami mi to nejde. Skúsila som, akú majú kapacitu, hneď s prvou a veru, majú riadnu. Ešte budem musieť veľa mliečka vycucať, kým mi nebudú stačiť na moje poklady. Pokračujem v zabehnutej frekvencii raz za tri dni. Pomýlila som sa iba raz a naložila trikrát za jeden den. Občas ma dávajú sedieť do vajíčka na stôl v kuchyni, tam všetko pekne vidím a celkom fajn sa mi v tej polohe tlačí.

Zlepsil sa mi zrak ale co som videla ma moc nepotesilo. Videla som, ze oco chodi na rukach s takou krasnou modrookou babikou a kukaju spolu do skrine. Tak sa odvtedy viac usmievam, aby ma za nu nevymenili. Najviac usmeviky uplatnujem rano o siestej na tatina, lebo mama sa az do osmej niekde flaka. Urcite niekde tajne dospava, lebo musi byt unavena, ked ma v noci budi o druhej a o piatej /niekedy ju predbehnem a zabudim sa sama/ a dava mi papat, tak si pocuckam na 10 minut /spolahlivo si mozete podla mna nastavit hodinky/ a tvrdo zaspim.

Kedze som si tento mesiac ziadne nove hry nevymyslela, tak to zacali fotrovci riesit za mna a naucili ma hrazdickovat. Priznam sa, nemali to lahke. Som si najprv myslela, ze to mam na lepsi spanok a pod hrazdickou som zivala a driemala. Ked ju furt nedavali prec, tak som si to na druhy den aspon omrkla, na treti skusila chytit...a ono to take smiesne zvuky vydavalo, ze som musela buchat a buchat do tych hrkalok, az kym ma to neomrzelo. Mame len bolo luto, ze ma to omrzelo skor ako ju, tak som obcas potiahla dlhsie, nech si doje ten obed, co si ku mne na moju hraciu deku doniesla. Mam taku frajersku od babky Lydky, ruzovu so zirafkou a srdieckami. Dostala som aj novu dudulku, co mi ladi so srdieckami na deke, ale zatial mi moc nechuti. Tato mi nosi hrazdicku rano do postele, aby som mu tam vyhravala jemne melodie na pekne zobudzanie.

V ozuzlavani rucicky som postupila do dalsieho levelu. Uz si dokazem chytit jednu rucicku druhou /fotrovci si to vsimli, ked som nacvicovala pozu do truhly/ a ozuzlavam obe naraz, setri to cas. A ak sa mamina ruka odcitne blizko mojej brady alebo pusy, tak ozuzlem aj ju. Na noc ma stale balia do perinky, ale ja som taka velka sikovnica, ze aspon jednu ruku sa mi podari dostat von a mozem si ju cumlat aj v noci. Len ten mlaskot sa v tom tichu moc ozyva. Okrem rucicky papam uz aj prikrmy...vlastne hrkalky, lebo uz sa mi ich obcas podari pekne chytit a do ust to mam na kostovku najblizsie. Mojim cielom je ozuzlat si aj nozicky, uz poctivo trenujem ich zdvihanie.

Uz sa zakcnil aj moj spolocensky zivot. Chodievam sa kocikovat s decembrovymi babatkami, s ktorymi si mama pise na internete, bola som raz kuknut u mamy v robote a u tata dokonca tri krat, tiez som bola na navsteve u pradeda a nejake navstevy si boli obzriet mna. Dokonca som mala uz aj svoju prvu meninovu oslavu /no dobre, bola spojena s tatovou narodeninovou a este aj dalsi oslavenci tam boli, ale ja som bola aj tak hlavna hviezda...skoda, ze som vacsinu toho prespala/.  Dostala som knizky a sadu zubnych kefiek - dokonca takych, co sa daju pouzivat na moje este neexistujuce zuby.

Toľko na teraz, ozvem sa opäť o mesiac, utečie to ako voda (ako voda, ktorou ma sprchujú, tá tečie rýchlo, to viem - narozdiel od mlieka).

Vaša Ľubka

Ahojte všetci!

To som ja, vás anjelik, miláčik, kojenček, mraučiačik, zvedavček, stravníček, dcérenka, vnučka, neterka, kamoška, proste ja, Ľubka. Mama ma pustila na internet, že vám môžem napísať. Dnes je výročie môjho dvojmesačného pobytu na tomto svete, a preto som sa rozhodla trochu sa poohliadnuť a zbilancovať, čo som sa za ten čas naučila, urobila, ako sa mi darilo.

Začnem tým, aké sa hrávam hry:

Na vojakov – to mám akože samopal a strieľam rany ratatatata, teda prdiky, zásadne ich púšťam po skupinkách, však jednému by bolo smutno samému

Na Davida Coperfielda alebo majstra útekov Hudiniho – keď ma na noc zabalia do zavinovačky a pevne zaviažu, ja si odtiaľ aj tak dokážem vyslobodiť ručičky, mám na to špeciálny trik, ale nepoviem vám aký.

Keď už sú ručičky vonku, tak sa hrám na Lietadielko – toľko nimi métam, že sa čudujem, že som ešte nevzlietla, ťa gravitácia je potvora stále silnejšia.

Ak sa mi nepodarí dostať v noci ručičky von, tak sa ráno hrám na kuklu-vykuklim sa ako motýľ z húsenice, hneď ako ma rozviažu, ponaťahujem si všetky kostičky a údy, precvičím svaly, porobím grimasy

Na anjelika-túto hru má mama najradšej, to je keď spím ako anjelik. Hrávam sa ju najradšej, keď máme návštevu, lebo potom mama s ocom vyzerajú ako ohovárači, keď tvrdia, že ich nenechám vyspať a ja mám z toho obrovskú švandu, chichi

Na Karla Gotta –to si pokopkavam iba jednou nožičkou a druhú mám vystretú, presne ako to robí Kaja na koncertoch

Na Jurský park-to si precvičujem, čo sa zvláštne a strašidelné hrdelné zvuky viem vydať ako taký dinosaurus

Hádaj na čo sa pozerám-zahľadím sa len tak do blbá a mama s ocom sa čudujú, že na čo sa to pozerám

Cez deň si polihujem na gauči alebo v koši /v tom ma vozia cez prechodovú listu, aby ma to pekne natriasalo a uspávalo/ alebo sa vydávam na výpravy po byte na rukách. Poobede sa chodím kočíkovať na také dve hodinky v akomkoľvek počasí. Mne je vo fusaku krásne teplúčko a mama sa aspoň v tomto zimnom počasí pootuzuje. To bude asi ten dôvod, prečo jej hovoria, že materstvo jej prospieva.

Cez víkend má kočíkuje aj babka Lydka, aby mi mohli ísť fotrovci kúpiť nové plienky, lebo spotrebu mám slušnú. Mama ma nosí aj v šatke, ako keby sme boli nejaký domorodý kmeň v Afrike. Celkom je to super, lebo mám dobrý výhľad a môžem tak skontrolovať celú domácnosť. Ale niekedy je to dosť nuda, hlavne ak vysáva alebo vykladá umývačku riadu, vtedy si radšej zdriemnem, dobre to hojda. Inak sa rada nosím aj na pleci, odtiaľ tiež všetko dobre vidno a môžem si trénovať držanie hlavičky, občas si pri tom aj fajne grgnem, čím viac ľudí sa na mňa pozerá, tým hlasnejšie to dám a vždy ma pekne pochvália.

Pochválili ma aj keď som si okakala bodynko až na golierik a tiež keď som sa pocikala až na brušku, ale tieto triky som predviedla zatiaľ len raz. Kebyže to robím častejšie, už by to nebolo také vzácne, tak si to šetrím ešte na inokedy. Ani s kakaním to nepreháňam, raz denne stačí, o to je to máme a ocovi vzácnejšie a viac sa tešia.

Najnovšie spávam v postieľke, ale donedávna som bola s mamou v posteli. Teraz je tam na mojom mieste tatino. Mne je to jedno, mne sa spí dobre tam aj tam a nadránom si ma aj tak berú medzi seba.

V noci vstávam tak dva-tri-štyri razy a pýtam si jesť. Niekedy jesť ani nechcem, len testujem, či sa niekto zobudí. Skúšala som to aj s iba jedným či dvoma budeniami, ale nič som vtedy nepribrala, tak som opäť zvýšila svoje stravovacie požiadavky.

Niekedy som taká ospalá, že sa ani nestihnem najesť a už zase spím. Avšak nevadí, ak budem o hodinku hladná, stačí keď spravím Aaa a mama hneď vstane. Ráno je potom z toho mrzutá, ale ja na mu vycerím zuby…počkať, zuby ešte nemám, tak dasienka v širokom úsmeve a hneď mi je všetko odpustené. Však si predsa potrebujem udržiavať svoju super figúru vo forme, nie? A tie mischelinovske nožičky, tie potrebujú energiu, aj tie ručičky, však čo ak by mi zmizli moje rozkošné záhyby? Do najbližšej poradne to chcem potiahnuť na 6 kíl, uvidím, či sa mi to podarí. Doma ma vážia každý deň, takže ja som vážená slečna. A mama môže byť len rada, keď z nej takto odjedám, ona to môže cez deň dohnať a nevidno to na nej. Minule dokonca dojedala po tatovi obed, tak jej to teraz trávi. Inak stále pracujem na ozuzlavani ručičky, už som postúpila aj k olizovanu zápästia a jednotlivých prstov.

Potom je tu ešte moja dudulka, tu milujem, dávam to najavo hlasným cmukanim. Viem ozuzlavat aj plienku, keď ma dajú na bruško. Vraj mám päsť koníky. Ale ja nech sa obzerám ako obzerám, nikde žiadne nevidím, tak ma to rýchlo prestane baviť a pýtam sa, nech ma zas z bruška otočia späť.

Každý druhý večer sa kúpem, teda vlastne sprchujem, to sa mi ohromné páči. Tatino všetko pripraví, rozloží, dá ohrievať osušku na riadiator, mama má povyzlieka a odnesie do kúpeľne, drží ma na podložke a tatino ma umýva. Jas a hrám na klzkú rybičku, ale nie moc klzkú, len tak aby som sa moc nesmykla.

Potom ma dvojfázovo sušia, najprv v plienkovej osuské a potom ma presunú do tej na riadiatore vyhriatej froté osuský. Osušia mi vlásky, uška, natrú zadoček a zapareninkove miestečka, dajú čistú plienku, oblečú ma, dajú mi liecik na lyžičke, papať a ani neviem, ako a už spím. Občas protestujem, ale zatiaľ ma vždy uspali. Aby to rodičia nemali so mnou také ľahké, rozhodla som sa , že si zabezpečím nejakú detskú chorobu.

Čítala som čosi o kolikách, ale to by som musela plakať tri hodiny denne a to sa mi nechce. Dočítala som sa, že dobre dojčené dojčatá mávajú lupiny a to sa mi zapáčilo. Bolieť to neboli a mama s babkou Lydkou mi masírujú hlavičku a češú vlásky, juuuj, ako mi to robí dobre. Mama dokúpila mastičku, plus dve dostala na predpis od pani doktorky, tak teraz som už fakt všetkými masťami mazaná.

Ešte by toho bolo veľa, ale to až nabudúce, teraz sa mi už drieme a musím ísť späť. Všetkých vás pozdravujem a nezabudnite pravidelne nakuknúť do môjho albumčeka, mama tam z času na čas pridáva nové fotky. Fotí ma každý deň. Ja jej hovorím, že to preháňa, ale ona tvrdí, že to sa nedá ovládať, že ma musí stále fotiť, lebo som najkrajšia na svete / táto hovorí, že najkrajšia v chotári, tak ja teraz neviem/ a že rastiem ako z vody /ale ja cucám mliečko, tak podľa mňa rastiem ako z mlieka/.

Vaša Ľubka