Nemala som rada mačky ... do okamihu, kým sme si neadoptovali týchto dvoch ... jeden je ako pes, druhý divoký ako tornádo ... chvíľu sa ľúbia, chvíľu bojujú ako o život ... občas mám pocit, že ma majú za svoju mater, keď ich vyhreším, správajú sa previnilo, keď pochválim, obtierajú sa o mňa ... keď mi je ťažko, obaja by si chceli na mňa ľahnúť a svojím pradením ma upokojiť, keď som rozčúlená, obaja bežia pod posteľ ... je mi úplne jasné, že keď nie sme doma, pravidlá neexistujú, mačka je mačka, tá si prikazovať nenechá 😀