NOVELA ZÁKONA O ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI NEPRINÁŠA RIEŠENIA EXISTUJÚCICH PROBLÉMOV. NAOPAK, ZVYŠUJE RIZIKO SEPARÁCIE DETÍ OD RODIČOV V NEMOCNICIACH
Ústava Slovenskej republiky (1) a Dohovor o právach dieťaťa (2) prísne vymedzujú, za akých okolností môžu byť deti odlúčené od svojich rodičov. Z týchto nadzákonných noriem vyplýva, že dieťa môže byť od rodičov oddelené proti vôli rodičov iba na základe súdneho rozhodnutia a v súlade so zákonom. Ide o základné ľudské práva, ktoré zákon nesmie obmedzovať nedovoleným spôsobom. Zákon musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, a to výhradne z vážnych dôvodov. Ďalšie právne normy, ktoré upravujú povinnosti a práva rodičov poskytovať sústavnú starostlivosť neplnoletým deťom, sú zákon o rodine (3) a špecificky v oblasti udelenia informovaného súhlasu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (4).
Z praxe vieme, že v súčasnosti dochádza k masívnemu porušovaniu týchto práv detí a rodičov zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ženské kruhy dlhodobo upozorňujú na porušenia práv detí a rodičov pri hospitalizácii a na nevyhovujúce, nedôstojné a diskriminačné podmienky. Napríklad rutinné oddeľovanie predčasne narodených detí od rodičov, chýbajúce lôžka pre rodičov, spoplatnenie hospitalizácie alebo stravy pre rodiča, ktorý nedojčí, alebo spoplatnenie na základe veku hospitalizovaného dieťaťa. To je iba zlomok prípadov, s ktorými sa na organizáciu Ženské kruhy obracajú zúfalí rodičia.
Verejná výzva poslankyne Vladimíry Marcinkovej na tzv. 𝘻𝘢𝘬𝘰𝘵𝘷𝘦𝘯𝘪𝘦 práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici získala masívnu podporu verejnosti. Vnímame to ako signál, že mnohí dospelí majú hlbokú a často traumatizujúcu skúsenosť s vlastnou hospitalizáciou a/alebo hospitalizáciou svojho dieťaťa. Ženské kruhy taktiež volajú po zmene tejto praxe.
Považujeme za dôležité zopakovať, že dieťa má právo na prítomnosť a starostlivosť rodiča už dnes, a to aj v situácii, keď je choré alebo hospitalizované. Právo na prítomnosť rodiča môže podľa Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa obmedziť iba súd na základe zákona. V praxi sa však často stretávame s tým, že pre ľudí je to nová informácia.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková a poslanci Marián Viskupič a Vladimír Ledecký predložili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá prešla do druhého čítania (5). V prípade jej schválenia má vojsť do účinnosti od 15. júna 2024 (!). Text novely zákona však neprináša žiadne konkrétne riešenia na existujúce problémy. Naopak, môže legitimizovať zaužívanú prax, keď sú deti oddeľované od rodičov proti ich vôli bez súdneho rozhodnutia, na základe svojvôle poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predmetná novela totiž dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti o nasledovné znenie (zvýraznené Ženské kruhy):
“Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má maloleté dieťa právo na prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom, inej osoby, do náhradnej starostlivosti ktorej bol pacient zverený podľa osobitného predpisu,13a) inej blízkej osoby, opatrovníka ustanoveného podľa osobitného predpisu13b) alebo osoby určenej opatrovníkom. 𝐏𝐫í𝐭𝐨𝐦𝐧𝐨𝐬ť 𝐨𝐬𝐨𝐛𝐲 𝐩𝐨𝐝ľ𝐚 𝐩𝐫𝐯𝐞𝐣 𝐯𝐞𝐭𝐲 𝐦ôž𝐞 𝐛𝐲ť 𝐨š𝐞𝐭𝐫𝐮𝐣ú𝐜𝐢𝐦 𝐥𝐞𝐤á𝐫𝐨𝐦 𝐯 𝐧𝐞𝐯𝐲𝐡𝐧𝐮𝐭𝐧𝐞𝐣 𝐦𝐢𝐞𝐫𝐞 𝐚 𝐧𝐚 𝐧𝐞𝐯𝐲𝐡𝐧𝐮𝐭𝐧ý č𝐚𝐬 𝐨𝐛𝐦𝐞𝐝𝐳𝐞𝐧á, 𝐚𝐤 𝐛𝐲 𝐛𝐨𝐥𝐚 𝐧𝐞𝐳𝐥𝐮č𝐢𝐭𝐞ľ𝐧á 𝐬 𝐩𝐨𝐯𝐚𝐡𝐨𝐮 𝐩𝐨𝐬𝐤𝐲𝐭𝐨𝐯𝐚𝐧é𝐡𝐨 𝐳𝐝𝐫𝐚𝐯𝐨𝐭𝐧é𝐡𝐨 𝐯ý𝐤𝐨𝐧𝐮. Osobou podľa prvej vety nemôže byť osoba, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.“
Okrem toho, že aktuálna iniciatíva môže viesť k zavádzajúcej predstave, že až od schválenia novely (či od dátumu jej účinnosti) budú mať deti právo na prítomnosť rodiča (a teda, že doteraz tu také právo nebolo, čo nie je pravda), vnímame v texte novely dva podstatné problémy:
1. nedefinuje situácie, v ktorých by prítomnosť rodiča mala byť nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu;
2. posúdenie, či takáto situácia nastala, a určenie nevyhnutnej miery obmedzenia prítomnosti rodiča a nevyhnutného času jeho trvania je výslovne zverené ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ho 𝐬𝐮𝐛𝐣𝐞𝐤𝐭í𝐯𝐧𝐞 zváži;
Povaha poskytovaného zdravotného výkonu môže byť rôzna. V zásade každý zdravotný výkon sa deje v prítomnosti zdravotníckeho personálu a neraz aj iných osôb. Novela nijako nešpecifikuje, s ktorými zdravotnými výkonmi je rodičovská prítomnosť nezlučiteľná. Obávame sa, že zákon vytvorí priestor na subjektívny výklad, ktorý povedie k obmedzovaniu základných ľudských práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Novela zákona explicitne udeľuje ošetrujúcemu lekárovi právomoci, ktoré momentálne podľa Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa prináležia iba súdu. Ošetrujúci lekár má byť ten, kto rozhodne o tom, či sú splnené podmienky na obmedzenie ústavou zaručených práv, a sám rozhodne o miere a čase trvania obmedzenia.
Novela nenavrhuje žiaden kontrolný mechanizmus, ktorý by zabraňoval obmedzovaniu práv detí a rodičov. Naopak, lekárom udeľuje nové právomoci, ktoré vytvoria dojem, že súčasná nezákonná prax je legitímna. Návrh navyše opomína jednu z príčin celého problému, keď neukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť vytvárať dôstojné podmienky pre prítomnosť rodiča. O tom svedčí aj doložka vplyvov na verejné financie, ktorá podľa navrhovateľky a navrhovateľov nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vo výsledku tak novela ani neprináša nové práva pre deti a rodičov, ani nijako neodstraňuje už existujúce bariéry. Spôsob, akým je problematika komunikovaná verejnosti, vytvára priestor na interpretáciu, že bez tejto novely a do dňa jej účinnosti (jún 2024) nemajú hospitalizované či ošetrované deti právo na prítomnosť rodiča.
Výhrady voči takémuto návrhu zákona sme poslankyni Vladimíre Marcinkovej komunikovali v roku 2021, keď prvýkrát predložila obdobný návrh, a opätovne v septembri 2022 na osobnom stretnutí. Nakoľko návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti prešiel prvým čítaním, vyzývame predkladateľku a predkladateľov návrhu na:
🟢 odstránenie vety „Prítomnosť osoby podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu.“, ktorá je podľa nášho názoru v priamom rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a Ústavou SR,
🟢 úpravu dátumu účinnosti spôsobom, ktorý nevytvorí pochybnosti o existencii už priznaných práv,
🟢 na prípravu novely, ktorá sa zameria na danú problematiku komplexne a povedie k odstráneniu existujúcich bariér a diskriminácie pri napĺňaní práv detí a rodičov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Chceme zdôrazniť, že deti predstavujú obzvlášť zraniteľné osoby, ktoré potrebujú zvýšenú ochranu svojich záujmov a práv. Napríklad ak sú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti oddelené od svojich zákonných zástupcov, nedisponujú takými možnosťami hájiť svoje práva, informovane sa rozhodovať a chrániť sa pred nerešpektujúcim zaobchádzaním ako dospelí ľudia. Deti majú navyše emocionálne potreby, ktoré môžu byť napĺňané iba v prítomnosti im blízkej osoby.
..............................................................
(1) „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ (Ústava SR, článok 19, ods. 2) a „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.” (Ústava SR, článok 41, ods. 4)
(2) „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.“ (článok 9, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa)
(3) § 28 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že súčasťou rodičovských práv a povinností je okrem iného aj 𝐬ú𝐬𝐭𝐚𝐯𝐧á 𝐚 𝐝ô𝐬𝐥𝐞𝐝𝐧á 𝐬𝐭𝐚𝐫𝐨𝐬𝐭𝐥𝐢𝐯𝐨𝐬ť 𝐨 𝐯ý𝐜𝐡𝐨𝐯𝐮, 𝐳𝐝𝐫𝐚𝐯𝐢𝐞, 𝐯ýž𝐢𝐯𝐮 𝐚 𝐯š𝐞𝐬𝐭𝐫𝐚𝐧𝐧ý 𝐯ý𝐯𝐢𝐧 𝐦𝐚𝐥𝐨𝐥𝐞𝐭é𝐡𝐨 𝐝𝐢𝐞ť𝐚ť𝐚.
(4) § 6 odsek 6 písmeno b) a odsek 7 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(5) Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry MARCINKOVEJ, Mariána VISKUPIČA a Vladimíra LEDECKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1362.
Ženské kruhy
