drnduliak
29. sep 2016
5809 

Quo vadis, matka po materskej dovolenke?

Boli časy, keď som si myslela, že sa to nikdy neskončí. Že nikdy neustanú pôrodné bolesti, kolikové záchvaty plaču niekoľkotýždňového bábätka, nočné vstávanie a kruhy pod očami, keď som sa cítila ako vyžmýkaný citrón a v duchu si priala, nech už má, preboha, aspoň tri mesiace, nech už vie sedieť, nech konečne začne chodiť, utekať, spievať, obliekať sa... Boli časy, keď som si iný režim dňa ako plne sa venovať tomu malému tvorčekovi, nevedela predstaviť. Žila som pocikanými plienkami, dojčením, prvými kašičkami, vratkými krôčikmi a skomolenými slovíčkami.

Tak nejako plynul deň za dňom, prišlo druhé tehotenstvo, druhý človiečik, druhé voňavučké bábätko, a to už mi bolo sveta žiť! Lebo ženu-dvojmatku len tak ľahko niečo nerozhodí. Už vie, že porodiť druhé dieťa je brnkačka, že koliky trvajú len pár týždňov, dojčenie je tá najpohodlnejšia forma výživy, že plač bábätka nie je koniec sveta, a najmä - že to všetko neskutočne rýchlo uletí. Nebolo to náhodou len včera, čo som si z pôrodnice domov doniesla spinkajúci uzlíček, ktorý dnes už hrdo s batôžkom na chrbte cupitá do škôlky? Uštipnite ma niekto, že sa mi to naozaj iba nesníva!

No nesníva, je to fakt realita. Materská skončila. Skončili naše malé každodenné rituály, prechádzky, mamičkovské zrazy na pieskovisku, poobedné spánky. Viem, už som trochu patetická. Nostalgická. Umrnčaná. Ale 6 rokov som tým žila! Naplno! Každučký deň. Tak ma nechajte mrnčať. Aspoň na chvíľu.

A vôbec sa mi nechce debordelizovať skrine, každý deň leštiť podlahu, ani umyť tie špinavé okná, čo som si sľubovala, že urobím, hneď ako budem mať čo len trochu času nazvyš.

Prácu zatiaľ nemám. Bez mučenia priznávam, že ako najlogickejšie riešenie tejto situácie, ktoré sa opiera najmä o moje predchádzajúce 6-ročné skúsenosti, mi z toho všetkého vychádza „to tretie“. Aspoň by som dala príležitosť na klebetenie všetkým škodoradostným "dobroprajníkom", ktorí by ma donekonečna ľutovali a zalamovali rukami, ako som si už definitívne skazila život. A ja by som iba plávala v známych vodách – prvé trojmesačné grcačky prežijem, pôrod pri treťom - to už ani nebudem vedieť, že rodím, a zase si budem môcť tri roky túliť bezbranného mrňúsa. Ten rýchlosťou svetla zase vyrastie a ja budem tam, kde som bola. Alebo ani tam. Lebo napíšte si do životopisu, že máte za sebou 9 rokov MD. To si Vás ani neuložia do databázy. Rolu trojmatky som teda nateraz odsunula na dobu neurčitú. 

Počas materskej som sa naučila háčkovať. Podarilo sa mi pre deti spraviť milunké čiapočky na každé ročné obdobie a vrchol môjho umenia boli dvaja čapatí mimoni a hrkálka pre bábätko, ktorej kvickala hlava a spodná rúčka vyzerala ako penis. Dennodenne obdivujem všetky tvorilky na rôznych handmade portáloch, kde predávajú svoje dielka, a veľmi im fandím. Momentálne mám silné nutkanie zadovážiť si šijací stroj, ale snažím sa byť objektívna k mojim schopnostiam, a túto oblasť asi radšej prenechám profesionálkam.

Zaregistrovala som sa na niekoľko pracovných portálov. V mobile mi neustále pípajú nové e-maily s ponukami od výmyslu sveta, a dokonca som už absolvovala aj svoj prvý pracovný pohovor v živote! Mimochodom, aj druhý, lebo som postúpila do druhého kola. Potom som už dostala len správu, že „s poľutovaním Vám oznamujeme, že...“ Nič. Tak jasné, že som nečakala, že mi vyjde hneď prvá pracovná ponuka. Ale štve ma to ešte teraz, lebo to bola fakt super práca.

Takže nateraz prekladám. Nie riady zo sporáka do drezu, ani knihy zo stola do police. Som prekladateľka na voľnej nohe. Moja práca je kreatívna, nepredvídateľná, často nepochopená a podceňovaná. Áno, aj trochu asociálna. Lebo tvoriť preklad môžete aj v pyžame a s mastnými vlasmi, žmúriac do obrazovky počítača a nemusíte sa za celý deň ani pohnúť z domu. Ale o tom, hádam, niekedy inokedy 🙂

Viem, že nie som jediná, ktorá rieši nové životné obdobie, nové výzvy, ktorá stojí na rázcestí a rozhoduje sa, ktorým smerom sa vydá ďalej. Prajem nám všetkým, aby sme boli odhodlané a vytrvalé vykročiť do novej etapy s optimizmom a úsmevom. Keď príležitosť neklope, postav dvere.

Zdroj foto: loralujames.com, pixabay.com

#mk_blog_academy 

#blogujem

#materstvo        

Uz dlho som necitala nic take miloprijemne a optimisticke. C est la vie. Treba sa tesit z kazdej etapy a uzit si ju. Drzim palce. ✊

29. sep 2016

joooj, fajne napisane 🙂 fakt skvostne 🙂 mas vsetky predpoklady, aby si pisala, nielen prekladala. a pisat mozes stlpceky, fejtoniky, rubriky. neviem, ci mas v zalohe tolko tem, a ak nie, tak by si asi musela vyjst z domu a "obohacovat sa" zazitkami, ale chcela by som od teba citat vsetko 😉

29. sep 2016

@valika_val jeej dakujem😉to si zlata ako si to pekne napisala😊no,pisem rada ale najlepsie o temach,ktore sa ma dotykaju..inak neviem ci by som to zvladla tak autenticky podat a mozno by to vyznelo neosobne..kazdopadne neprestanem☺

30. sep 2016

@laskykvet59 dakujem,som rada ze to posobi pizitivne lebo manzel mi pivedal ze je to dost depresivne??😨to este necital tusim depresivny clanok😂

30. sep 2016

Ahoj, no ja som na tom veeelmi podobne ako ty - 6rokov na MD a o 3 mesiace konciiiim! Neviem, ci dat smajlika, alebo to druhe... Tak presne sa aj citim🙂

12. okt 2016

@drnduliak páči sa a veľmi🙂 najmä hackovana hračka s penisom namiesto rúčky🙂)
ja som sa tiež takých hračiek našila (koník so štyrmi penismi), pripadne obrázkov lietadielok nakreslila...
Tak milo si mi to pripomenula🙂
Želám všetko dobre, nech máš dobrú prácu a hlavne, nech ti rodina robí iba radosť.

11. jan 2017

@redlola dakujem😊

11. jan 2017

Boze, ako by som citala o sebe... nikdy predtym som si podobne clanky nepripustala... Ale uz sa to blizi aj mne a ja po veceroch nostalgicky listujem vo fotkach. Vraj 6 rokov. Nemozem tomu uverit...

13. jan 2017

to je jasne ze chlap to pochopí uplne inak 🙄 skoda času dávať im to čítať 😕

14. jan 2017

Začni písať komentár...

Odošli