Žiadny rozdiel....

Ako Lujza povedala , že za 3 dni budem vyškerená ako päť koruna  tak sa nedeľa niesla vo veselom duchu. Tým, že cez vikendy okrem rozcvičky a vychádzky, neboli žiadne aktivity, v čase osobného voľna ak sme nemali návštevu sme mohli spať, čítať alebo pozerať televíziu. My sme si skrátili čas jednoduchou hrou meno, mesto, zviera, vec . Lujza, Majo, Heňo a ja sme sa usadili v jedálni a asi 2hodiny sme sa zabávali ako deti v tábore.  "To čo je za slovo, že  CHLOPAVICA to ti neuznáme! " spykli sa proti mne všetci traja a smiali sme sa tak , že sme aj zabudli kde sme. Tým , že sa medzi nami nachádzali aj gambleri boli hry ako človeče, karty, monopoly, dostihy zakázané.(Inak monopoly a dostihy by som vcelku zakázala, doma sme sa s mojím vedeli na tom dohádať až na tichú domácnosť.) Na chodbe smerom k  fajčarni  bol stolík, kde sa chystavala káva a vedľa  malý regál na knihy v ktorom som našla mini stolný fudbal, ktorý sme  potom najčastejšie s Heňom hrávali. Človek by nepovedal, ako sa s takou somarinou dokáže zabávať, keď už nevie čo zo sebou. Cítila som sa už naozaj lepšie, povzbudena návštevou v sobotu, mala som už aj ľudí okolo seba, ktorý sa snažili aby som zapadla a neplakala na izbe. S Lujzou sme si naozaj sadli, bol medzi nami cca 10 ročný rozdiel ale mali sme veľa spoločného. Hlavne sme začali rozoberať tému týkajúc sa toho prečo sme tam. "Prečo si tu?" spýtala sa ma. Zase raz som rozprávala o tom ako som začala zapíjať to, že sa somnou priateľ rozišiel,ako som začala navštevovať psychologičku aby som sa zmenila, že sa potom  ku mne vráti , potom aj  psychiatričku, aby mi dala lieky, lebo som bola nervózna, mala som depresie a celý svet bol na hovno a proti mne. "A nemala si náhodou abstáky, keď si bola taka nervózna?" Keď mi položila túto otázku zarazila som sa. "Nie, nemyslím si veď vtedy som nepila už" Pozrela sa na mňa a ja som sa začala rýchlo obhajovať.. "Vtedy sa mi blížila operácia, nepila som každý večer ako predtým, ani po operácii, veď som mala lieky". Vlastne som ani len netušila čo sú abstinenčné príznaky, ako rôzne môžu byť, vlastne ani čo je závislosť duplom alkoholizmus. To, že ma psychiatrička upozorňovala aby som si dala pozor na to koľko pijem a vybavila ma liekmi na chute mi bolo na smiech a prikyvovalala som jej "áno, áno ja viem"no vedela som prd. Alkoholik, je predsa ten, čo hneď ráno  už 10 rokov chodí  do obchodu  aby si kúpil fľašu, lebo tým začína deň ,čo sa potom váľa niekde popri ceste,je to ten špinavý bezdomovec čo leží pod mostom. To ja predsa taká niesom!

To som netušila, že medzi nimi a mnou vlastne nieje žiaden rozdiel.. Sme chorý....