Zase tie otázky...

Lujza bola sympatická žena, a bolo super, že ma poinformovala o všetkom čo ju napadlo... Nechápala som čo je to tu za pravidlá, veď predtým som si dala kávu, zapálila, kedy som chcela teraz môžem kávu iba po raňajkách a obede? Veď to neprežijem... Plakala som a chcela som ist okamžite domov, pozerala som do plafóna a nadávala si do sprostých kráv a čo som to urobila.. Na obed sme boli rozdelení do dvoch jedálni, sestrička mi ukázala stôl pri ktorom sedím, že tam mám  pekne menovku a to bude teraz moje miesto... Sedel oproti mne chlap, ktorý vyzeral že permanentne spí, keď chodil po chodbe podopieral sa stenami...Sem ja teda určite nepatrím, veď som po detoxe, vyzerám normálne, načo som sem vlastne išla? Po obede sme sa s pohárom vody dostavili pekne zase do rady na lieky, to som už ako tak poznala... A potom káva, konečne.. Samozrejme radosť ma prešla, keď som zistila, že si s kávičkou nesadnem a nepofajčím, keďže na fajčarni bolo zakázané ísť s kávou a mali sme sa tam čo najrýchlejšie vystriedať.. Už mi tá káva ani nechutila..  Nestačí, že mi ju zobrali a zamkli,ani si ju nevychutnám akoby som chcela.. Zvalila som sa do postele a pustila ďalšiu etapu plaču.. Rozmýšľala som, že pojdem do vyšetrovne a poviem že som si to rozmyslela a chcem ísť domou..  Veď je 17.6 môj syn ma o týždeň prvé sväté prijmanie, musím vybavovať veci, musím tam byť predsa... Už dva týždne to rieši priateľ, exmanžel zo ženou, preboha veď to je moja úloha, to ja tu jednoducho nemôžem ostať.. Na to či ma na to prijmanie pustia sa stále nikto nevyjadruje, pýtala som sa  hneď ako ma prijímali... Do izby nabehla sestrička aby som išla do vyšetrovne, že ma chce vidieť pani doktorka... Vzdychla som si a nesmelo odkráčala  za sestričkou.. Posadila som sa na posteľ oproti mladučkej doktorke, ktorá sa ma milým hláskom opýtala "pani W, ako sa máte?"  no to hádam sranduje, pomyslela som si.  " som zmätená" trasľavým hlasom som odpovedala... " Mne povedali úplne inak, ako to tu bude" začala som koktať a samozrejme sa mi tlačili slzy do očí... Doktorka sa ma znova začala vypytovať množstvo otázok, "koľko ste pili, drogy, gambling?" nechápala som načo sú jej tieto informácie, veď už milión krát som odpovedala na tieto otázky, naozaj som už mala dosť toho rýpania sa v mojom živote... To som vtedy ešte ani len netušila ako veľmi ma tam rozpitvajú....