V piatok...

"Pani W piatok Vás prevezieme do Pezinka"  "Hm, dobre  ďakujem" silene som odpovedala doktorke, ktorá mi prišla oznámiť tento verdikt... Zmocnil sa ma pocit úzkosti, strachu, viem, že  na jediné, čo som sa zmohla bola jediná otázka, ktorú som im kládla každé jedno ráno  na vizite" a pustia ma na to synove prímanie ktoré ma 25teho?" myslím, že už som im aj musela s touto otázkou liezť na nervy, a keby sa pozriem do záznamov, je tam písaná každý deň...Bola som tam myslím ze už 12 dní, veci špinavé, žiadne hygienické potreby, netušila som čo vlastne tam potrebujem... V piatok ráno som mala odchádzať, je streda, potrebujem veci... Večer pred tým som sa našťastie dohodla zo susedou, aby mi na druhý deň zavolala na pevnú, hneď som ju  poprosila, aby mi išla nachystať veci, aby mi ich priateľ mohol priniesť ráno v štvrtok , keď pôjde do práce... Samozrejme nadšený nebol, že načo ju otravujem a čo hento a toto ani si už poriadne nespomínam, čo mu zase vadilo, veď som mu chcela ušetriť prácu, a hlavne som vedela, že mi zase prinesie niečo iné ako potrebujem...  Ako vtedy keď priniesol veci na oblečenie, ktoré som mu povedala, (viac menej) , ale spodné prádlo, to mi priniesol asi všetko najčipkovanejšie čo som mala doma... Už iba ta čipkovaná čierna sexi košieľka tam chýbala.. (Možno by mali aspoň trochu zmeny ked by pozerali tie kamery)  " priniesol som ti všetko čo som na tebe videl" no veď fajn, neboli sme na to pripravení... Nikto s nás toto nečakal... Pri ranných liekoch som hovorila personálu, že mi priateľ prinesie veci  a či by ho mohli na sekundu zdržať nech sa aspoň postískame... Bola tam neskutočne zlatá sestrička, s ktorou som mala aj predtým niektorý deň, večerný rozhovor, keď som urevaná priniesla telefón..  Vtedy ma povzbudila, podporila a to čo ma vtedy trápilo, bolo preč... Šla som si zapaliť, keď zrazu dobehla mladá praktikantka za mnou na wc, že mam ísť na lieky... Pozerám na ňu, že o čom točí veď pred chvíľou som ich vypila... "Máte ísť jednoducho do vyšetrovne"  v tom mi cvaklo, veď priniesol mi veci, a jasne aby nebol problém , takto to sestrička zlatá uhrala... Priateľ stal vo dverách, tiež ho otočila aby chvíľu počkal...  Kým veci prezeral sanitár, aby tam nebolo nič nepovolené, my sme sa objimali vo dverách.... Objímali sme sa tak, ako v ten prvý večer, keď mi dal pusu za zastávkou... V tom momente neexistovalo nič okolo nás .. Iba MY dvaja...