Slzy liečia...

Tieto preplakané komunity a skupiny ma vždy veľmi vyčerpali. Na jednej strane zo mňa vždy opadlo kus tej ťarchy s ktorou som sa vo svojom vnútri trápila, no na druhej som bola vážne unavená. Vždy som bola potom ako prázdna schránka bez duše. Keď konečne prišiel večer a mala som volať s priateľom nevedela som zložiť súvislú vetu a nedokázala som vnímať čo mi hovorí . Veľa krát sme sa kvôli tomu pohádali. Ako sa on teší, že si zavoláme konečne, keď už mám telefón, a keďže cez deň neodpisujem a on nevie čo a ako. Hrozne ma ničili aj tieto hádky cez telefón, ako sa tam smejem s druhými ľuďmi, ako som snimi celý deň, prečo som si dala večer vrátnicu, keď môžeme volať a podobné výčitky. Vedel, že máme režim, vedel, že máme aj povinnosti a stále ma poučal, ešte čo mám robiť aj tam. Raz sme sa dokonca pohádali, kvôli priepustke. Nechcela som priepustku dva víkendy po sebe, aj keď sa nikto nejak extra nehlásil,pretože v ten víkend mali byť deti u otcov. Nedal si vysvetliť, že by som si neodpustila, keby som doma a nemám tam deti. Veľmi sme sa vtedy kvôli tomu pohádali a ja som mu v nervoch s plačom položila telefón, že to už proste nedávam.

Znova ten kolotoč výčitiek. Chvíľami sa mi zdalo, že nás tato skúsenosť posilnila no myslím, že to bolo všetko iba na chvíľu.. 

(pozn.. Vlastne teraz to už viem...) 

No vtedy to bolo iné.. Vinila som sa za svoje zlyhanie, hnevala som sa aj na neho, že vlastne k tomuto celému prispel tým, že sa vtedy somnou rozišiel... 

Nemohol za to, on mi to víno do úst nelial, ani tie jogurtíky taktiež mi netrhal vnútorne vrecko na kabelke, aby som si mala kam schovať ploskačku... 

Keď prišiel v sobotu na návštevu  mali sme veľmi úprimný rozhovor po dlhej dobe. Aspoň vtedy som si to myslela,  cítila tak, že konečne niekam smerujeme. Úprimne som mu povedala, ako mi nevyhovuje jeho chovanie, keď mi stále niečo vyčíta a nadáva za niečo . Veľmi som sa bála reakcie ale bola som milo prekvapená, že povedal ako začne sa zaujímať o podporné skupiny aj on ( Al-anon - pre spoluzavislích) ako vlastne prekopeme celý náš vztah od začiatku- posilnený novými skúsenosťami a poznatkami...  Večer mi ešte napísal, že v stredu hneď ide na svoj prvý míting, aby som verila, že to niesú iba prázdne slová, ale, že naozaj chce aby sa náš vzťah dal do poriadku... 

Pocítila som chvíľkove šťastie, pokoj a nádej....áno, chvíľkove...