Rozhodli ste sa dobre...
- " Vidím, že ste sa rozhodli ísť na liečenie, chválim a kam teda chcete ísť?Mám tu Veľké Zálužie, ale niesom si istá, či vás zoberú, kvôli poisťovni.. Potom Vám vieme odporučiť Pezinok, skúste si tam cez sociálnu sestru ísť zavolať ak sa rozhodnete ísť tam" niečo také mi splietala doktorka na vizite, mám pocit akoby na mňa hovorila iným jazykom... Jarka, moja spolubývajúca, ktorá ani neviem kedy prišla na moju izbu, mi vravela, že vraj tam je dobre ona tam bola 6 týždňov, boli tam aktivity, cvičiť sa dalo, že jej to pomohlo vtedy... To že tu bola znova za to, že pila som si vtedy vôbec neuvedomila. Na pevnú mi volal priateľ,aby som mu oznámila novinky.Mali sme dohodnuté časy, kedy som čakala pri telefóne, i keď občas zazvonil telefón zrovna, keď som si zašla zapáliť. Artur, ten zvláštny chalan čo tam bol, vkuse obsadzoval telefón, tým, že keď mu niekto volal iba sa ozval a odišiel od telefónu a nechal ho iba tak položený. On si pokračoval vo svojej divnej činnosti umývať stoly, stoličky, zárubne.. Potom šiel do sprchy a neviem či si zabudol oblečenie alebo to bol nejaký stav, ktorý som vtedy ešte nechápala zrazu začal behať po chodbe nahý, iba zakrytý rukami tam na prirodzení. Každopádne sme sa na tom veľmi zabávali, až do chvíle kedy pre neho prišli policajti a vzali ho vraj do Pezinka, pretože udajne nepil lieky ako mal... Bola som tam uz 10 dní... Aj som si celkom zvykla, cítila som sa fajn.. Ale, keďže som nejak doktorku nepochopila, nepodarilo sa mi vybaviť ten Pezinok, vraj mám prísť zajtra.. Na druhý deň mi zase doktorka povedala, že to vybaví ona a príde mi povedať, keď bude mať niečo nové... Samozrejme neprišla a ja som netušila čo bude nasledovať... Už som sa strácala v tom kto čo kedy ma riešiť, či to budú riešiť oni, či si to mam vybaviť sama, a vlastne ako, keď mobil majú oni... Všetci ostatní už pomaly boli poodvážaný do zariadení... Len ja som stále nevedela kedy... Dokonca aj Aleš sa rozhodol, že absolvuje liečenie.... Absolútne som netušila čo ma čaká ale podľa slov doktorky som sa nemala báť, a bola rada, že som sa tak rozhodla, priateľ bol tiež za, vraj ked mi to má pomôcť, nejaké dva, tri týždne to ešte vydržia... Bolo presne 11 dní čo som nevidela svoje deti... Netušila som vtedy, že tých dní bude ešte o dosť viac....
Odporúčame
Začni písať komentár...
Odošli
❤️