Prvý deň za mnou...

O 18:45 sa konalo "čítanie predsedu" všetci sme sa naskladali do jednej jedálne, a predseda nám prečítal úľavy, to znamenalo, že kto ma kľudový  režim, kto je oslobodený od rozcvičky a podobné. Rozdelili sa rajóny, čiže: kto vynesie kôš na wckach, uprace fajčiareň a taktiež sa nahlasovali mobilné telefóny aby sme mohli si zavolať na tých 5 minút.. Ľudia tu boli po rozdeľovaní do funkcií  kuchynkár, chladničkár, športový referent, kultúrny referent, rybičkár, čistotníci, pokladník, a teda najhlavnejší bol predseda. Ten mal na starosti fungovanie celej komunity, na porade prednášal naše prípadne požiadavky  napr na večerný film,ktorý býval vždy v piatok a sobotu a taktiež nám oznamoval rôzne informácie ohľadom fungovania aktivít... Po tomto večernom čítaní sme povinne pozerali správy, pretože na ďalší deň ( ak nebol práve víkend) sa na komunite rozpravali správy, šport, počasie a ďalší bol určený ako pozorovateľ... "Doma správy absolutne nepozerám a tu mám sedieť do 19:30 a pozerať niečo čo nechcem?" 

Pýtala som sa samej seba . Potom samozrejme rada na lieky, rada na cigaretu a čakanie na telefonáty a teda kto mal mobil mohol si ísť po 20tej zatelefonovať. Tým, že som bola nová a zľutovali sa, mala som v ten večer mobil, ale absolútne si nepamätám čo som hovorila priateľovi, keďže súkromie nulové, lebo som musela byť vo vyšetrovni a sestričky museli počuť čo hovorim do telefónu. " Výdrž to zlatko, zajtra prídem na návštevu" vravel mi do telefónu a mne sa chcelo zase plakať a ísť domov.. Ale po telefónate mi bolo každopádne lepšie a keďže som už v sebe mala tabletky aj tie urobili svoju úlohu... Na to ako som sa poobede zložila pri doktorke som si už po ďalšiu tabletku na ukludnenie nebola, pila som už len tie, ktoré som mala naordinované. Čo bol určite už malý úspech. Potom sme už mali viacmenej voľno, mohli sme si zapáliť a znova čakať v rade na cigaretu, ísť pozerať televíziu. Tým, že som prišla v piatok bol aj večerný film, a keď  komunita nemala mínusové body mala dlhšiu večierku. Aby som zase neplakala na izbe, zavolali ma  pozerať snimi televíziu, tak som spolu s Lujzou, Heňom a Majom sedela v jedálni a pozerala na film ( myslím Tango a Cash), ktorý by som si asi dobrovoľne nikdy nepozrela, ale tak asi som stále bola mimo, i keď to bolo už o niečo lepšie ako poobede... Heňo sa ma snažil stále rozveseliť a trepal mi tam samé hlúposti , takže som s toho filmu aj tak nič nemala. O 21 :45 bolo bodovanie poriadku, museli sme byť pekne na izbách nachystaný v pyžamku, v pozore pri ustlanej posteli... " akože toto má aký zmysel" pýtala som sa Lujzi a krútila hlavou, aké sprostosti tú odo mňa chcú, ktoré by som v živote v reálnom živote určite nerobila... Načo mať ustlanú postel, keď si idem do nej za chvíľku ľahnúť veď 22:00 je večierka, akože fajn bola dlhšia piatok a sobotu, ale aj tak.  Keď som si večer ľahla do postele, znova sa mi spustili slzy... Lujza sa ma znova snažila utešiť, ako zajtra bude lepšie a začali sme sa aj rozprávať o svojich životoch... Samozrejme lieky začali účinkovať a pamätám si už len vzdialené

 " tak dobrú noc"...