Myšlienky....

Počasie na priepustku mi vyšlo,bolo až priveľmi horko. Deti sa šantili v bazéne a ja som oddychovala pod altánkom s ktorého prskala voda z rozprašovača, ktorý mi nachystali ako prekvapenie a vychutnávala si kávu. Miestami som sledovala hodinky a myslela na režim, že teraz môžem fajčiť, alebo zachviľu je večera a potom som sa zbadala, že "haló" veď ty si doma a nie na KDZ. Moje krásne hortenzie a dve levanduľe neprežili tie horká,alebo ich niekto zabudol poliať. "Jejda, z 90 tich kvetín 3 neprežili, no je tam toho" mrkotal priateľ, keď som smútila za svojimi kvietkami. Jednoducho mi robili radosť, v čase môjho pitia aspoň tie kvietky, keď celý svet bol na hovno. Ale to on nemôže chápať a ani nechce. Vždy keď som si doniesla nový kvietok ofrlal to. Ale mne to robilo radosť nielen pre oči ale aj na duši. Keď som sa hrabala v zemine a sadila kvietky nemyslela som na nič, dokonca ani na pitie. Až potom som sa samozrejme za vykonanie práce odmenila.

Tvrdili mi, že doma fungujú úplne bez problémov. To urcite, myslela som si, keď som hneď po príchode začala upratovať chodbu. " Nechaj to tak," zahriakol ma priateľ a musela si veľmi kusnuť do jazyka aby som nezačala s mojím obvyklým frflaním aký je tu bordel a keď to neurobim ja, tak nikto. Prach si u nás žil svoj vlastný život. Nenávidím bordel, a pritom stále nedokážem udržať v tomto dome poriadok ako by som si to ja predstavovala. Stále ma nikto nepočúva, stále si nikto neodkladá  veci na miesto, a vlastne stále tu nič nemá svoje miesto. Je tu rovnaký chaos ako v mojej hlave. Nedovolil mi nič robiť, tak som aspoň zvrtla 4 práčky pre pokoj na duši.Dokonca mi povedal, že im narúšam ich pohodu, pretože sa hrniem do upratovania. Veď ale...

No ale... Pre mňa bordel chaos, pre nich kľud a pohoda, pretože tu nevrieska nervózna mama...

Lebo JA si to takto predstavujem, a keď to tak nieje, nieje dobré nič. Čo stoho, že to tu musí ukočirovať sám, zrazu robiť a riešiť veci, ktoré predtým nerobil. Tu, presne tu vidím v sebe svoju matku. Milión dobrých vecí, ale ja vidím len tu jednu- to zlé . Moje uschnuté hortenzie, neporiadok.... 

Lebo nieje podľa mňa, a to je jednoducho potom celé zle. Mať všetko perfektné, mať všetko pod kontrolou, len aby sa celý svet točil okolo vás a zároveň .všetkým vyhovieť a zabúdať na to, čo chcete naozaj vy. Nemusí s vami každý súhlasiť, nemusí vás mať každý rád.. Je to v poriadku. A ani nebude, pokiaľ nebudete mať radi samých seba..

Večer sme išli k susedom na grilovačku. Oni jediný vedeli, kvôli čomu som preč. Detská sa hrali, chlapi rozdúchavali oheň a my zo susedou sme si pofajčievali a sledovali ich. Mala som zvláštne pocity, myslím, že miestami som bola mysľou úplne mimo,mala som miestami problém odpovedať na susedine otázky. Chcela som len tak potichu sedieť a sledovať čo sa okolo mňa deje. No moja hlava však potichu  byť nechcela. 

Akoby sa mi v hlave ozýval druhý hlas, ktorý mi našepkaval, aké by to bolo super dať si teraz pohárik, veď len tak ako vždy, keď sa grilovalo. Keď som sa tvárila, že ten jeden pohár vína, je jediné čo som v ten deň vypila. Môj myšlienkový pochod niekto vyrušil, myslím že v najvhodnejšej chvíli. "Mama, nakrájaš mi špekačku? Už som hladný" ozval sa ten môj malý hladoš a hoci sa mi nechcelo zdvihla som sa a zamestanala ruky aj hlavu. Myšlienky však nebolo jediné, čo ma v ten deň pokúšalo. Vôňu grilovačky zacítil aj susedov otčim, ktorý sa k nám prišiel pridať a a v ruke niesol dve pivá a spýtal sa "dá si niekto pivo?"....