Kolotoč...

22.7.2022

Myšlienka dňa :

"Ak niesi úprimný sám k sebe, tak niesi úprimný k nikomu."

Neuvedomovala som si, aká je toto veľká pravda. Až teraz. Klamala som samú seba, že to moje pitie je v poriadku, že to mám pod kontrolou,klamala som okolie. Veď predsa všetci pijú, veď len jeden na uvoľnenie po ťažkom dni. Dokonca som si raz goglila znaky alkoholizmu, a presviečala samú seba, že je to stále v poriadku. Dokým sa netrasiem, dokým nemusím hneď ráno si dať na vyrovnanie, dokým to nieje celá fľaša,dokým...

No zabudla som na situácie, kedy som ráno prišla do práce a dala si " jogurtík"šak len tak, aby sa nám lepšie robilo a predsa aj kolegyňe niektoré si dali, nepijem predsa sama. Taktiež som samozrejme zabudla na to ako som si privstala aby som si zarobila ranný koktejlík ( ružový tonic a vodka) , ktorý si vypijem potom v práci ako odstavím auto a vypočítala som si, aby som potom domov mohla šoférovať. Veď len trošku nech mi je veselšie, veď som sama na prevádzke a nikto to nezistí. 

Aký sebaklam.. 

Táto myšlienka ma nenechala chladnou a na komunite som sa rozrozprávala... Snazila som sa byť dobrá matka, priateľka, dcéra, emanželka, v práci makať čo najviac, vyhovieť všetkým, len aby bolo dobre. No v konečnom dôsledku som nebola dosť dobrá ani v jednom. Cítila som nátlak okolia, každý mi vravel čo všetko mám robiť lepšie a nech som robila čokoľvek nebolo dobré nič. V práci som nevedela povedať nie na dve 13ky po sebe, exovej žene som nevedela nereagovať, keď ma poučovala o výchove môjho syna a matka ma ustavične vytáčala každou blbosťou, kde mi pripomenula čo som zabudla alebo nekúpila, neurobila a priateľ to bola kategória sama o sebe. Miesto toho aby sme po rozchode a návrate k sebe robili všetky tie veci, ktoré sme si sľubovali sme sa aj tak stále ustavične hádali, vyčítali si každú prkotinu. Jediná vec, ktorá mi v tom období robila potešenie bol ten chlast. Utopila som v ňom všetko trápenie, všetku sebaľútosť a buď som bola veľká hrdinka a vykričala každému čo si o ňom myslím, alebo som prerevala celý večer, lebo môj život je totálne na hovno a ja som to chúďatko najväčšie na celom svete. 

Nepočúvala som nikoho okolo seba, bolo mi jedno a išla som si svoj príbeh utvorený v hlave a len prilievala olej do ohňa. 

Terapeutka ma nechala zo seba dostať asi všetko čo som v tej chvíli dokázala, plakala som samozrejme celú komunitu. Veľa spolupacientov na mňa reagovalo, povedali mi také veci ktoré som vedela, ale stále som predtým zatvárala oči. 

Potom sa ma spýtala, či ešte vládzem, že chce urobiť malý test. Od spolupacientov si požičala papuče a dala ich do stredu miestnosti a mali vyjadrovať moje deti, môjho partnera, mamu, exmuža a jeho ženu a mňa, mala som  znázorňit ako sa medzi nimi cítim. Papuču, ktorá vyjadrovala mňa som zahádzala všetkými ostatnými, že takto presne sa  cítim. Udupaná všetkými okolo mňa. Potom mi povedala, aby som ich dala tak ako by som chcela ako by som to chcela, aby som sa cítila lepšie. Okamžite som vyhodila papuče, ktoré znazornovali mojho exmuža, jeho ženu, moju matku a priateľa som dala ďalej a medzi neho a mňa som dala papuče znázorňujúje moje deti. Čiže už som nebola zahádzaná papučami, alebo bola som ja - moje deti a potom všetci ostatný, ex s jeho ženou boli ďaleko od nás. 

Vždy som si myslela, že moje šťastie a pohoda závisí od toho, že urobím  spokojných všetkých okolo seba a budem taká akú ma chcú mať, a keď nahodou som s niekým nesúhlasila, alebo som nechcela niečo čo chceli tý iný som sa cítila previnilo. Ale byť taká akú ma chceli som nikdy nevydržala dlho. Vždy sa moje práve ja, moja podstata prejavila. Buď som vybuchla a nakričala na všetkých kto mi prišiel do cesty, alebo som sa zdula a čakala, že si ma všetci  začnú všímať a zaujímať sa o mňa, doliezať, presviečať ma o tom ako im na mne záleží. 

Ale kedy mne samej záležalo na sebe?

 Prečo som si myslela, že moja spokojnosť záleží len od druhých ľudí? Prečo som sa stále musela pretvarovať? Prečo som moje JA dala do úzadia? Bola som herečkou.. Dokonalou herečkou a veľakrát som sa snažila byť režisérom... Režírovať život seba a ostatných tak aby to bolo podľa mňa, lebo tak je to správne ... A vtedy som bola na chvíľu spokojná... 

Ale, keď som zase ja zadupala podstatu iných, a ten dotyčný taktiež sa neskôr prejavil zase som bola nespokojná... 

Jeden veľký kolotoč... Krútiaci sa dookola a dookola... Občas na chvíľu zastal - ale potom sa znova rozbehol a točil sa rýchlejšie...