Ja, já iba ja...

Víkend sa niesol v oddychovom režime, do posilňovne som ešte nemohla ísť,( nebola som nahlásená) tak som si s knižnice zobrala knihu a čítala. Po veľmi dlhej dobe som prečítala celú knihu. Mala som čas iba pre seba, nemusela som riešiť nič s toho čo som riešila doma. Samozrejme musela som robiť veci, ktoré boli dané v režime, ale to už bola automatika. Ráno rozcvička,ustlať, raňajky ,upratovanie oddelenia, upratať si stolik, skriňu, utrieť prach na skrini ( na ktorú som nedosiahla a samozrejme žiaden bod, keďže nebola utrietá poriadne) urobiť si rajón, vychádzka, obed a poobede už čas pre seba počas návštevných hodín. Spolubývajúca bola na priepustke tak som mala naozaj čas len sama na seba.

 Zvláštny pocit byť sama zo sebou, dlho som to nezažila, a ak aj tak mi spoločnosť robil naliaty pohár. A ešte som sa hnevala ak náhodou odo mňa doma niekto niečo chcel, kašľala som na všetko. Na domácnosť, na priateľov, na priateľa dokonca aj na deti,jediné čo som robila stále poctivo bola práca, ale aj tá mi už riadne liezla na nervy. Preto keď sa naskytla príležitosť dať si aj v práci za jeden, neodmietla som. Bolo mi jedno, že beriem lieky na ktoré sa nemá piť, bolo mi všetko jedno. Alkohol mi dodával odvahu, stlmoval môj pocit absolútnej chuderky, zakrýval problémy, alebo teda chvíľu sa mi nezdali také strašné. Pomaly sa moja denná rutina točila o rozmýšľani o tom, čo si dnes kúpim a večer nalejem, kedy si nalejem a čo zas budú doma chcieť a nedajú mi chvílu pre seba. Nenechajú ma po celom dni si vyložiť nohy a dať si čaj do ktorého som si naliala chlast, aby to nikto nezistil. A najlepšie mi bolo, keď sa somnou doma nikto nerozprával a dal mi svätý pokoj. Aj tak majú somnou všetci iba problém, nič im nieje dobré a ja predsa všetko robím dobre.

S priateľom náš vzťah šiel dole vodou.. Toľko som prahla po tom, aby sme boli spolu a ono je to aj tak na hovno. Po operácii bolo chvíľu všetko super, ale potom to začalo ťahať zas do tých istých hádok. Stále mu na mne niečo vadilo, nemohla som si povedať svoje myšlienky, stále videl len seba jeho futbal, šípky, na mňa kašľal, nechcel so mnou spávať, vkuse bol na mobile a najviac ma vytáčala jeho kolegyňa, ktorú najskôr ospevoval a potom zase ani nespomenul..To bolo samozrejme podozrivé... "Tak si choď za ňou, keď je taká úžasná " vykrikovala a vyčítala som mu ju v každej možnej príležitosti, hlavne keď som si dala ten povestný na odvahu.

Občas už mi povedal, že či som pila ale samozrejme som sa ešte zdula, čo si to dovoľuje hovoriť... Bola som zahľadená len do seba a celý svet bol proti mne.. 

Toto je len útržok s toho, čo som si začala uvedomovať až na liečení.. Vďaka komunitám, vďaka skupinám, spolupacientom a hlavne neskôr vďaka AA... 

Som alkoholička ... Som chorá... Na celý život... 

Všetko začalo do seba zapadať.. 

Ponorila som sa do seba, najviac, ako som len mohla... Začala som otvárať svoje pandorine skrinky...