Iná....

Novinkou oproti Áčku boli  mítingy AA ( anonymný alkoholici). Konali sa v sobotu formou info mitingu na "pinelke" a v utorky sme mohli chodiť von - do Pezinka, na miesto, kde sa stretávajú každý týždeň.

Tak som šla na svoj prvý míting, ktorý bol dole v miestnosti, kde sa hrával pin-pong. Posadali sme si a prišli dajaký ľudia, ktorý začali čítať s modrej knihy ( tú som už poznala, mala ju Lujza a začala som ju čítať) a potom sa k úryvku alebo k téme alkoholizmu začali vyjadrovať. V čase asi 5 minút, každý povedal o svojom živote v alkoholizme a potom. Vtedy som už naozaj pochopila, že sem patrím. Všetko to čo som tam počula bolo, ako prehrať si film spätne.  Veľa s toho čo prežívali, robili oni, som robila a zažívala aj ja. Tým, že anonymita je podstatou  všetkých duchovných tradícií AA, tak všetko čo som tam počula ako aj mená osôb,ostáva za dverami tej miestnosti aby sme sa tam mohli cítiť bezpečne, no poviem Vám, že ten pocit čo som prežívala bolo niečo nepoznané a nové. Zdalo sa mi, že veci začínajú dávať zmysel, mozaika sa začínala dopĺňať novými dielmi.. Veľa vecí s minulosti sa mi  začalo vynárať a dávať zmysel. Pocity, nalády, moje správanie. Celý život som cítila, že je niečo somnou inak. Prešla som si v živote nie ľahkými situáciami,ani detstvo nebolo bohviaké, žiaľ pamätám si na väčšinu len tých negatívnych vecí. Ako ma mama ubila s remeňom, lebo som nebola poslušná, ako ma šikanovali v škole, pretože som "chudera" ktorá žije s matkou, smrdí má oblečenie zo smetiska.. Nepatrila som nikam... Jedine miesto, kde mi nikto nenadával, nevysmieval sa bol kostol.. Pokiaľ však neprišlo prvé sväté prijímanie a  mne sa spolužiaci nevysmiali, že mám šaty zo záclony.... Znova som bola "iná" znova som cítila, že ma nikde nechcú... Bol to môj deň, kedy som sa ešte doma cítila ako mala princezná pri skúške šiat, ktoré mi ušila mama.. S venčekom na hlavu sa trápila niekoľko večerov, všetky tie trblietka, koráliky tam nášivala ručne, dala si záležať na každom jednom volániku na šatách, mala dopichané prsty, sedávala pri stroji do noci, hromžila pri tom ale robila to z lásky ku mne a ja som zabudla na tie bitky.." Mám šaty ako nikto, jedinečné, nikto nebude mať také"..  Točila som sa v nich doma ako princezná na bále.. " Mami, pozri ako sa krásne točia"..bola som šťastná . 

A jedna jediná veta dokázala zničiť celú moju radosť....

 " Ona má šaty zo záclony, pozrite sa ha ha ha " začal sa jeden vysmievať a ostatní sa pridali.... Smutná princezná sa zrodila..