Z pekla do raja: Spoveď týranej ženy, ktorá sa stala psychologičkou a pomáha iným.

Nina sedí v obývačke svojho bytu, obklopená knihami a poznámkami. Je úspešnou psychologičkou, ktorá sa špecializuje na pomoc deťom, ktoré prežívajú ťažké obdobie v škole. Jej vlastný príbeh šikany jej dal silu pomáhať iným. Dnes sa rozhodla podeliť sa o svoj príbeh s cieľom inšpirovať a povzbudiť tých, ktorí prežívajú to, čo kedysi ona.

„Keď som bola na základnej škole, šikana bola mojím každodenným spoločníkom,“ začína Nina svoj príbeh. „Šikana začala nenápadne, len pár posmeškov, ale časom sa to zhoršilo. Všetko začalo, keď som bola v šiestom ročníku.“

Najskôr to boli len posmešky. Spolužiaci mi hovorili, že som divná, že nemám žiadnych priateľov. Zámerne ma nechávali mimo všetkých aktivít a smiali sa mi za chrbtom. Bolo to ponižujúce a cítila som sa osamelá. Postupne sa to zhoršilo. Začali ma strkať do skriniek, kradli mi veci a hádzali mi do tašky odpadky. Najhoršie bolo, keď mi jedného dňa niekto nalial mlieko do topánok. To bol okamih, keď som vedela, že to už nezvládnem sama.

Moji rodičia si všimli, že som čoraz viac uzavretá do seba a nešťastná. Jedného dňa, keď som prišla domov so slzami v očiach, rozhodli sme sa, že musíme niečo urobiť. Jedného večera som náhodou našla leták o krízovej linke pre deti. Na ňom bolo uvedené, že môžem anonymne hovoriť o svojich problémoch. Hneď som si zapísala číslo. Trvalo mi niekoľko dní, kým som nazbierala odvahu zavolať, ale keď som to urobila, bolo to, akoby som konečne našla niekoho, kto ma chápe.

S podporou krízovej linky som sa rozhodla konfrontovať situáciu v škole. Spolu s rodičmi sme sa stretli s riaditeľom a triednou učiteľkou. Bola som prekvapená, ako vážne to vzali. Začali organizovať stretnutia a workshopy o šikane, aby zvýšili povedomie medzi žiakmi.

Postupne sa atmosféra v triede začala meniť. Spolužiaci, ktorí ma šikanovali, dostali disciplinárne opatrenia a niektorí z nich sa mi dokonca ospravedlnili. Bolo to náročné obdobie, ale cítila som sa silnejšia a vedela som, že som urobila správnu vec.

Dnes, keď sa pozerám späť, viem, že bez pomoci krízovej linky by som to nezvládla. Tá anonymná podpora mi dala silu postaviť sa za seba a zmeniť svoju situáciu. Preto chcem, aby každý vedel, že pomoc existuje a že nikto by nemal trpieť sám.

„Krízové linky sú nesmierne dôležité. Poskytujú nielen okamžitú podporu, ale aj nádej a možnosti riešenia pre tých, ktorí sa cítia bezmocní. Ak by som mohla odkázať niečo ( nielen ) deťom, ktoré prežívajú šikanu, bolo by to:

„Nezostávajte sami. Zavolajte krízovú linku. Pomoc je bližšie, než si myslíte.“

Aj preto podporujem organizáciu Dotyk dvoch dlaní v ich snahe zriadiť ďalšiu krízovú linku. Hoci nebude prvá, môže veľmi pomôcť.

Prosím, ak môžete, podporte ich zbierku na Donio. Link je uvedený nižšie. Každý príspevok sa počíta a pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú.

Spoločne dokážeme viac!

https://donio.sk/pomocnaruka

Pre ochranu použité ilustračné foto a fiktívne meno.