Poďme si prečítať moje dojmy z bezlepkového hodovania 🙂

Koláčik s čučoriedkami bol naozaj chutný. Mäkkučký a šťavnatý. Aj náplne má dostatok. Takisto aj tvarohový, marhuľový, ale top bol pre mňa z týchto malých koláčikov makový. 

Bochník s hrozienkami chutil takmer ako vianočka. Natrieť masielkom a k tomu džem. Mňam. Naozaj veľmi chutný, nebol ani suchý a aj kôrka bola chutná. Mohlo by v ňom byť trošku viac hrozienok. 

Klasický makovník. Cesto mäkučké, plnky dostatok. No bol trocha viac sladký, ako by dom chcela. Inak ku kávičke či na výlet super jedlo.  

Chlebík, ale naozaj chlebík. Je mäkký a plný semiačok. Ľahko si naň človek natrieť, na čo má chuť a vôbec sa nedrolí. 

Pagáčiky boli plné zemiakov a oškvarkov. Na vrchu boli posypané rascou, ktorej mohlo byť trocha viac. Na chuť boli výborné, no pre lepšiu chuť ich bolo fajn dať na chvíľku zohriať do rúry. 

Banánový chlebík. Ten musím povedať, u mňa nemal vôbec úspech. Chuťovo výborný, ale veľmi mi tam vadilo veľa orieškov v ceste. Inak výborný a možno, ak by som si ho natrela krémom, ako je písané na obale, tak by mi chutil viac. 

Tieto všetky výrobky, ktoré som mala možnosť testovať, majú svoje plusy i mínusy. Tak na začiatok bezglutenový pšeničnú škrob. Výrobky z neho sú vždy chutnejšie ako z rôznych tých kukuričných a iných zmesi, ale nie každý celiatik ho znáša. Pre mňa bolo vo všetkom dosť veľa cukru, no najviac v makovníku. Tam by bolo naozaj potrebné trošku menej toho cukru. Inak mi naozaj tieto výrobky chutili a aj manžel, neceliatik, ich ochutnal a usúdil, že sú chuťovo podobne. Teším sa, že máme také chutné výrobky v obchodoch a môžme si dopriať aj sladké dobroty, ktoré tu dlho neboli. Ďakujem firme Penam za možnosť sa dobre najesť a zamlsať si na koláčikoch. A zostáva len dúfať, že svoj sortiment budú rozširovať.