dominika_sv16
15. apr 2020
1371 

Úvaha dňa: Sme ešte v POHODE?

Asi takto nejako sa podľa mňa tváril nejeden človek, čo sa toho roku tešil na Pohoda festival. Ja som sa tak tvárila,  keď som zistila, že naši kamoši sa na konci mája brať nebudú. A verím, že podaktorí sa tvarili ešte horšie, keď zistili, že im zrušili lety, dovolenky, stretnutia, koncerty, festivaly (ja stále verím v augustový Grape festival 🤞)... ale aj rôzne vyšetrenia, ktoré by mohli objasniť zopár otázok či neistôt, zákroky, ktoré by niekoho zbavili bolesti a iné. Ale napríklad naproti tomu, nám naša pedriatička volala, že oné, očkovať už sa znova móže a že ak je druhorodená fit, sme očakávaní. No veruže neviem, či je fit. Tak som zatiaľ dala ďalší odklad (nie, nebudem jej miesto očkovania dávať Savo na raňajky, doterajšie vakcíny má absolvované, akurát jedna jesenná, sa nám pre neustále sople a kašle poposúvala do jari...). Ťažko byť v takejto situácii prorokom, však áno🤷🏻‍♀️

Korona a s vírusom spojené opatrenia zasiahli do našich životov s rôznou intenzitou. Je to nepríjemné, obmedzujúce, človek je na nervy, nasratý, smutný, neistý, nevie, z čoho bude ďalší mesiac žiť, ako sa znova postaví na nohy... Ale tento človek stále žije! A je zavretý s parádnymi vymoženosťami dnešnej doby. Onehdá som videla vtip v hlavnej úlohe s Nokiou 3310, že čo by sme robili, keby sa toto dialo v časoch, keď 3310-na bola najväčším hitom na trhu?!🙈 Aj vás striaslo pri predstave, koľkokrát by ste hrali Snake-a či Space Impact? Alebo ako dlho by vám trvalo pochopiť tú hru s fazuľkami? (už neviem, ako sa volala)

A ja zájdem v čase ešte hlbšie. Ako by sme to asi prežívali, keby sme sa pre naše vierovyznanie, národnosť, politickú prislušnosť, vzdelanie či rodinné pomery museli skrývať na povalách, v garážach, špajzách, pivniciach bez vody, elektriny, čistých šiat, so stratou akejkoľvek dôstojnosti, plní strachu, čo sa stane, ak nás nájdu? Viem, že teraz pletiem hrušky s jablkami, ale keďže aktuálne ako bonus čítam knihu Mengeleho dievča, myslím na to ešte viac ako inokedy. Lebo síce nemôžeme robiť veľa vecí a sú nariadenia, ktoré nás otravujú a rúška, v ktorých sa nám horšie dýcha, ale STÁLE sme v POHODE,  či?

Suhlasim,mam rovnaky nazor.je to tazke ze nemozem ist hocikedy hocikam...ale ....nikdy nie je tak zle,aby nemohlo byt este horsie...

16. apr 2020

ja osobne som v maximálnej pohode... ja som korona level mala už minulý rok, žiadna dovolenka, žiadne cestovanie... čiže ja už som v stereotype...

16. apr 2020

Nie je to taka skutočná pohoda, ale teda minimalne časová určite. Viac času na všetko, na deti, seba, domácnosť...A v pohode sa teda chystam zajtra na pupavy. Spravime si medik, mnam.

16. apr 2020

Mne najviac vadi strata slobody ist hocikam, s hocikym, hocikedy... Toto je pre mna najtazsie. A samozrejme clovek je tvor spolocensky takze mi velmi chyba spoločnosť a rodina uplne najviac uvidíme ci a kedy bude zas svet ako pred tym a ci nase male deti si este uziju do syta všetko ako my pred tym športové kulturne podujatia kino koncerty plesy diskotéky operu achhhh a randenie velke svadby no dnes v telke sa minister vyjadril ze minimálne 2 roky budeme nosit ruska a budeme musiet byt opatrni co mi pride po cca mesiaci ako tma na konci tunela 😩😩😩

16. apr 2020

Úprimne, ja neviem či som divná,alebo sa len viem rýchlom prispôsobiť situácii, ale okrem toho že mi brutálne chýba rodina tak mi nevadí absolútne nič🤷 chodíme do prírody, ak niečo potrebujem tak si to objednám, do potravín idem raz za týždeň...nevieme si ani len predstaviť aké to bolo naozaj počas vojny a máme sa ešte veľmi dobre, pretože máme byť len doma...nejak mi nejde do hlavy to sťažovanie ľudí. Takže naozaj jediné mínus tohto celého je to, že nie som s mojou rodinou a neviem kedy budem

17. apr 2020

Začni písať komentár...

Odošli