Trochu kreativity deťom počas karantény neuškodí! Ale čo matke?
Karanténa posledných týždňov priniesla množstvo umytých okien, uprataných skríň, nervových zrútení, vypitých fliaš alkoholu a v neposlednom rade aj rovnaké množstvo nových handmade tvorcov! ALE POZOR! Buďte opatrní a rozmyslite si, do akých ručne robených projektov sa v karanténe pustíte! (Teda aj mimo nej, ale terazky je toto aktuálne…) Lebo z kreatívne stráveného predpoludnia sa šmahom ruky môže stať manuálne vyťažený DEŇ A POL! Neveríte? Uveríte.
Na čas strávený pri slanom ceste som si brúsila zuby už nejeden karanténny deň, ale vždy sa našlo čosi iné (viď odsek vyššie. Platí všetko okrem umytých okien, tie na mňa špinavo hľadia ďalej)… Až jedného pekného pondelka mi napadlo, že ani variť nemusím, aj ponožiek mám dosť opratých, aj záchod je v solídnom stave, ani rúru nebudem využívať na iné, tak prečo nie? Recept znel jasne, 3 hrnčeky múky, 2 hrnčeky soli a 1.5 hrnčeka vody. No len! Nie je hrnček ako hrnček. A ja som si tak predtým pomyslela, že nech je toho dosť, tak vezmem ten širší!!! Och. Aký omyl. Mala som mať za odmerku radšej tú fancy šálku na presíčko, do ktorej lejem deťom mlieko, lebo viac nevypijú. Akože viete, koľko bolo toho cesta??? TRI PLECHY… Ono aj to by bolo (skoro) v pohode, keby som jeden a pol plechu nemusela dopĺňať z vlastných kreatívnych zdrojov, lebo jedno dieťa sa po pár vykrojeniach radšej hralo, že robí ježka, pritom si pichlo si špáradlo do prsta, (Poznámka pod čiarou: Nebolo veľa krvi, naozaj) a potom si do cesta otlačalo legového Emeta či iné hračky, ktoré nemali potenciál stať sa odliatkami. A druhé malo najväčšiu zábavu z toho, že do svojho kúska cesta sypalo ďalšiu a ďalšiu (a ďalšiu) múku.
Korálky od Dominiky aj Náušky of the day
Tak si vravím dobre, spravím korálky. Lenže koľko korálok sa ti chce šúľať, keď vieš, že to nikto nosiť nebude? Predstavili ste si číslo? Tak ho teraz vynásobte aspoň tromi. Ale nevadí, vymodelujem si ku korálkam aj pár dizajnových náušničiek. Nápad za milión ozaj! Lebo len teraz zistíš o sebe, že máš chabú fantáziu a technické prevedenie „jak by smet“. Nuž čo, budeme sa tváriť , že to také raw, industriálne, asymetrické aj malo a chcelo byť. A stále máme len jeden plech v rúre a druhý na linke a tretí v nedohľadne… A ešte toľko cesta pred nami. Ale zaťala som sa, to cesto predsa nevyhodím! Veď som ho „hňácala“ vlastnými rukami, aj TEN prsteň som si kvôli nemu dala dole. Dokonca aj to dcerino cesto doj*bané pardon, vysušené od množstva múky, som masochisticky vodou prebrala k životu a vzniklo tak niekoľko hviezdičiek, srdiečok (čo snáď zužitkujem v decembri na strom) dva odtlačky detských rúk a ako bonus dva odtlačky detských uší (-čítate správne)… Hold, zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé krycie manévre. A po „pouhých“ 4 hodinách som vybrala prvé plody našej práce (ehm teda zábavy).
A tá „echt“ zábavná časť ešte len mala prísť. Farbenie výtvorov. Najskôr prišli na rad opatrenia. A čo bolo potom? Dočítate sa v mojom článku na www.kari-matka.blog
A vám doma ako ide tvorenie s potmkami?😅
Odporúčame
a ja by som to s kludnym svedomim hodila do kosa...lebo tri salky muky a salka soli stoji tak do 50 centov, aj to prehanam...a kvoli 50 centom si zozrat nervy, na to sa mam prilis rada 🙂 Ale rada do buducna: Slane cesto sa da skladovat. Do plastoveho, uzatvaratelneho obedara a sup do chladnicky...a nabuduce staci vytiahnut, dat to deckam a oni sa uz zahraju, napchaju do toho lego a fazulu, alebo do toho vysypu trblietky, nalepia to do vlasov a roztrusia to pod stol...ale budu spokojne. Lebo som zistila, po podobnych skusenostiach ako pises, ze decka sa v tom aj tak najradsje prplu a kaslu na nejake vytvory ktore sa mama krvopotne snazi vyrobit. Takze nabuduce si daj kavu a relaxuj, kym deti budu cesto kmasat 😉
Jaj a este k tej otazke ako nam ide doma tvorenie s potomkami...ja som uz nastavena na to, ze cokolvek robime, dieta sa uprostred tvorenia postavi a odide do izby sa hrat alebo robit cokolvek ine...takze si to dotvorim sama, pekne, pomaly, podla svojho gusta, potom si to pekne odpracem a je. Nerobim si plany a nestanovuje ciele ze dens musiem vyrobit tri pohladnice alebo dva svietniky, lebo vlastne nemusime. Hlavne je uzivat si proces kym nas bavi, vysledok nie je za tak dolezity...takze tak. Osobne skusam rozne, aj tie najabsurdnejsie veci, ktore mozno zaujmu a mozno nie. Vcera som ukazovala 8 rocnemu ako sa sije na sijacom stroji. Sadol si k tomu, usil jedno vrecusko, zaujem nic moc, tak som to nechala tak...neskor sa ma vypytoval co su tie obrazky na stroji, tak som mu na latke poukazovala vsetky druhy stehov. To ho naramne bavilo a dodnes s tou latkou chodi a ukazuje kazdemu ktore su najkrajsie 😀
@alexandraalexandrova mala by si sa tiez zivit pisanim 😂strasne som sa pobavila. Lebo som si presne vybavila vsetky moje tvorenia s dcerkou.ako som urobila krvopotne hrudu slaneho cesta,ktore ma štípalo na suchých popukanych rukach v zime.a dcerka sa v polke zodvihla (napisala som v polke? Klamem.po 3 minutach), zanechala na milimetrove kusky roztrusene cesto fuj nechutne stipajuce suche na stoliku,a odisla. Ja som vykrojila par ozdob vianocnych.ona sa vratila,urobila si takeho maleho hada ,ten uschol o 2dni na kameň a hrala sa s nim asi 3dni.tak uspech. No a ja uz na to kaslem.aj pohladnice vianocne som robila sama, to ma bavilo😄aj odtlacky ruk,to je zabava na 20 sekund. No a neviem.. tym to u nas asi skoncilo.u nas je vrchol kreativity ked kupim plastelinu. Nic viac od seba neocakavam 😂 od malej vobec nic uz neocakavam
@dadka_bb dakujem za poklonu 😀
Ono asi kazda z nas mala nejake ruzovo idálne predstavy o tom ako s detmi budeme spolu robit to ci ono...ja som este pred tehu mala ideal ze budem mat dievcatko ktorej budem sit rozkosne suknicky. Esteze mam chlapca, lebo casom som zistila ze ja vlastne vobec neviem sit a ze usit suknu nie je len tak... Tak som teda presedlala na kreativnu tvorbu spolu s potomkom ze teda podme spolu aspon kreslit. Moje dieta do 4 rokov nevedelo chytit do ruky ceruzku. A nieze nevedelo, nemalo o to ani ten najmensi zaujem. Ked som mu tu ceruzku do ruky strcila, tak znechutene urobil par ciar a potom prchal kade lahsie. Ja som dost kreativna dusa, muz zas kreslil za mlada komiksy, tak som nejako nechcela verit ze by zrovna nas potomok bol kreativne drevo. Tak som skusala dalej nejako jeho ( zjavne neexistujuce) umelecke sklony rozvinut. Kupila som plastelinu, dieta som posadila ku stolu a dala mu volnu ruku. Po piatich minutach som mala este trochu plasteliny na stole, zvysok bol zaslapnuty do koberca a dieta sa hralo so skladackami na druhom konci izby. Stale mi to nedopinalo, tak som nakupila nalepky a farebny papier, ze ideme vytvorit obrazok na sposob mixed media, cize rozne techniky na jednom papieri. Nalepky som nalepila sama, dieta prchalo ku svojim skladackam. Kupila som teda maliarske platno a akrylove farby. Zo to snad zvladne kazdy...nejaky pekny farebny abstraktny obrazok, stacia smuhy a bude to skvele. Budem na svoje dieta hrda a budem sa s nim chvalit aky ma talent. V tomto pripade som dokonca ustrazila aby mi syn neuprchol. Strcila som mu stetec do ruky a kazala som mu vybrat tri farby ktore sa mu najviac pacia. Vybral si. Zelenu, hnedu a ciernu. Asi nemusim opisovat ako vyzerali trieto tri farby zmiesane dokopy na jednej ploche. ( ano, ako hovienko, uhadla si )
Myslím že to bol moment keď mi to začalo dopínat...aspon trosku. Ale ako clovek nepoucitelny som mala este niekolko pokusov ( samozrejme neuspesnych ) ho nejako nadchnut pre kreativnu tvorbu. A potom som pochopila. Moj syn nie je kreativna dusa...teda je, ale uplne svojskym sposobom. A odvtedy na to kaslem. Ak sa do niecoho pustime tak som s tym uplne vyrovanna ze ma po par nimutach necha tak a ide si robit to svoje. Kupovaniu kreativnych potrieb som sa ovsem nevzdala. Ale uz ich nekupujem pre dieta, ale pre seba. A vobec mi to nevadi... 😀
Začni písať komentár...
Super