Môj. Môj syn. Môj 5-ročný syn. Môj 5-ročný neuveriteľný syn. A takto by som mohla pridávať prídavné mená aj ďalej. Ale niekedy nemusíme prezradiť všetko. By ste mi mohli ešte závidieť toho môjho SYNA.
SYN. Také tri malinké písmená, v ktorých je obsiahnutého tak veľa. Od lásky, strachu, bolesti, zodpovednosti, cez obavy, výčitky, radosť, nádej, až po smútok, hnev, statočnosť, šťastie... A ja si neviem predstaviť, akoby som žila bez obsahu tých troch písmen.
Viem, že mnohé matky vravia, že byť matkou nemá byť to jediné, čo ma má definovať a ani že život pred deťmi nebol NEÚPLNÝ, lebo potom to je trochu smutné.
A hej, niečo na tom bude. Ale ak sa na život pozrieme veľmi "neklišeidne" (🙈😅) ako na nejakú mozaiku, tak pre mňa jedným významným dielom skladačky sú práve písmená S a Y a N.
Už len ako som ich teraz napísala, sa mi začala rozpínať hruď, spravila sa mi guča v krku a slzy sa mi tisnú do očí. (a nie, nie je to kvôli tomu guilty plesure seriálu, ktorý mám práve zapnutý a stále sa tam deje nejaká dráma🙈)... Je to neuveriteľný zázrak a je mi jedno ako trápne a prisladlo to vyznieva.
Nie je to jednoduché a sú dni, kedy si vravím, že to ozaj nedávam a keď ma niekde stretnete na ulici, tak asi ani nevyzerám veľmi šťastne, ale ako vravím, život je mozaika. A sú v nej aj rôzne pocity, nálady a nadávky, ale keď sa môjmu už 5-ročnému synovi pozriem do tých jeho hnedých očí, som z neho PAF, lebo to neuveriteľné stvorenie je môj SYN. A ja jeho MAMA (ktovie, či mi aj on niekedy napíše pár milých slov na tie dve opakujúce sa písmená 😅🤞alebo radšej nie🙈)!
Začni písať komentár...
Neboj ja to mam tiež tak. MOJ ma štyri roky a tiež mam veľakrát slzy na krajicku keď o ňom rozprávam. V minulosti som si hovorila, že by som chcela prvú dcérku, ale keď som pocítila že to bude ON (áno vedela som to ešte predtým ako to lekár povedal), bola som šťastná, že je to ON 😀