Je manželstvo ako bežecký závod?

16.5. 2015! Deň, kedy sme sa rozbehli do manželského života. Mali sme za sebou 10-ročný tréningový plán, tak sme vedeli, že pôjde o beh na dlhú trať. Mysleli sme si, že nás nemá čo prekvapiť... Ha!😅

Až samotný pretek nám ukázal, že ide o beh cezpoľný s riadnym prevýšením, plný prekážok, slepých uličiek, nečakaných ľudských nástrah, skúšok charakteru a bežci sa napriek obranným mechanizmom nevyhnú zraneniam...

Ale možno práve vďaka tomu, že nejde o rovnú dráhu, na ktorej hneď vidno cieľ a všetky prekážky, je bežecká trasa plná neuveriteľných výhľadov, dychberúcich momentov, čarovných zastávok a veselých zakopnutí😅

Ešte stále sme len na prvom checkpointe, ale už nemáme (až taký) strach, čo bude za ďalším rohom. Spolu sme silnejší, pofúkame si boliestky, ale ak treba, pichneme do nich palicou, aby sme sa prebrali so sebaklamu a vedeli, síce obviazaní, bežať ďalej! Niekedy môže nastať pocit, že bežíme sami a už to chceme vzdať, ale potom sa zrazu objaví Ten s naším číslom pred nami a potiahne nás ďalej. Vytiahne nás z bahna, aby sme potom my potisli jeho, keď dostane kŕč... A ták stále dopredu. Niekedy krokom, inokedy šprintom, občas sa zdá, že bez pohybu či dokonca cúvame, ale stále blízko seba. Až do cieľa? Verím, že áno. 😁 Veď aha, ako nám to spolu pristane. Aj keď dnes nie sme takí chudí, vlasov máme menej, aj tie šaty a obleky sme vymenili za tepláky a džínsy... Ale úsmevy nám stále zostali. A ja som za ne vďačná. A nevadí mi, ani keď sa nám pri tom behu na vyškerené zuby nalepia mušky... veď sú to bielkoviny😅❤

(Tento príspevok zaznamenal 16.5. úspech na mojich iných socialnych sieťach, tak som si ho chcela, aj keď s oneskorením, uložiť aj tu😇)