Ako sa z toho nezblázniť?

Začiatok školského roka – aj vo vás toto slovné spojenie vyvoláva zmiešané pocity? Na jednej strane sa tešíme, že deti budú mať znova svoj pravidelný režim a budú sa učiť nové veci. Na druhej strane nás však prepadá úzkosť z toho, že končí leto plné zážitkov, pohody a spoločného času. Nehovoriac o obavách z toho, ako zvládnuť všetky tie povinnosti, ktoré s týmto obdobím prichádzajú. Často totiž prichádza ruka v ruke s týmto obdobím aj tlak. Tlak byť tou najlepšou matkou, výbornou zamestnankyňou a ešte aj ženou, ktorá sa o seba stará. Je to ako žonglovať s tromi loptami naraz – všetko musí byť v rovnováhe, aby sa nič nezrútilo. Niekedy je však v poriadku nechať jednu z lôpt spadnúť…

… inak sa môže ľahko stať, že balans neudržíte a spadnú vám všetky tri

V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že každá z nás má svoju cestu. Nie je univerzálny návod na to, ako zladiť všetky tieto roly. Prvá vec, ktorú by sme mali urobiť, je stanoviť si priority. Je to ako nájsť ten správny rytmus v živote – niekedy je potrebné venovať viac času rodine, inokedy sa zase sústrediť na prácu alebo na seba. Ľahko sa mi to píše, to áno. No už o dosť ťažšie aplikuje, priznávam. Aj tento článok píšem o polnoci a v hlave sa mi vynára zoznam povinností, ktoré by som ešte mala stihnúť skôr, ako si pôjdem ľahnúť. Z pracovného kalendára na mňa žmurkajú červené “to-dočka”, takzvané “včera bolo neskoro”. Nehovoriac o tom plnom dreze a práčke, ktorá na mňa “kričala” asi pred hodinou. A to už teraz tuším, že z tej niekoľkokrokovej starostlivosti o pleť určite viac ako polovicu vynechám, rovnako ako prehliadnem medzizubnú kefku. Lebo veď času niet, všakže. 

So školou prichádzajú povinnosti, a to nielen pre žiakov

Už čoskoro zazvoní na prvú hodinu v novom školskom roku. Rozvrh však nedostanú iba žiaci, ale ovplyvní aj časový harmonogram rodičov. Kalendár sa zrazu zaplní povinnosťami a termínmi – nákupy školských potrieb, zoznamy vecí, ktoré deti potrebujú do školy, školské rozvrhy, tréningy, krúžky a množstvo ďalších úloh, ktoré musíme zvládnuť, aby všetko fungovalo. Zrazu sa z nás neraz stanú ešte aj taxikárky, doučovateľky či psychologičky. Ako matky cítime zodpovednosť za budúcnosť i úspech detí. Mnohokrát však zabúdame, že deti potrebujú viac než len dobré známky – potrebujú čas, pozornosť, rozhovory o tom, čo ich baví, čo ich trápi. Niekedy im môžeme viac pomôcť tým, že im budeme nablízku, než tým, že ich budeme nútiť do dokonalých výsledkov. 

V práci si nahraditeľná

Pokiaľ ide o prácu, mnohé z nás sa snažia byť perfektné a ukázať, že dokážeme zvládnuť všetko, čo nám príde do cesty. Ale skutočnosť je taká, že nie vždy je to možné. Niekedy si musíme priznať, že potrebujeme pauzu či pomalšie tempo. A je to absolútne v poriadku. Žijeme v dobe, keď sa stále viac a viac hovorí o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a my by sme nemali mať strach požiadať o to, čo potrebujeme. I keď to nie je vždy jednoduché. Aj ja som mala pocit, že som v práci nenahraditeľná. Že iba ja dokážem dotiahnuť projekt do dokonalosti. Že nemôžem poľaviť, ani si vypýtať voľno, lebo na mne všetko stojí. Aj keď vlastne viete, že nestojí. Zároveň sa vo vás bije paradox, lebo v kútiku duše viete, že nahraditeľná ste a bojíte sa toho. Neviem, či poznáte tento mišung myšlienkových pochodov, ale vo mne sa to takto mieša(lo) pomerne často. No ak je niečo, čo je isté, tak je to práve to, že v práci nahraditeľná si, doma však nie. 

Ja, ja a ešte raz ja

Je tu však ešte jeden dôležitý bod, na ktorý by sme nemali zabúdať – my samy. Ako často sa stáva, že v snahe starať sa o všetkých okolo seba, zabúdame na seba? Na svoje potreby, sny, túžby. Sebaláska a starostlivosť o seba nie je sebeckosť. Je to základ, na ktorom môžeme stavať všetko ostatné. Čas pre seba, chvíľka oddychu, prečítanie knihy, cvičenie či len prechádzka v prírode – to všetko sú veci, ktoré nám pomáhajú nabrať energiu a silu na všetky ostatné výzvy, ktoré nás čakajú. A ak aj vám cuká nohami i rukami, keď sa snažíte sadnúť si a pozrieť si aspoň jednu epizódu seriálu, vedzte, že nie ste samy. Aj mne na ramene neustále sedí to malé, otravné, premotivované druhé ja, ktoré mi pri každom náznaku oddychu začne do ucha vymenovávať všetko, čo by som mala robiť. Zatiaľ sa mi ho nepodarilo striasť, ani veľmi umlčať, ale začala som sa o to snažiť. A verím, že raz sa ho strasiem, alebo aspoň nájdem spôsob, ako ho vždy vypnúť či stíšiť.

Ako sa teda nezblázniť v tomto období a zachovať si aspoň kúsok duševného zdravia?

Nebuďte na seba prísne. Nebuďte dokonalé. A majte realistické očakávania. Školský rok bude plný výziev a možno sa nevydarí všetko podľa plánu. Možno sa vám nepodarí pripraviť dokonale vyvážené desiate alebo zabudnete na niektoré termíny. A to je v poriadku.
Možno si poviete, čo má tento článok so značkou #babylove spoločné. Je toho veľa. Pretože aj prostredníctvom tejto značky sa vám snažím ukázať, že byť matkou je skvelé, no náročné. Že nie je nič zlé na tom, požiadať o pomoc, niečo nezvládať či hoci aj padnúť na hubu. Že nie ste horšie matky, ak nelátkujete, ale používate jednorazové plienky, či dáte namiesto uvareného jedla detský príkrm. #babylove je tu presne na to, aby nám pomáhala a uľahčovala každodenné povinnosti.

A nakoniec, milé matky, nezabúdajte, že v tom nie ste samy. Každá z nás prechádza podobnými skúškami. Je v poriadku cítiť sa unavená. Je v poriadku požiadať o pomoc. Je v poriadku priznať si, že nie vždy všetko vychádza podľa plánu. Prijatie toho, že nie sme superženami nonstop, je kľúčové. Koniec koncov, aj superhrdinovia svoj plášť vyzliekajú. A to pomerne často.

Keď si uvedomíme, že nemusíme byť dokonalé, ale len také, aké sme, uľahčí nám to každodenné žonglovanie s tými tromi loptičkami.

P.S. a pamätajte, radšej nechať padnúť jednu loptičku, ako riskovať, že nám spadnú všetky. Lebo vyhorieť v dnešnej dobe môže každý. Nájdite si chvíľu a prečítajte si článok Prevencia vyhorenia: psychologička vysvetľuje príznaky a opatrenia.