Aj vy ste biomatky? Alebo nie..??

Mamičkovských tém sú, zdá sa,
plné weby. A ja skrátka
furt rozmýšľam, čo, dofrasa,
je vlastne tá biomatka.

Tá, čo túži po bondingu,
čo so svokrou stojí v ringu,
dieťa pchá do babyšatky,
používa plienky z látky,
čo v pokornej viere žije
vo vesmírne energie,
čo zaháňa strach a muky
rudou šnúrkou kolo ruky?

Alebo tá, čo sa vari
klania Bohu pri oltári,
čo nenosí prsteň zlatý,
ale po zem etno šaty,
v rozpustených vlasoch chodí,
v intimite doma rodí,
či tá, čo si na dve strany
spíše pôrodnícke plány,

chodí sexi oblečená,
deťom dáva dve-tri mená,
čo s dojčením líha, vstáva
(mliečko nie je iba strava),
keď to nejde, nuž bez splínu
zavolá si poradkyňu,
abo to vzdá a sa hladká:
„Veď ja nie som horšia matka!“?

Je to tá, čo od pôrodu
miesto kávy pije vodu,
používa špalda múku,
paru miesto šmaľcu, tuku,
či tá, ktorá víno pije,
varí podľa tradície,
občas spraví praženicu
a nechá si doniesť pizzu,

využíva joga cviky,
menštruačné poháriky,
tá, čo cvičí Pilatesa,
či chodí so psom do lesa?
Tá, čo perie v ekoprášku,
čo bábätku nedá fľašku,
čo v kočíku vozí deti,
na krku má amulety?

Alebo je to tá, ktorá
prudko bočí od doktora,
v komposte si tvorí hlinu,
sadí vlastnú zeleninu,
a hoc je to na ňu veľa,
nezabúda na manžela,
na preliezkach deti honí,
má konto na Modrom koni?

No povedzte, dámy, páni,
kdeže presne je tá latka?
Ktorá z týchto žien či paní
je takzvaná biomatka?

Musí spĺňať všetky body?
Či len zopár? Potom amen.
Komu táto žena škodí,
ten nech prvý hodí kameň.

Chytajte ju! Tu je! Tu je!...
Ľudská mienka je však vratká.
V skutočnosti nejestvuje
totiž žiadna biomatka,

iba naše čudné schémy.
Ach, my virtuálni blázni!
Všetky mamy žijú v tieni
pojmu, čo je celkom prázdny,

a márne si lámu hlavy:
„Aj ja patrím do tej bandy?
Ak áno, čo bontón vraví?
Mám byť hrdá či sa hanbiť?“

Poradím ti iba krátko:
Nebuď hrdá, nehanbi sa.
Buď normálnou dobrou matkou,
a keď letí kameň, kry sa.