Dojčenie - sa treba naučiť...
... čítanie pre tehotné prvorodičky, alebo dlhý článok o tom ako sa kojiť DÁ, keď sa chce
Článok je určený najmä prvorodičkám, prípadne maminám, ktoré nedojčia - no ďaľšie deti dojčiť chcú, a dokážu čítať o tom, čo mohlo kedysi spôsobiť ich problém. Bez delenia sa na skupiny dojčiacich a nedojčiacich a následných a hádok... píšem svoj osobný názor, takže samozrejme že o vlastných pocitoch (aj vlastnom dojčení) - ak to je pre niekoho nestráviteľné, nech radšej nečíta. Snažím sa o neskreslenú inšpiráciu žien, na ktoré to všetko len čaká. Nie kritiku tých, ktoré cítía potrebu obhajovať sa.
Príprava na tehotenstvo a materstvo je dôležitá, venujte jej čas...
Píšem, pretože potrebujem. Píšem aby budúce mamy, alebo mamy, ktoré predošlé dieťa nedojčili, vedeli. Píšem aby som sa nezbláznila z rodiny a okolia, ktoré si nič nenaštuduje a verí všetkým klamstvám a mýtom o dojčení, ktoré sa tak intenzívne tradujú, a potom ma ešte presviedča o ich pravdivosti - sťa by písme svätom. A píšem za deti, ktoré boli (cca po týždni) hodené bez akéhokoľvek väčšieho úsilia na umelú výživu, len kvôli tomu, že ich matky niekomu uverili že nemajú mlieko, majú ho slabé, majú zlé bradavky, dieťa sa nechcelo prisávať a podobne. Nie som laktačná poradkyňa. A práve preto nebudem až taká láskavá. Píšem to čo vidím, čo mám načítané z relevantných zdrojov a píšem o tom, čo mi nedá spávať. A že mi to teda nedá spávať poriadne...
Nepoviem kedysi, no dnes existuje vhodná literatúra a www stránky, na fóre je téma o dojčení, dajú sa kúpiť knihy (nie ako pred 89) - aj teraz vyšla jedna nová parádna - Praktický návod na dojčenie. Stále mi však "na trhu" chýba mi to, čo vždy hovorím každej tehotnej kamoške. Príprava. Alebo tak obľúbený termín - prevencia - ak chcete. A ak si myslíte, že ste pripravené lebo kupujete časopisy pre maminy, bohužial vás vyvediem z omylu...
Ono to nemusí byť také ľahké ako sa predpokladá. Všetci si myslia, že to sa samé. A keď nie, tak to proste nejde, nie je nám to súdené, máme zlé to a hento.... Je dobré mať dopredu naštudované, a ideálne - zobrať si materiály (alebo notebook) aj so sebou do pôrodnice. Budete tam mať kopec času na čítanie. Prípadne číslo na laktačnú poradkyňu z vášho regiónu v telefóne. Namiesto toho, ako si dieťa hneď prvý alebo druhý deň dať natlačiť glukózou alebo umelou výživou - ako sa to tak rado praktizuje v slovenských nemocniciach. A samozrejme aj v tých, ktoré nesú označenie BFHI (čo je teda extrémne smutné), a majú tam takzvané laktačné poradkyňe - zdravotné sestry, ktoré zväčša radia presný opak toho čo prispieva k úspešnému dojčeniu... česť výnimkám samozrejme. Ja som sa po pôrode napríklad dozvedela, že nemám piť keď chcem aby sa mi spusitlo mlieko... Pritom mlieko už je vytvorené v čase pôrodu, aj predčasného. A hlavne, piť a jesť treba, aby sa malo z čoho tvoriť ďaľšie. Hádam sa mi neurobí zo vzduchu, ktorý dýcham... No a sestra, ktorá vytiahne klobúčik, glukózu či umelé mlieko, štípe dieťa do líca - aby sa prisalo, tvrdí vám ako často a ako dlho máte kojiť a veeeeľa veľa iného - je komédiou na pomoc v dojčení. Bohužiaľ tragickou....
Prípravu na pôrod - to googli každá. Ako to prebieha, či to bolí, čo pomôže, čo uľahčí... Ale prípravu na dojčenie - to napadne len málokoho , že aj také treba. Osobne mi to bolo umožnené, pretože ma jedna uvedomelá kamoška upozornila už v tehotenstve, a požičala mi publikáciu Takmer všetko o dojčení od Vicianovej. A ja takisto uvedomelá som počúvla, a začala sa vzdelávať, aj keď som nikdy nepochybovala že dojčiť budem. Odvtedy robím to isté... Mám ju oscanovanú a rozdávam ako povinnú literatúru pred pôrodom, lebo sa nedá zohnať. Najnovšie budem asi rozdávať Praktický návod na dojčenie, možno ako darček pre mimčo. Je to rozhodne hodnotnejšie ako dupačky 🙂 A plánujem pokračovať, kým budem vládať a nerozhodí ma z toho, keď vidím ako rýchlo sa niekto dokáže vzdať.
Pár dní dozadu som sa dozvedela, vraj koľko žien nemá mlieko, že strašne veľa. Zaujímavé, že z tých matiek ktoré poznám, tak všetky ktoré dojčiť chceli, tak všetky aj dojčia. Zaujímavé, že zrovna tie majú mlieka dosť, že majú záhadným spôsobom dobré bradavky, aj im dieťa nejakým zázrakom spolupracuje. A tie, ktoré už pred pôrodom riešili aká je to obeta, že tak často treba kojiť kedy si bábo povie, či budú mať vôbec mlieko a podobne... no hádajte.. buď nezačali vôbec, alebo to po pár dňoch či týždňoch vzdali.
Všetky, ktoré máme 100% - nú úspešnosť v tom, čo sme si zaumienili, ju máme len preto, že sme chceli a patrične sa aj snažili. Tie, ktoré špekulovali už pred pôrodom alebo po ňom - nedojčia. Tie, ktoré chceli dojčiť a hľadali spôsoby ako to spraviť - dojčia. Nevzdali sa po prvom neprisatí, nepodvolili sa nátlaku zdravotného personálu, rodiny, okolia, či skrytých alebo naopak do očí bijúcich reklám na náhrady mlieka. Chcelo to len uvedomelé rozhodnutie a snahu. Plávať či písať ste sa tiež nenaučili hneď. A vzdali ste to? Nie. Lebo v prvom prípade nad vami stála mama 🙂 a v druhom by ste sa utopili... nenechajte utopiť svoje dieťa len preto že to hneď nejde...
Vraví primár sestrám posledný deň na vizite - no, veď áno, mamička dojčí, ale ona bola rozhodnutá už predtým. A máte aj dosť mlieka. Čo tie, ktoré ho nemaju. Pri všetkej úcte - pôrodník to bol v podstate fajn, ale o laktácii toho veľa nevie. A neviem ako došiel na to, že som na tretí deň (kedy sme sa vypýtali domov) mala dosť mlieka. Mal pravdu len v tom, že som bola rozhodnutá. A mala so sebou múdre knihy, ktoré som študovala už aj predtým. De facto som ešte aj celú dobu v pôrodnici študovala polohy, prípadné problémy ktoré sa vyskytujú, stravu a tak, lebo raz si to všetko prečítať nestačilo. Aj tak nemáte čo užitočné robiť, keď vám dieťa spí alebo ho berú na vyšetrenia. A všetky rady netreba hľadať na fórach, kde vám povedia, že máte jesť pomaly len suché rožky, lebo všetko ostatné je alergén. A prípadne že ešte aj to tie rožky nadúvajú..... Okrem toho, tiež mi mlieko nestriekalo od prvého dňa. Vlastne ani potom. Mala som len tých pár kvapiek vzácneho kolostra, potom trošku viac, a až na 3-5 deň som kojila počas celého dňa ako sa patrí. Po pôrode je dieťa ešte aj tak nahltané plodovou vodou, a častým prisávaním mu stačí aj tá trocha mlieka ktorú si vytiahne, a ktorá postupne rastie práve tým, že dieťa saje, a telo musí tvoriť viac. A tiež sa mi neprisával prvé dni. A nedal sa budiť, spokojne spal aj 7-8 hodín vkuse. A tiež aj bolelo (keďže sme sa museli naučiť správnu techniku. Vtedy nič nebolí, nekrváca, nepraská). Aby ste si nemysleli že sa mi zase raz ľahko hovorí. Samozrejme - poctivo okolo mňa behali sestričky a ponúkali.. No nie pomoc, ale glukózu... Lekárky strašili takisto, niektoré aj umelou, keď nezje viac tak predsa budeme musieť... no prd. Každý deň som vyslovene opakovala, že si neželám, aby mi dieťa čímkoľvek dokrmovali, že to zvládneme sami. Ja som si to obhájiť zvládla, lebo som s tým rátala, ale čo mamy ktoré to prekvapí? Toto bola vec, ktorá ma na pôrodnici ťažila najviac. Inak som si všimla aj u skúsených matiek dvoch detí, že takisto ľahko uveria, že nemajú mlieko. Najmä ak pri prvom im striekalo div im prsia nepraskli, a pri druhom nie - tak si myslia, že im "nenabehlo" a nechajú si dieťa dokrmovať. No a ono sa už potom neprisáva. Stačí tak strašne málo... trošku glukózy, umelého mlieka, fľaška, klobúčik či cumlík - a je po dojčení. Uznávam - nie u každého okamžite, u niekoho po pár týždňoch či mesiacoch. Ale aj to je smutné. Úspešne a efektívne dojčiť sa dá roky. Nie pár týždňov či mesiacov... Veľa príkladov chodí okolo vás, a namiesto toho aby ich ľudia chválili, že to fakt ide keď sa chce, a koľko robia pre svoje deti - tak ich odsudzujú z najrôznejších dôvodov s ktorými som sa tiež stretla už dávno pred pôrodom. Že hocikde dojčia, alebo dojčia dlhšie ako ten povestný, údajne postačujúci rok, že je nechutné dojčiť rozprávajúce dieťa so zubami... a podobne... ale to už je na inú tému.... Vychádza mi z toho, že úspešne a dlhodobo dojčia len tie, ktoré sa pevne rozhodli a sú dostatočne asertívne, a okolie na háku majúce 🙂. Svojim spôsobom tiež smutné. Najmä keď by to mali byť všetky...
Pred tisíc rokmi matky nemali fľašky, odsávačky, cumlíky, klobúčiky, glukózu a NÁHRADY materského mlieka. Čo vlastne pred tisíc - aj pred sto rokmi. A boli motivované sa snažiť. Kvôli deťom. Aby prežili. Dnes - v skvelej dobe, kde na všetko existuje tabletka, na každú chorobu vakcína, na každý problém "riešenie"... a krabica umelého mlieka je tak nebezpečne blízko... v lekárni či obchode pod barákom, prípadne rovno v špajzi - veď čo keď náhodou... rovnako ako povzbudzujúce slová niekoho, kto vám to odobrí, lebo veď šak čo, aj my sme tak vyrástli a žijeme, inak sa nedalo... Hľadám príklad. Horolezec zakliesnený pár dní pod skalou, ktorý si urezal ruku - aby sa vyslobodil a prežil. To áno, to sa inak nedalo... ale toto? Jasné že aj kedysi mohli mať ženy problémy s kojením (aj keď predpokladám menšie - pretože deťom venovali viac času a úsilia, hodnoty boli iné ako v dnešnej hektickej dobe). No pomohla im nejaká iná blízka žena, ukázala, vysvetlila, skúšali, prípadne im nakojila - ak sa už fakt inak nedalo. Ale určite nebola po ruke so vzorkou alebo rovno krabicou umelej chemickej výživy plnej mňam vitamínov, glukózou v striekačke, či klobúčikom vo vrecku. Uvedomte si prosím, že umelá výživa bola určená na prežitie detičiek ktoré nie sú schopné z relevantných dôvodov prijímať materské mlieko - nie pre každú matku ktorej sa to hodí. Uvedomte si prosím, že je to len a len marketing a ziskuchtivosť firiem, ktorý z tejto zmesi na prežitie spravil superdrink - div že nie ekvivalent manny.
Najradšej by som kojila celý život 🙂. Nespoznávam sa... Myslela som si že po pol roku budem pracovať, minimálne z domu. Neexistuje 🙂 A pravdupovediac, bojím sa dňa, keď mi dá syn najavo, že už mlieko ani moju neustálu blízkosť nepotrebuje - nech je to kedykoľvek, bojím sa že to príde priskoro. Rada by som potiahla aspoň nejaké 2 roky. Budem to rešpektovať, no bude mi to chýbať. Hádam dovtedy zase dorastiem a pochopím, že nás čakajú iné krásne obdobia. Teda chápem to už teraz, ale keď to aj precítim. Každopádne - ten pocit keď sa na mňa pozerajú tie dve krásne očká, oboma rukami si ma drží ako mačička klbko a ťahá ako o život.... ten je nezaplatiteľný a neopísateľne krásny. Keď sa v noci zobudí, zamrnká a ja viem, že si ho položím len bližšie k sebe a on - ufunený, rozospatý, trasúci sa za mliečkom - sa načiahne a spokojne sa usalaší, až kým zase nezaspí. On dostáva živiny a všetko čo potrebuje, plus moju blízkosť, nehu a bezpečie. Ja prežívam neskutočný pocit ženstva a materstva, vidím že mi verí, potrebuje ma, a obklopuje ma pocit vrúcnej lásky. Moje prsia konečne nie sú len na očumovanie, ale prvý krát v živote sú fakt užitočné a na to, na čo boli predurčené 🙂. Dáva mi to silu a sebavedomie, učí ma to ešte väčšej trpezlivosti a mení to môj pohľad na doterajšie priority... Chápem o čo som prichádzala keď som nebola matkou. Tieto naše chvíľky, sú nenahraditeľné... a vôbec - ale vôbec mi nevadí, že ich je dosť. Občas mi ide až srdce vyskočiť od radosti. A toto mi už nikdy nikto nevezme. Nenechajte si to vziať ani vy...
Dúfam, že som aspoň jednu ženu nakopla na dojčenie a zodpovednú prípravu, prípadne následné riešenie problému so skutočnými laktačnými odborníčkami. Prosím, nerozpútavajte prípadné búrlivé diskusie pod článkom v prípade, že ste nedojčili - na to je určené fórum. A skôr, než sa do mňa pustíte aj napriek tomu, skúste porozmýšlať čo všetko ste spravili pre svoje dojčenie a koľkým ženám v okolí ste ponúkli pomoc, informácie a oporu, a ako to nakoniec vypálilo. Týmto článkom nechcem odsudzovať kohokoľvek za minulosť - chcem podporiť dojčenie nastávajúcich matiek a dopriať im to, čo mnohým ženám a deťom dopriate nebolo.
Na záver motto, ktorým som sa riadila väčšinu života, dokým som nezistila že sú aj iné priority 🙂 - predsa len vo mne ešte zostáva a tak ma napadlo, že na dojčenie platí dvojnásobne -
Kde je vôľa - tam je cesta...
Držím vám palce a želám veľa krásnych chvíľ pri dojčení
************************************************************************************************************************************************************
pár užitočných odkazov:
Desať krokov BFHI (v skratke)
1. Všetci zdravotnícki pracovníci majú k dispozícii koncepciu laktačného programu, ktorý je platný v ich zdravotníckom zariadení.
2. Na dodržiavanie tejto koncepcie je nevyhnutné, aby boli zdravotnícki pracovníci dôkladne poučení o význame dojčenia.
3. Všetky tehotné ženy majú byť poučené o výhodách materského mlieka a o prednostiach dojčenia.
4. Novorodenci majú byť priložení k prsníku už v prvej polhodine po narodení.
5. Matky musia byť inštruované o správnom spôsobe dojčenia a o tom, ako si majú udržať laktáciu, ak sú dočasne odlúčené od dieťaťa.
6. Dojčeným novorodencom nedávať inú výživu okrem materského mlieka (s výnimkou medicínskych indikácií).
7. Matky nemajú byť odlúčené od svojich novorodencov vo dne ani v noci (systém „matka s dieťaťom“ – rooming in).
8. Dieťa má byť dojčené podľa vlastnej potreby (vždy, keď sa „hlási“).
9. Dojčenému dieťaťu sa nesmie dávať cumlík.
10.Treba podporovať zakladanie spolkov a združení, ktoré stimulujú a podporujú dojčenie. Odporučiť matkám, aby po prepustení z pôrodnice nadviazali kontakt s týmito inštitúciami.
http://dojcenie.wordpress.com/
http://dojcenie.wordpress.com/prve-chvile-s-babatkom/10-bodov-bfhi/
http://sites.google.com/site/vasamamila/Home
*** feel free sirit dalej - najma tehotnym kamoskam 🙂 ***
Odporúčame
to ma mrzi, hej pri cisarskom treba byt obzvlast obozretny a neprijemny asi to inak nejde... ak nie my tak nasi chlapi. ja som bola pripravena tam porobit poriadky, aj ked tiez som si nevydupala uplne vsetko co som chcela pod vplyvom tych hormonov od niektorych veci clovek upusti. drzim palce aby sa podarilo pri druhom
no ja som malú takisto dostala po cisárskom až na nejaký 2-3deň, nikdo mi neukázal, nepovedal, nepomohol, ako si ju priložiť, vždy mi ju doniesli najedenú a malá mi len spala. Aj keď som nevládala poriadne chodiť, vyčúrať sa, osprchovať, vlastne som ledva stála na nohách hneď som sa pýtala na rooming, aby som bola s malinkou 24hodín, a nie po 10minutách 5x denne.
Bola som rozhodnutá že kojiť budem,a presne ako si písala, že kedysi neboli cumlíky, UM, odsávačky nič tak to budem musieť dokázať a tak sa aj stalo. Plne som začala kojiť až na nejaký 6deň po pôrode, ale kedže malinká nepapala podľa nejakých ich tabuliek tak som jej musela dať vždy UM. (Väčšinu UM som v pôrodnici vyliala a povedala, že to vypila) Ale samozrejme ked som prišla domov tak malá po kojení plakala viac ako pred kojením a tak bohužial teraz síce kojím ale aj dokrmujem UM...fakt sa snažím jej ho nedať, ale proste musím lebo reve ako keby som ju rezala...velice rada by som prišla nato ako len kojiť bez UM ale proste to fakt nejde a to sa snažím akokoľvek...
🙂 ejha ale si sa rozsoupla :D like it 🙂
@erika0802 ja som tiez po cisarskom, tak isto dali malej flasu, a prisli sme s nou az domov, ale nedala som sa 🙂 existuju laktacne poradkyne a nemyslim si, ze ich je malo, staci zavolat, velmi rady pridu, poradia a hlaaaaaaaavne treba veeelmi chciet, ignorovat "mudre" rady rodicov a vsetkych pribuznych , dokonca aj pediatrov a pride to.. po 2 tyzdnoch som zacala nadherne dojcit a uzivam si to doteraz a verim, ze este chvilu budem
@ypsinka nie je urcite neskoro, pozri si stranku: http://sites.google.com/site/vasamamila/, najdi laktacnu v tvojom okoli, zavolaj jej a urcite ti poradi.. 🙂 ja som dokrmovala cievkou aby sa mlieko rozbehlo, a rozbehlo sa 🙂 verim, ze to dobojujete do uspesneho konca, lebo tvoja cesta, je cesta k rychlemu odstaveniu
ja by som k tomu dodala asi len tolko, ze ta glukoza nie je az taky strasiak ak sa k tomu vie mamicka postavit s rozumom, mne mala stale vrestala tych prvych par dni po narodeni, bola hladna a aj ked som ju stale prikladala, kolkostrum jej proste nestacilo aby sa nasytila, tak som jej obcas predsalen dala aj tu glukozu, lebo mi to srdce trhalo ked som jej nevedela pomoct, ale dodavam, ze nikdy som to nerobila najprv, najprv som ju vzdy prikladala, takze parkrat glukozu dostala a ziadna tragedia sa z toho nekonala, mliecko sa mi krasne rozbehlo, dbam na vysoky prijem tekutin, takze ho mam stale dost a malicka je uplne spokojna, mozno si budes vraviet, ze mam este male babo a neviem co bude, ale nemam pocit, ze by moje dojcenie bolo niecim ohrozene, dokonca ani cumlikom (ved z neho koniec koncov nic netecie 😀 ), len ma trapi postoj "starych mam", ze babatku treba davat cajicek aby nebolo dehydrovane a podobne voloviny, lebo podla mna netreba, myslim, ze by mi mala dala dostatocne najavo, ze jej nieco chyba, keby je smadna... takze neviem ako im to vysvetlit, ze take proste netreba a ja take robit nebudem, ale nejak to uz len preskaceme... 🙂 inak krasny clanok, hodny citania 🙂
@ypsinka http://sites.google.com/site/vasamamila/Home/po... bleskem si najdi tu ktora ti je najblizsie a svihom jej zavolaj @zojec ma pravdu. a jo neskutocne som nas..ta, nechapem preco ale strasne to prezivam. mame v rodine 2 dvojtyzdnove baby. obidve mamy mali problemy v podstate rovnake. ploche bradavky, hyperaktivita porodnice v dokrmovani a pposkytovani klobucikov... jedna to ukazkovo rozbehala lebo si povedat dala, druha ma vytaca do neprictenosti. fakt som sa snazila a fakt som z toho zufala, hlavne ked ma cela rodina presviedca ako sa to nedalo... za tych par razov sa to fakt nedalo
@ypsinka naozaj UM nedavaj, prikladaj malu aj kazdych 20 minut a mliecko este z prsnikov po kazdom kojeni odstriekavaj, vela tekutin a ono sa ti rozbehne tak ako treba a nevzdavaj to, lebo takto s dojcenim predcasne skoncilo vela maminiek
@zojec prosím ťa a kde by som zohnala tu cievku?
@divoska prosím ťa a tie poradkyne zato sa ja platí?
@isabella_fly no šak už ju prikladám aj každú hodinu aj pol hodinu, s odsavačkou mi nejde nič odstriekať, ručne mi to trvá pol hodinu a odstriekam tak max.10ml. A skončiť určite nechcem, niekedy ju nechám aj revať, len aby som jej nemusela dať UM...
@ypsinka cievku mi doniesla laktacna, oni ich maju, aj ti ukazu ako to treba robit 🙂 za poradkynu sa plati, ale su to skor symbolicke sumy.. za UM das oooooovela viac penazi ... urcite hned jednej zavolaj a dohodni si s nou rande 🙂 urcite pride za tebou domov, nemusis nikde ist, su to vacsinou mamicky na MD 🙂
@ypsinka musis sa dohodnut s konkretnou laktacnou, ja som za cele poradenstvo zaplatila z mojej vlastnej iniciativy 10€ bola u mna 4x a chcela peniaze za cievku a senovku grecku co mi doniesla.. to bolo asi 2€... ale velmi mi pomohla, tak som jej natiskala 10€.. je to dost symbolicke?? tie baby to v prvom rade vobec nerobia pre peniaze!!
@ypsinka to nevadi, ze odstriekas malo, hlavne je, ze cosi odstriekas, ja tiez niekedy odstriekavam a az po dlhej dobe mam nejakych 50ml, aj ked je pravda, ze som si nikdy cas nemerala, ale obcas to robim preventivne 🙂 a UM podla moznosti doma ani nemaj, potom to zvadza k jednoduchym rieseniam, bude to asi zo zaciatku tazke, no verim, ze to dokazes 😉
@zojec ja sa nehadam ale o laktacnej poradkini som sa dozvedela az tuto na modrom konikovy a to bol pol roka po porode...jasne ze ma to mrzelo ze ine mamicky koja...aj kamoska mi pomahala aj som sa odstriekavala a nic ...mala som max 30ml za den takto som to skusala mesiac a nic sa nerozbehlo...☹ pri druhom to bude ine..urcite sa laktacnej poradkine budem uz pytat...
tak nechapem, ako moze byt zarabanie umelej vyzivy jednoduchym riesenim??? a niekolkokrat v noci? pre mna je a teda bolo dojcenie to najprirodzenejsie a najvyhodnejsie na materstve...po casovej, citovej aj financnej stranke.
Povazujem to za automaticke...
super clanok!! 🙂 stopercentna pravda!
pekny clanok, ale dovolim si s niecim i nesuhlasit. Som anticumlikovy typ, nemala som kupenu ani jednu flasku, lebo som si nepripustila nieco take, ze co ak NEBUDEM mat mlieko. Nestudovala som pred porodom ziadne knihy, nenavstevovala som laktacne poradkyne, lebo ako aj Ty pises pred rokmi dozadu neboi cumliky, flase, odsavacky... a nebola ani literatura. Ja som si povedala, priroda zariadi. Je to tak, dojcim doteraz, nemala som ani tie tzv. krizy, lebo som sa riadila instinktom. Popravde som strasna co sa tyka pitneho rezimu, ale mlieko mam a prikrmovat sme zacali len tyzden dozadu. Ale super clanok pre tie, kt. zbytocne vzdaju dojcenie, lebo dieta im stale place - aj u nas bolo obdobie, ze mala bola hladna kazdu polhodinku, ale preto som doma na materskej, aby som jej kazdu polhodinku dala papat. Teraz jedava pravidelne v rovnaku hodinu a vsetko je fajn 🙂 Drzim vsetkym mamickam a buducim mamickam palce a ja hovorim, NEVZDAVAJTE TO, je velmi male percento zien, kt. nemozu dojcit, skor je velke percento tych, kt. to vzdali... :(
no @divoska opat klobuk dole 🙂
super článok🙂
ja verím, že sa mi podarí odkojiť aj druhé bábeno, aj keď sme sa s prvou natrápili🙂 ale kojili sme 17mes.
divo, dobry clanok 🙂
.
podobne skusenosti mala moja sestra - mudr. - ktora ked pocas tehtotenstva zvazovala, ci ist na laktacnu pripravu, alebo nie, tak sa rozhodla, ze nie, lebo je to drahe a ved je predsa lekarka, tak snad bude vediet, co ma robit.. no a po porode prisli problemy, ktore sa este zvyraznili "ochotou" personalu 🙂 nakoniec sa vsak stastlivo rozkojili. mala bola kojena tusim rok a dost dlho potom este chodila mame do vystrihu, ze "moje" 🙂
.
rovnake skusenosti mala aj vladka. ta vsak nastastie stihla absolvovat laktacnu pripravu, mala dulu a tusim aj laktacnu poradkynu (ak to nahodou nebola jedna osoba). a relativne v pohode odkojila dvojicky. obcas kojila aj 10 hodin denne, hlavne ked sa malym ako naschval presne opacne striedali fazy spanku a papania.
pekný článok,my sa dojčíme, ale začiatky boli ťažké. v nemocniciach je to hrôza, tam ťa budú presviedčaťa vymývať mozog somarinami.lu mi tiež dokrmovali, ani som o tom nevedela, až potom keď priložím bábo a ono ma má na háku, lebo už má bruško plné- vtedy som myslela, že vybuchnem od zlosti. nielen, že ti nik neporadí, ked aj ano, tak somarinu, ale ešte ťa aj budú blbnúť že ty si na vine že bábo nechce... ale jedno je pravda, keď sa chce, tak sa dá... 🙂
nevedela by si mi poslať mailom ak máš náhodou tie dve publikácie v pc? (takmer všetko o dojčení a praktický návod na dojčenie) alebo kde to môžem stiahnuť vo worde alebo pdf? ďakujem
@zojec
@isabella_fly cez vikend som si povedala, ze nemam doma ziadne UM a bude musiet stacit moje a fakt to ide...staci...len treba chciet, malu som si zacala budit aj kazdu hodinu nech dlho neprespi, len davam sem tam cajik nech ju neboli brusko...a dakujem za rady, velmi ste mi pomohli 🙂
@sasyk tiez mi pride jednoduchsie v noci nevstavat a dojcit, ale "jednoduchym" riesenim je to pre tie, co maju nejake problemy s dojcenim a preto to lahko vzdavaju, ale zrejme az potom si uvedomuju, ze pri UM maju ovela viac nevyhod ako vyhod... takze plne s tebou suhlasim...
@ypsinka tesi ma, ze sa ti zacalo darit, len tak dalej 😉 verim, ze teraz budete uspesne kojit este velmi dlho 🙂
Prvá tretina článku fajn, suhlasím.. ale ten zvyšok už s výhradami... trošku subjektívny.. a trošku smutné v poslednej tretine článku ,,On dostáva živiny a všetko čo potrebuje, plus moju blízkosť, nehu a bezpečie. Ja prežívam neskutočný pocit ženstva a materstva, vidím že mi verí, potrebuje ma, a obklopuje ma pocit vrúcnej lásky a vzťah, ktorý by mi žiadna fľaša s dieťaťom v živote nevytvorila." , tak toto je presne veta, ktorú nenávidím a ktorá už nejednej žene, ktorej kojenie skolabovalo, skončilo, nefungovalo.. spôsobila riadne depky ☹ toto je veľmi osobné a sú to tvoje pocity a ak by tento článok nebol medzi "vybrali sme pre vás" , tak by ma to až tak nezasiahlo (ved to je samozrejmé že kojenie prináša takéto pocity 🙂 ) a necítila by som potrebu reagovať
Prvé dieťa kojené 3 dni aj s cestou z pôrodnice, mlieko na 4.den ale presne som bola ten prípad, že ved to predsa musí fungovať samé.. .moja chyba.. , na druhý som čítala, skúmala, gúglila.. ale MK som nepoznala.. net sme doma nemali, ani notebook 😅 tak som síce dopadla tak, že kojený 7t, no kedže neprospieval, za 5.a6.t schudol dokonca 20g a vyzeral veľmi chudučko a na to som dostala silný žlčníkový záchvat, ktorý skončil operáciou .. takže som kojenie vzdala... predsa len, sama s 2 detmi.. nedvíhať nič ťažké kedže po operácii.. nie je vždy riešenie volať laktačnú poradkynu... a žeby ma ohurovali reklamy na UM 😀 tak to sa vždy smejem.. ja pozerám len kde ušetriť a dojčenie sa mi zdalo tým ekonomickejším riešením ...
áno, poznam mamy, ktoré mohli a kojili dajme tomu 3 mesiace, že to stačí, aspon niečo a konečne nech si zapália cigaretu... 😝 .. ale aj mamy čo dojčia dlho.. tam si myslím, že nie je žiaden extrém na ktorý by som dala smajla s vyplazeným jazykom, lebo či mama nespí, neje, obmedzuje seba, svoj osobný život a pod. je len jej a jej rozhodnutie a nikomu tým neubližuje... skôr naopak 😉
p.s.: stále verím, že ked teda raz príde aj tretie.. ked už niečo aj odpracujem do dôchodku,.... že to kojenie mi do tretice vyjde 😀 (oštara s tými flaškami , cumlíkmi, sterilizáciou, zarovnanými odmerkami, a ked dojde náhodou mlieko.. katastrofa, bez cez prekážky.. 🙂)
Nedá mi to, musím reagovať...
Ako tehu som si študovala kadečo, aj o dojčení a predsa som mala predstavu, že bábo priložím a "pôjde to samo"... nemali sme doma fľaše, ani "UM pre istotu"...
Rodila som pred vianočnými sviatkami, po pôrode som si popýtala dcérku priložiť, načo sa ma sestrička začudovane pýtala, uuuuuuuuž?? Tak nejako nešikovne mi s prvým priložením, tak dôležitým pomohla, asi na pol minúty?? veeeeľmi sa niekde ponáhľala.... ja som ešte ležala na pôrodnom stole, nevládala som malú na to úzkom priestore vyčerpaná dlhým ťažkým pôrodom udržať, preto ju preložili do "klietky"a ja som na ňu tie dve hodiny pozerala...
Potom ma odviezli na izbu, malú mi priniesli o dve hodinky, ukázali prebalenie a "dojčenie"... to čo tam s nami tá sestra nacvičovala, ako zo zlého filmu... x-/
Len som počúvala o mojich "zlých" bradavkách a o tom, ako sa mne nikdy dojčiť nepodarí a bla bla bla a či mám aj klobúčiky a odsávačku a neviem, čo ešte.... našťastie malá bola tak životaschopná, že po odchode "anti dojčiacej poradkyne" sa krásne prisala a ja som sa tešila, ako super pije... pila každú hodinku.... ale necikala, resp málo... keď som sa na to pýtala sestričky spravili zo mňa "hlúpučkú, vystresovanú" prvorodičku, ktorá je navyše slepá...
Po štyroch dňoch malá zchudla takmer 500g z pôrodnej váhy, mňa na detskej vizite potupne vyzliekli z nočnej košele a z posmeškom, no ukážte nám, ako dojčíte, odišli.... ja som revala celý deň... nevedela som, čo sa deje....
Emka skončila s fľaškou najskôr MM a neskôr UM... 4 dni po prirodzenom pôrode mne nenabehlo mliečko....
Laktačná poradkyňa mala už voľno, veď vianoce... a každá sestra radila niečo iné, niekedy až scestné...
Po odchode z pôrodnice sme sa trápili ešte 6týždňov s dojčením a dokrmovaním, bojovali sme obe+koliky+reflux a grcanie ako z fontány niekoľkokrát denne...
Pridružili sa moje zdravotné problémy a silné antibiotiká, nakoľko lekárka, ktorá ma rodila mi dnu "zabudla" vložený tampón.....
Dojčenie sme po 6t skončili a Emka je na UM, krásne prospieva a vzťah máme krásny, veľmi sa ľúbime....
Dojčiť som veľmi chcela a možno, ak by som ešte viac bojovala, prešli by sme to ťažké obdobie a predsa by sa nám to podarilo... ale to už nik nezistí...
Ja len viem, že ešte dlho som z tohto "osobného zlyhania " bola mimo, trápila som sa... ale jedného dňa som si povedala dosť, moja dcéra potrebuje šťastnú a vyrovnanú matku a nie trosku žijúcu spomienkami a týrajúcu sa pocitom menejcennosti...
Preto mi často tečú slzy pri nepochopení a krutých slovách niektorých dojčiacich maminiek na adresu "tých druhých"... ☹
A nakoniec... UM ide strašne do peňazí, fľaše, vyváranie, nočné zarábani mliečka, termosky, nosenie fliaš a škatúľ na cesty....
Dojčenie ak už nič iné, je ekonomické a ekologické, no jeho najväčším + je, že je naozaj to najlepšie, čo dieťatko môže dostať od svojej mamy.
Na druhej strane ženy, čo dojčiť nemôžu, alebo prestanú z naozaj vážnych, či už subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov nemajú byť súdené. Nik nemá na to právo, aj ke si každý smie myslieť, čo chce...
Ale mamy sme všetky na jednej lodi, nech kŕmime dieťatko MM, alebo UM, mali by sme sa podporovať a radiť si, podržať sa a nie chodiť po svete s otázkou na perách "dojčíš/te"???
Pevne verím, že ďalšie dieťatko, deti sa mi podarí dojčiť a urobím pre to všetko, tak ako pri Emi 😉
no..ostrý článok-a vidno,že nič nevieš o psychike žien,ktoré dojčiť NAOZAJ NEMOHLI z akýchkoľvek-väčšinou zdravotných problémov...a poviem aj ja ostro-BLBOSŤ a ešte raz BLBOSŤ veľká,že najlepšie,čo môžme dieťaťu dať,je materské mlieko-lebo najlepšie,čo mu môžme dať,je naša bezhraničná láska!!!mňa tiež zraňovalo,že na UM je prvé napísané toto,o materskom mlieku a dojčení..čo som po ňom siahla dobrovoľne?mňa tiež uráža,že sa na nedojčiace matky pozerá ako na neschopné nekŕmiť svoje "decká"-tvoj výraz,ja osobne ho neznášam.ja pracujem s malými deťmi-ja deti milujem a samozrejme svoje najviac-tak prečo by som mu vedome odopierala niečo,čo potrebuje?neznášam takéto články typu: ja som supermama.lebo dojčím a ostané sú chudery". moje dieťa ľutovať nemusíš-o ľútosť nestojím a ani ju nepotrebujem a ani mije málo dojčené deti.len ja viem koľko sĺz a bolesti ma to stálo,že to nevyšlo.tak nech láskavo nikto nesúdi nikoho.tak,ako sa ja nepozerám na dojčiacu matku s tým,že za to,že dojčí,je najlepšia,tak nech sa na nedojčiace nikto nepozerá odsudzujúco!!a keďže mám vyštudovanú aj psychológiu,ešte si dovolím toľko-mne sa celý článok javí ako písaný až chorobne zaujatou maminou.pozor,aby si naozaj po ukončení dojčenia zo strany tvojho syna neskončila psychicky zle,tak,ako mnohé maminy,ktoré tak skončili práve z opačného dôvodu-že dojčiť NEMOHLI a boli odsudzované.lebo nesúď nikoho,lebo si nechodila v jeho topánkach.a nepíš viac o deťoch na UM ako odsúdených na fľašu-je to veľmi zraňujúce prirovnanie. apropo: celý tvoj článok je naozaj divoký-ako tvoj nick,pôsobí-len ja som múdra,ja mám pravdu a iná verzia nie je. ale svet-bohužiaľ aj vďaka Bohu nie je len čierno-biely,ale farebný.tak čo žena a mimino-to vlastný príbeh. ďakujem za tvoj-ale ja sa sním vôbec nestotožňujem,lebo mi pôsobí útočne a panovačne.a je mi jasné,že nie si poradkyňa,lebo pôsobíš až agresívne a z poradkýň musí ísť hlavne pokoj a musia sa vedieť správať asertívne-čo mne v celom tvojom článku chýba.a aj tak dávam svojim deťom to najlepšie,čo môžem-seba,svoju lásku a vôbec sa po tvojom príspevku necítim menejcenná alebo ochudobnená o pocity,ktoré opisuješ.vieš čo-dokonca ti musím poďakovať-KONEČNE- až tvoj príspevok ma nadobro zbavil výčitiek a dodal mi sebavedomie,že som skvelá,jedinečná a jediná správna mama pre svoje deti-aj bez môjho mlieka!!! 🙂)))))
Ešte som si spomenula, ako som raz po príchode z wc načapala sestričku sa skláňať nad "klietkou" s mojou spiacou princeznou, som sa jej pýtala, čo sa deje a ona, že nič a pchala jej do pusky striekačku s glukózou x-(
Na toto už asi nie je komentár.... a keď som jej podráždene povedala, že si to neželám, tak bola ešte drzá, že ona jej chce len dobre... x-(
divoska, hovoris mi z duse, som mala slzy v ociach, ked som to citala, ten posledny odsek ma tak dojal, aj pre mna je dojcenie nadherne, jedinecne a problemov som teda mala na zaciatku kopu, ma to bolelo, nejedno som si poplakala, ale presne ako pises, ked je clovek odhodlany! teraz si to uz len uzivame 🙂))) obaja :D
mne sa clanok pacil, tiez si myslim ze je potrebne sirit osvetu v tomto smere...videla a pocula som vela zien ktore nekojili pretoze im to nikto neukazal, nikto nepovedal, neporadil...a dost ma to prekvapilo, lebo tehotenstvo netrva tyzden, dva, aby sme sa na to nestihli pripravit. v dnesnom svete je tolko vela zdrojov odkial sa daju ziskat hodnotne informacie ohladom kojenia...autorka nevnucuje nikomu nazor, ale podporuje tehotne v tom, aby boli zodpovedne pripravene a mali nastudovane vsetky dostupne infosky. chapem, ze su priprady ked to jednoducho nejde, a neostava nic ine iba sa s tym zmierit a uzivat si babo naplno aj bez toho, ale tiez poznam pripady ked to slo, aj by to slo, ale sa pre to nic neurobilo...ako pise autorka - kde je vola, tam je cesta ;)
zial ja som ten pripad, ze som o tehu a porode studovala vela, ale dojcenie som nechala tak...myslela som si, ze bud na tom mam "dar" alebo nemam...od sestier ktore maju 16 13 rocne deti, som si vypocula rad, ze to bude boliet, ze mozno budem mat riedke mlieko atd.....a takto som sla do porodnice
no, tam vam to bol jeden horor.......maly sa mi nechcel prisat, az na treti den, kedy konecne sa mi prisal, a ja som jasala, dovtedy som len revala
no do toho tretieho dna dostal zltacku, schudol 400g, tak ho sestricky vsupli do inkubatora, a ja som zas ôen revala, bolo po dojceni, skusala som odsavat
ked mi ho uz dali z inkubatora, konecne sme sa nejako dojcili, aj pribral 60g (vraj) ved vaha nie je spolahliva, ale bradavky som mala tak dohryzene, ze aau....a o laktoch ani nevravi, zeny v porodnici tak nepohodlne dojcia....
az doma, svokra, ktora o dojceni nema tiez moc info, mi poradila, ako si pomoct s plochymi bradavkami, a zacali sme sa dojcit, v lepsej polohe, a vklude hlavne.....
prislsi prve krizy, ja som nevedela, co sa deje, maly mal neustale zelene stolice, az sme behali po pohotovosti.....
dnes uz ma pol roka, stale je plne dojceny, a ja ked sa obzirem dozadu, tak uz viem, co vsetko som robila zle
stale mi je doplacu,ako to bolo v nemocke, ako sestricky tyrali maleho a mne,ked ho chceli zobudit, ako ma deptali,ze nic nezjedol
pousmejem as na radach mojich sestier....
teraz sa chystam si spravit kurz laktacnej poradkyne, sestra je tehu, tak dufamze po rokoch ju naucim dojcit.....
no mohlo to byt aj inaksie........keby som nebola leniva a viac studovala, keby som sa nehambila zavolat laktacnu, a keby som vedela rozoznat spravne rady od nespravnych, a som stastna ze dojcim, a chcem toto materske poslanie rozosielat dalej
patrim medzi tie ktore odignorovali UM a vsetko co s tym suvisi....nacitala som si o porode ale aj kojeni mozne aj nemozne, stretla som sa pred porodom s laktacnou poradkynou, vydupala som si malu( v pripade ze bude v poriadku) na prilozenie hned po prestrihnuti pupocnika....bola som koli tomu este pred porodom obvinena ze myslim len na seba a nie na dieta:(
jedine moje poucenie v BHF nemocnici bolo ze sa ma prisavat tak aby mala aspon jednu nosnu dierku volnu:(...aj vdaka tomu som si dceru vyziadala na vlastnu zodpovednost na plny roaming velmi skoro po porode hoci mi ju chceli dat az rano(pretoze to tak vraj robia)
pocuvala som od "mudrych" pribuznych ze mam slabe mlieko ked dcera pribrala podla nich len 150g za tyzden, mm ma sprchoval koli horuckam ked paralen uz nezaberal...(ja som uz nevladala) nakoniec sme znovu skoncili v porodnici a pobudli tam este tyzden
viac ako 8 tyzdnov som bojovala s prisernou nadprodukciou a vsetkym co s nou suvisi a vravela si dookola ze to sa upravi...bolo toho este viac..
jedinou mojou prehrou je cumel...napriek nemu sa nastastie prisava dobre
Mozno sa nam naozaj dari len preto ze som mala stastie...a za toto stastie som nesmierne vdacna🙂 teraz ked si kojenie konecne uzivame by som nemenila ani minutu toho cim sme si presli...od nikoho necakam obdiv za to ze kojim, lebo si myslim ze to tak jednoducho ma byt.
Napriek tomu vsetkemu a aj napriek tomu ze som dost "tvdra povaha" mi tento clanok pre zenu ktora z akehokolvek dovodu nekoji a niekde vo vnutri chcela pride tvrdy ...hoci sa s nim inak stotoznujem...ak by som teraz uz nekojila tak po jeho precitani nad nim revem....asi by ho bolo lepsie citat ako prevenciu....nie ako konstatovanie ked je uz neskoro🙂
@jonki ďakujem ti-krásne si to napísala-hlavne v tom poslednom odstavci-do tej skupiny presne patrím ja,hovorím-dá sa to napísať,ale jemnejšie,lebo k takýmto článkom sa dostanú aj maminy môjho typu-a veru horko si poplačú...skrátka-napriek všetkému si rada prečítam a aj čítam dodnes v detskom časopise o dojčení,ale takto tvrdo až agresívne-tak to je moc....ešte raz-vďaka ti🙂
@jonki máš môj obdiv, aj keď ho nečakáš, nechceš, za to, čím ste si s dcérkou prešli 😉 pri týchto zážitkoch sa stáva puto medzi matkou a dieťatkom oveľa silnejším, ako si kto dokáže predstaviť.... 😵
@macamac ani ja som nemohla dojčiť a trápi ma to,môj zdravotný stav to nedovolil a boli tam aj iné závažné dôvody.Článok sa mi tiež nepáči,netreba hádzať maminky ktoré nedojčia do jedného vreca,každý kto siahol po UM mal na to dôvod.V dnešnej dobe dávam týždenne na mliečko 25 eur,musela som kúpiť sterilizátor,fľaše.....myslí si táto mamička ,že je to radosť nech si to vyskúša.Netreba ľudí súdiť ak neviete prečo urobil to čo urobil.Ja svoje deti milujem a myslím si ,že naše puto nebude trpieť,pretože okrem všetkého ovplývam pokorou,a učím svoje deti od malička nech skôr ako niečo vyslovia rozmýšlali a neranili druhých ľudí.
@beruska.zuzanka Ďakujem za maminky,ktoré chceli dojčiť a nedalo sa
tak najprv. ja som nikoho nehodila do jedneho vreca. spominala som tam ze ak sa z relevantnych dovodov neda dojcit... co ale nemozno povedat o vsetkych pripadoch kde sa nedojci. statisticky je 1% zien ktore nemozu dojcit. vezmime v uvahu statistiky... aj keby aj 10%. a dojcilo by 90%. to ale nie je ten pripad. napovedaju plne regale supermarketov a lekarni o tom ze nedojci len 1% zien?
dalej - neodsudzujem matky ktore nedojcia, preto ta poznamka o diskusii, lebo som vedela ze sa to spusti. odsudzujem to co je zazuzivane v nemocniciach, ake reci sa vedu v rodinach a koluju dalej, a ako to potom matky odradi.
vam sa chce plakat lebo som tvrda? mne sa chce plakat za kazde dieta ktoreho matka sa dlhodobo nesnazila spravit vsetko co sa dalo. slovo "musim" dokrmovat vidim a pocujem poslednu dobu prilis casto. musim lebo som mala slabe mlieko napriklad.
co sa tyka pridania diskusie do vybrali sme - neprosila som o to. potrebovala som sa vyburit, napisala som to co som mala na srdci aby sa mi ulavilo, necakala som ze to tam skonci, asi ten clanok bol niecim prinosny. no urazat nedojciace nemal. pisete ze zeny budu plakat ked to budu citat. koho zaujima ze mne sa chcelo plakat ked som to pisala? TIE KTORE SPRAVILI VSETKO pochopia ze to nebol clanok o nich.... dam hore varovanie citat len pokial planujete dojcit?
@erika0802 jasne, budeme ti moc fandit, super ze si to takto vzala, tak to aj bolo myslene, ked sa aj prvy krat nepodarilo, tak druhy krat byt rozhodnuta to zmenit
@emjee sak to.. vecna debata MM versus UM. ved ja si uvedomujem ze som rozvirila vody, ale musim sa odosobnit. ja som sa tu snazila o osvetu a negativno-pozitivnu motivaciu. realita je taka ze nutrilony a sunare trcia z kazdeho rohu. a viem a strasne sa tesim, kiez by kazdy tak 🙂
@gali jasne, kedysi nebolo, no teraz je, o to viac ma irituje ak to niekto vzda okamzite. ty si sa rozhodla a snazila si sa, lebo je to prirodzene. tak to ma byt. tvoje "je velmi male percento zien, kt. nemozu dojcit, skor je velke percento tych, kt. to vzdali... :( " je velmi vystizne. dakujem aj za to.
@decembrovka77 drzim palce. urcite hej ;) a smekam za to trapenie a uspech.
@bronsen dakovala. vidis s tymi dvojickami som si to ani neuvedomila. aj ked su take deti pri ktorych kojis cely den, a ani nie su dve 🙂))
lucik106 tak tak, v nemocniciach je to priserne. tu prvu ti poslat viem ked sa k tomu dostanem, hod do ip mail, druhu si treba kupit. vydala ju mamila o.z. a podporit ich aktivity pre podporu kojenia
@ypsinka parada. a ani cajik nemusis davat. staci ked ho budes pit ty. ja som sa nalievala fenyklovym ked som mala pocit ze som zjedla nieco co by teoreticky mohol byt problem
@benne - mne sposobuje depky ze pocuvam ako cele slovensko nemoze kojit, ale chapem samozrejme tvoj postreh. a jo je to sbjektivne, pisala som sama za seba. nie je to ucebnica a ani kolektiv autorov. potrebovala som si ulavit z cerstveho pripadu v okoli. operacia, aj vsetko v tvojom pripade - ma samozrejme mrzi, nemohla si vediet ze to tak vypali, budem drzat palce ak sa rozhodnes pre tretie aby vsetko vyslo.
@beruska.zuzanka to s tym prilozenim som mala podobne, teda mne ho stipali do lica a rvali mi ho tam nasilu.. glukozu ak by som nezakazala skoncime asi tiez rovnako. je to sialene, pretoze clovek nerata ze na taketo treba byt pripraveny... preto ten clanok. ta laktacna poradkyna, strasne blbe ze nedosla kvoli vianociam, no vacsina tych zien to robi lebo vedia ake je to dolezite v hociktoru dobu, mna by sa nezbavili, tocila by som asi jedno cislo za druhym.
@macamac nehovorim o tych ktore spravili vsetko, hovorim len o tych ktore sa ani nezacali snazit. a najma je to ako vyvarovanie nastavajucim mamam, nie tym pre ktore to uz je pase. nepovysujem sa nad nikoho, a tie ktore dojcit nemohli z objektivnych pricin rozhodne neodsudzujem uz vonkoncom. dakujem za tvoje vycerpavajuce vyjavenie toho co vobec nesuvisi s temou. nehram sa na supermamu. a tvoj komentar na konkretne moju osobu btw. takisto nehodny studia psychologie ked uz mi tu ides davat prednasku- sa ma mohol dotknut ovela viac ako moje slova ktore mali byt prevenciou. ale asi som sa niekde trafila. myslim ze sa nezhodneme vo vela veciach.
@lucinka83 dakujem @swordka vystihla si to dakujem takisto
@jonki dik, ako ho mam opravit aby tvrdy nebol? snazila som sa vystihnut podstatu - dokrmovanie v nemocniciach, oblbovanie okolim ako to nejde a podobne. nikde nepisem ani len o tych ktore maju dolezitejsie veci na praci. to mam celu tu pasaz o tom ake je to pre mna osobne prinosne vyhodit?
@luy kazdy dovod nemal, ak ty ano, tak chapem. vyskusat si to nechcem, dakujem, vazim si to co mam, tiez nemusis utocit. viem ze nie vsetkym je dopriate. a vieme predsa ze tento svet nefunguje na tom hovorit len to co sa bude pacit vsetkym...
dalej dakujem tym ktore si poplakali aj ked dojcia a ktore mi psiete aby som sa nedala odradit za povzbudive slova. drzte sa vsetky.
@divoska ale ja sa tu nejdem hádať,ja nikde na fórach som ešte takto nereagovala a ani nie som hádavý typ🙂 a netrafila si sa -čo sa týka mňa-vôbec nikde🙂 skrátka -veľa báb to rozoberá aj v iných fórach a to sú teda DOJČIACE maminky,ktoré povedali to čo ja-nevhodne si to napísala-agresívne,arogantne-len to sa hodí na štýl písania tvojho článku..a to z tej psych.-prečítaj si to po sebe ešte raz a skús popremýšľať, na čo som myslela..ak si teda lepšia odomňa - čo nepopieram-určite na to prídeš🙂)
@divoska a ak sa niekto nechce vyvyšovať,alebo tak pôsobiť,nikdy by nenapísal vety typu:úspešne a dlhodobo dojčiť zvládajú len cieľavedomé,uvedomelé,dostatočne asertívne / 🙂 /,okolie na háku majúce ženy.... hmmmmmm...ale nás je blbých na svete........vzťah,ktorý by mi žiadna fľaša s dieťaťom nevytvorila......hmmm,neviem,ako to môžeš vedieť,keš si to nikdy neskúsila......a tu sa mi zdá,že dieťa s fľašou ani nepovažuješ za nejak "plnohodnotné",alebo je pre teba niečo ako "citvý mrzák"..neviem,je to ťažké posudzovať,ale ja mám najkrajší a najsilnejší možný vzťah so svojimi deťmi,aký si len dokážeš predstaviť a potrebujú ma najviac na svete- o nič menej a o nič viac ako iné deti svoje milujúce maminky🙂 článok by bol možno super,keby si ho nenapísala-už som si prečítala- ako ventil na nejakú udalosť z okolia. to bolo to, čo vyvoláva také pocity z neho...nech je ako chce, ja drukujem všetkým maminkám,ktoré mali odhodlanie a bolo im dopriate dojčiť,je to super, ale zasa sa nezbláznime,ak sme boli odhodlané ale naše telo-či už zdravot.komplikáciami alebo iným,nás v tejto snahe zradilo. a možno ani pre mňa to nie je pasé-veď som nepovedala,že nechcem tretie🙂
V žiadnom prípade som ja nechcela útočiť a ospravedlňujem sa ,že to tak vypálilo.Žiaľ Tvoj článok je v niektorých miestach urážlivý pre matky,ktoré snahu mali a nemohli.Prosím ak budeš ešte niekedy súdiť iné prozmýšlaj či niekomu neublížiš.
@luy v pohode, ja som nechcela utocit na nedojciace mamy, umyslom clanku bolo aby sa vyvarovali chyb a nepocuvali to ako sa to neda. rada z clanku vyhadzem veci ktore sa mozu doktnut nedojciacich. privitam konstruktivne navrhy. naivne som si myslela ze tie /skusene a vyrovnane mamy/, ktorych sa to netyka to tak pochopia aj v pripade ze si to precitaju @macmac nepodsuvaj prosim nieco co som nepovedala. ani o blbych ani o citovych kriploch. pisala som za seba. nic ti nebrani napisat si clanok o tom ako nechapes matky ktore si uzivaju kojenie a spravia vsetko preto aby odporucili ostatnym kojit tiez. kazda pozerame na clanok z ineho /svojho/ uhla. takze ja nepridem na tvoj a ty na moj.
Myslím si že pri dvoch deťoch a pri mojom veku som mimoriadne vyrovnaná matka ,žena a predsa sa mi zdalo nespravodlivé ako si sa vyjadrila o tých ženách čo nekoja.Ale dobre beriem to ako Tvoj názor.
super článok, úplne súhlasím. poznám kopu žien čo, dieťaťu začali dávať UM "aby spalo konečne celú noc" atď...
aj keď tisíckrát zmeníš slová v článku, vždy sa nájde niekto, kto nebude spokojný 😉
no zaujala ma veta citujem "zobrať si materiály (alebo notebook) aj so sebou do pôrodnice. Budete tam mať kopec času na čítanie." ...neviem ako vy ale ja som nemala cas ani umyt si zuby,stale bolo daco....celkovo tie prve dni bol riadny frmol...ale nastastie ja som nemala problemy s kojenim,...
@divoska no musím uznať že ten článok bol napísaný "horúcou" rukou a potom to vyznelo tak ako to vyznelo....ja som pri prvom synovy bola veeeľmi ODHODLANA kojiť (aj sčítaná o tom všetkom,ani okolie ma neodradilo že mám malé prsia že sa mi nebude dať dojčiť a pod. reči....) ale smola "dalo" sa len 2mes. a pri druhom to šlo rok........tak v čom bol "problém"???
Môj názor je taký, či sú deti na UM alebo MM - HLAVNE- nech sú milované!!! Je to každého vec ako sa rozhodne (alebo ho donútia okolnosti) NAJDOLEZITEJSIE je -ako tu už bolo spomenuté-aby bola matka vyrovnaná a by milovala svoje dieťa....mne je na zaplakanie nad detmi čo ich rodičia nechcú!!!
Ale to už je na inú tému..... 😉
V každom prípade dojčenie je úúúžasná vec a najkrajšia na svete, ale určite by som sa nerozčuľovala nad tým, ako sa iné mamičky zariadili - či už chtiac alebo nechtiac - to ako sa postarajú o svoje dieťatko 😉 Ináč neviem si napr. dosť dobre predstaviť dojčiť každú pol hodnu alebo hodinu svoje dieťatko ked máš napr. dalšie jedno alebo 2,3 deti ktoré potrebujú tak isto svoju matku......ked máš jediné dieťa tak ano môžeš sa mu venovať koľko len chceš, či už v noci alebo cez den......ved predsa manžel to pochopí...ale deti?? Tým by som asi ťažko vysvetlovala že počkajte musím sa venovať vášmu bračekovy/sestričke......nemyslíš??
aj ja sa smejem vyhláseniu,že v porodnici budete mať kopec času na čítanie, ja som bola po pohodovej sekcii,ale aj keď som nebola s malou, mala som taký vynervovaný a prepnutý mozog, že aj keď som čítala,vobec som nevnímala,čo čítam. ja som dojčila napriek múdrym radám babičiek a s pomocou laktačnej poradkyne do ukončeného 5.mesiaca. celý 5.mesiac mi decko po každom kojení revalo, potom už moje mlieko úplne odmietalo, hoci som dojčila vždy na požiadanie, bola taká zoslabnutá,že chodila spať o piatej večer a celú noc prespala. neviem,čo sa stalo, prečo začali jej problémy s papaním,ale keď začala chudnúť a nechcela sať,tak som jej dala fľašu a moje dieťa je šťastné a nereve. súhlasím s tým,že dojčenie nie je len tak,že pri ňom treba veľa bojovať,ale keď to bol neustály boj aj pre dieťa, tak som prestala bojovať. a neľutujem.
vcera som sa vyjdarila ze clanok je tvrdy...ale podla mna to autorka myslela inak ako to mnohe z vas pochopili...ak si to precita co len jedna buduca mamina ktoru to nastartuje aby si zacala ziskavat info a vdaka tomu uspesne kojila tak super....podla mna toto bol zamer🙂
@isabella_fly aj my sme mali cajikovu vojnu, aj otvorenu aj studenu, aj tichu domacnost so svokrou. ale nedala som caj. a kojim stale (dcera ma 9 mes.)
mna osobne najviac nastartovala pri velkych problemoch s kojenim dula, ktora ma na nic neprehovarala. iba ma pocuvala, chapala a povedala, ze CO POMAHA, TO JE FAJN. obe mame dieta s refluxom. pri dlhom placi a zvracani pomohol cumlik a nosenie vo vzpriamenej polohe. prve neodporucaju laktacne, druhe pediatri, ale oboje pomohlo, a ja sa tomu tesim. a kedze v porodnici dula ani laktacna nebola, pri ukrutnych ragadach ma zachranili klobuciky a kojim s nimi dodnes. ani s pomocou duly sa mi nepodarilo dceru od nich oducit. ale zastavam nazor, ze lepsie kojit s klobucikom, ako vobec. tvrdohlavo dojcim (tak sa vola aj clanok o mojom dojceni), ale suhlasim s nazorom, ze co pomaha, to je fajn. kazda mama vie, co este zvlada a co je nad jej sily... co je este boj za dieta a co boj proti nemu...
@booklover uzasne, klobuk dolu, ja myslim, ze vojnu so svokrou mat nebudem, mam totiz uzasnu svokru, preto sa to vzdy snazim zahrat do "autu" a nejak diplomaticky sa vyhnut debate na tuto temu, lebo dobre viem, ze predne mliecko je od smadu a az zadne od hladu 🙂 snad sa mi to bude darit aj nadalej a vsetkym naokolo so zastaralymi nazormi ukazem, ze to ide aj bez toho 😉
@isabella_fly aj ja mam fajn svokru. len byvame spolu, co asi ziadnemu vztahu (okrem manzelskeho 🙂 ) dlhodobo neprospieva. vies, ked som pod ich strechou, budi to pocit, ze sme jedna rodina s jednou hlavou a rovnakymi pravidlami... :-/ ale keby som sa drzala roznych rad od "starsich skol" a zdravotnikov, tak kojim par hodin a dcera by pila UM... :-/ zial, je to tak...
@booklover jeeejda, no nastastie my zijeme sami, tak nam do toho prakticky nic nemozu, len raz za tyzden ako sme na navsteve pilit usi 🙂 tak to aj verim, ze mate nejake nezhody, jedna domacnost a dve rodiny a vzdy si ti starsi akosi uplatnuju aj prava do vsetkeho kecat
@isabella_fly 🙂 ale po tej cajikovej vojne to ustalo. asi pochopili, ze rada a donucovanie je rozdiel. aj tak uznavam od blizkych IBA vyziadane rady. lebo nevyziadane byvaju skor manipulacia. dolezite je ze dojcim a spokojni su nakoniec vsetci. 🙂
Krasne, dakujem 🙂 pomahas mi v priprave 🙂 vazim si to.
@divoska waaaauuuu genialne. Velmi sa tesim, ze si to takto napisala. Ja patrim k tej "druhej" skupine, kojili sme sa do 3 rokov a teraz sa kojime do kedy to bude vyhovovat obom 🙂 a to okolie bolo dost otravne a neznesitelne, uz teraz sa kazdy pyta, to zase budes tak dlho dojcit?
Inak potom mozes napisat clanok, o "podpore " okolia dlhodobo dojčiacich zien :D, rada ta podporim..
Aj aj sa pridavam ku druhej strane..ja som svoje prve dieta dojcila dva mesiace ..ael druhe som dojcila 22 mesiacov a leby som neostal atehu dojsim ho mozno aj do teraz.Teraz mam 13 mesacne babo a stale je dojcene..Je pravda ze dojcenie sa zwena musi naucit a tiez to nie je lachke al eked je pevna vola a hlavne si velmi verite tak to ide ja sama som si myslela po prvej skusenosti ze to nepojde no zatala som sa a urobila som vsetko pre to aby som drehe aj tretie dojcila no najviac..A okolie to ma nezaujima je mi jedno co si kot mysli a ako sa na to druhy pozaraju ja som stastn az edavam svojim detom to najlepsie zo seba a h lavne to spojenie a ten cit co mame to je n anezaplatenie a nikdy nebudem lutovat ze som svoje milovane deticky dojcila tak dlho ...Len jedno ma bude cely zivot stvat ze som toto nemohla dat svojmu prvorodenemu syncekovi...☹..NO ale chvalabohu je zdravy,bystry a to je dolezite.Maminky trosku snahy a hlavne doveri a pojde to a ak nie no co, ved na svete je vala deti ktore neboli dojcene a su zdrave,bystre a dobre...🙂)))
je to pekny clanok, ale s niektorymi tvojimi vyjadreniami nesuhlasim :( keby, ze to nie je v teme vybrali sme tak by som to ani nekomentovala, ale takto mi to neda... ano kojenie je dolezite, ale tu sa vyjadrujes, ze hlavne z lenivosti zeny prestanu kojit... :( a ze vsetko sa da... :( ja som mala mlieko cca 2 mesiace...vsetko som preto robila, aby som on neprisla, ale bohuzial zo stresu som on prisla...a spominas tu dr. Vicianovu...je to uzasny clovek...malicka ju ma ako rizikovu lekarku...ano zakladala na dojceni a dala potrebne vysvetlenie k vsetkemu, ale nikdy to nezvelicovala...a najviac ma trapia slova, ktore si sem napisala citujem "On dostáva živiny a všetko čo potrebuje, plus moju blízkosť, nehu a bezpečie. Ja prežívam neskutočný pocit ženstva a materstva, vidím že mi verí, potrebuje ma, a obklopuje ma pocit vrúcnej lásky." a myslis si, ze zeny a deti, ktore su na UM nemaju taketo pocity...nevies si ani predstavit, co som sa od okolia napocuvala, ze preco nekojim a som neschopna dat dietatu to co potrebuje...myslis, ze ma to netrapilo...moje dieta ma vsetko co potrebuje mat, aj ked som ju nekojila...mame silne puto medzi sebou...a kojenie k tomu neprispelo...mas len jedno babetko a nikdy nevies ci aj pri druhom sa ti podari kojit...chapem @nada97, ona uz ma tretie dietatko za sebou a ma skusenosti, moze porovnat... 🙂 je pekne, ze takto poradis prvorodickam, nech si prestuduju vsetko o kojeni, ale nemyslis na tie co naozaj nemohli kojit... :( a bohuzial tento clanok vo mne moc dobre pocity nevyvolal :(
nechcela som urazit 🙂 len som napisala svoj nazor ako ty...ked mas take skusenosti, tak skor by si sem mohla dat presne rady ako dojcit a nazvat tu temu, alebo prispevok " Skola dojcenia "alebo nieco podobne... 🙂 hadam na to by uz nikto nemudroval 🙂
Mimoriadne dobrý článok. Dojčiace mamičky ho budú velebiť, nedojčiace zatracovať, pretože brnká na mimoriadne citlivú strunu. Je to svojím spôsobom pochopiteľné. Každá matka je citlivá na svoje deti a svoju starostlivosť o dieťa. Naozaj chápem pocity nedojčiacich mamičiek (bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nedojčia), ktoré musia cítiť pri čítaní takýchto článkov. Každý, kto má len trochu empatie to vie pochopiť. Na druhej strane častokrát čítajú medzi riadkami veci, ktoré tam napísané nie sú. Ak dojčiaca mamička napíše, že ju dojčenie napĺňa, tak ako by ju nikdy nenapĺňalo kŕmenie fľašou, tak dojčiaca mamička slastne prikyvuje, pretože ten pocit pozná a nedojčiaca mamička za tým automaticky vidí útok na svoje materstvo. Prečo je to tak?? Neviem, som z toho smutná, pretože naozaj je to celé o tom, že skutočne u nás NEEXISTUJE efektívna pomoc - jednak už priamo v pôrodnici (ktorá z vás mala takýto "ideálny" rozbeh dojčenia? http://dojcenie.wordpress.com/2011/02/28/ako-by... ) a plus k tomu mám predstavu siete profesionálnych laktačných poradkýň (tie dnešné to robia dobrovoľne, na úkor vlastných rodín a ešte sa nájde niekto, kto frfle, že si pýtajú smiešny poplatok), ktorých poradenstvo by bolo hradené z verejného zdravotného poistenia (nonstop linka, na spôsob 112). Pokiaľ toto nebude splnené, tak sa mamičky budú naozaj zbytočne trápiť. ☹ Nehovorím o tých, ktoré nedojčia, lebo nechcú, poznám viac takých prípadov (chcem sa vyspať, nechcem si pokaziť postavu, potrebujem držať diétu a ísť von s parnterom, zapáliť si cigaretu a podobne). To je skutočne ich problém a ak takéto mamičky tento typ článkov irituje, mám jedinú odpoveď. Nečítajte ich. Pre nás ostatné, ktoré dojčíme, alebo dojčiť chceme, je tento článok prínosom. Tlieskam. :-X
Alebo koľko z nás malo takýto ideálny rozbeh dojčenia? http://dojcenie.wordpress.com/2011/02/17/aj-tak...
Ja sama som rodila CS (akútne, nepostupujúci pôrod) a ten začiatok bol dosť bruátlny, ale vďaka annag tu na MK a vďaka tomu, že som sa zaťala, dodnes dojčím 21 mesačnú dcéru. 🙂
@jonki ale ja som to myslela tak, ze ak ju to velmi hneva, co z istej stranky chapem, ze su zeny, ktore len a len z vlastnej sebeckosti nechceli kojit dieta ( fajcenie, diety atd. ) , tak vela si to ani len neprecita, lebo to ma sprepacenim v prdeli...je to malo propagovane...a ano dala sem vsetko od A po Z 🙂 co je prinos...a ako sama tu udala, vela zien to absolutne nezaujima a su lenive si to co i len precitat... :( mala som na mysli nieco co tu napisala @carodejnica 🙂 siet laktacnych poradkyn...alebo tehotna zena by musela ist povinne na pripravu, tak ako idu tatinkovia, ked sa chcu zucastnit porodu...a laktacna poradkyna by musela byt pritomna pri porode a aj par dni po...aby pomahala...🙂 lenze nase zdravotnictvo je v tomto par rokov za opicami 🙂
@divoska super clanok 🙂 sme na rovnakej vlne, moj nazor je tiez taky, ze vela zien /nie vsetky/ nedojci lebo sa to nanaucili, nemali pomoc v porodnici, vo svojom okoli a tak to vzdali. Zena po porode je velmi zranitelna, ten maly uzlicek je stredobodom jej vesmiru, citi lasku ale aj strach a snazi sa mu zabezpecit vsetko a uspokojit jeho potreby a hlad hlasi asi zo vsetkych najrazantnejsie a preto sa maminky snazia dietatko uspokojit a ak to nejde dojcenim, lebo nevedia, spravia to inak. Drzim palce vsetkym maminam co chcu a ak sa raz nepodarilo, pri dalsom zabojuju.
si ani netusila aku diskusiu vyvolas,co?🙂
kazda mamina ma svoje skusenosti s dojcenim a musim priznat, ze ja nepoznam ani jednu, ktorej by vsetko islo hned hladko... ja som tiez rodila v BFH a teda dieta mi hned neprilozili, mala som problemy so sputenim mlieka, krvave bradavky a uvrestane babo...a az spolubyvajuce maminy, druhorodicky, mi ukazali ako mam vkladat bradavku🙂
tvoj clanok sa moze niektorym maminam zdat tvrdy a necitlivy. vela mamin trpi tym a maju vycitky, ze nekoja... dovody uz musia analyzovat sami. podla mna by vsak mama, ktora nekoji preto, aby jej neovisli prsia, by ti na tento clanok nereagovala a ani by ho necitala😀 takze pre niektore maminy si pichla do osieho hniezda... a to, ze nekoja ich vnutorne trapi...:-/
@divoska jujha-po dlhej dobe som sem nakukla-a vidím,že si mi odpísala.tak takto-ja nevkladám niečo čo si nepovedala-to o tých kriploch ...bol môj pocit-subjektívny-z článku.ale ja už nechcem reagovať naň-ale na to,čo zase podsúvaš ty mne-ako radu,o čom mám založiť tému alebo napísať článok.och joj-zdá sa mi to veľmi smutné pre mňa-ako tá téma,čo si mi zadala-navrhla-ako ja nechápem dojčiace matky,čo si to užívajú...smutné...ja totiž aj z toho krátkeho dojčenia ten pocit užívania si poznám,takže NIKDY by som na takú tému nepísala.myslím,že ešte prv,ako si mi to "navrhla" som jasne napísala,že drukujem-teda držím palce všetkým dojčiacim maminkám a teším sa s nimi a aj im to doprajem. celé o čom boli možno negat.reakcie k článku to je o tom,že tie "iné" maminy cítili z toho útok.možno by si to cítila v našej koži aj ty tak-ale vravím,ťežko súdiť niekoho,ak to neprežije človek sám. samo osebe myšlienka na tvoj článok bola dobrá,len to podanie...ale nechajme to tak,ty si užívaj dojčenie-čo ti prajem a ja zatiaľ svoje deti a keď sa zadarí a bude tretie a môj zdravotný stav to dovolí,ver,že sa budem snažiť ako lev,aby som mohla úspešne dojčiť🙂 prajem všetkým maminkám veľa radosti zo svojich detičiek🙂
@divoska dám aj svoj názor... ten tvoj som si prečítala a nie zo všetkým súhlasím... hlavne si predstav že mama ako ja má 4 deti... a to posledné by mala lietať po poradkinách a zisťovať správne kojenie a tie ostatné 3 deti nechať na "pospas svetu". Podla mna je každá mamička normálna či kojí alebo nie... je doležité dať deťom lásku, porozumenie, nehu a aj stravu aj oblečenie... potom by sme mali odsudzovať mamičky ktoré chodia na nákup oblečenia pre svoje deti do sekáčov alebo čínakov... len preto lebo ostatné deti majú značkové handry... je dôležite aby dieťa malo jedlo vhodné pre danú kategoriu veku a nie či je kojené alebo je na UM... ja mám práve dnes 21 mesačnú dievku a je plne kojená... ale takto ako ty si písala, odsudzovať matky ktoré nedojčia sa mi zdá dosť urážlivé a od teba nepekné...
@petrinka súhlasím🙂 si to vystihla🙂tie čo kojiť nechceli,lebo sa tak dobrovoľne rozhodli-tak také podľa mňa nielenže nečítajú takéto články,lebo sú im ukradnuté,ale možno ani nie sú na takýchto stránkach🙂ja som to naozaj nerobila pre ovisnuté prsia🙂lebo tie ovísajú vekom aj u bezdetných žien.vďaka-ale tak nejak ma tvoje slová potešili-máš taký správny pohľad na vec🙂
Super clanok.stotoznujem sa.Rodila som cisarskym a doteraz lutujem, ze som nemala viac sil a rozumu, aby mi chodili maleho prikladat prve dni, aj ked som nevladala a hlavne, ze som si nechala vnutit tie hlupe klobuky.stalo veela slz a usilia to vsetko napravit, ale teraz je dojcenie krasne 🙂
Moje skúsenosti s dojčením sú asi takéto: Syna (8 rokov) som kojila 2 roky. Keď sa narodil, mala som 20 rokov. Vôbec som o dojčení nečítala, nič neštudovala a prišlo to samé. Pred rokom sa mi narodila dcérka a ja som si bola istá, že ma čakajú ďalšie dva roky kojenia. Všetko bolo super, kým sme neprišli do prvej poradne a tam mi detská doktorka povedala, že malá príliš nepribrala a od vtedy sme boli na prevažovaní skoro každý týždeň. Po 4 mesiacoch mi doktorka povedala, aby som ju začala dokrmovať. Tak som skúsila..... ale nakoniec som spravila rázny koniec. Prehlásila som malú k doktorke, kde chodí syn aj keď to mám trochu od ruky. Od vtedy mám pokoj. Čo je zaujímavé vždy, keď sme mali ísť na preváženie, bola som taká nervózna, že sa mi poriadne nepúšťalo mlieko. Teraz má malá 13 mesiacov a stále ju kojím a som rada, že som to nevzdala. Pár rád na záver. Treba veľa piť aj 3 litre denne, zdravo jesť, nestresovať a užívať si naplno každý okamih, pretože čas tak rýchlo letí. Preto každej maminke, ktorá chce kojiť, držím palce.
@divoska ahoj, hlasim sa k tomuto clanku, ked som sem pisala na konci marca, tak bola dcerka malicka, ale teraz ked ma skoro 7 mesiacov a ja som celych 6 mesiacov plne dojcila a krasne zacala s prikrmami a dalej dojcim, nech tu bola akakolvek vyvolana diskusia, po tom co som zazila a videla vo svojom okoli u inych mamiciek a sama mam skusenosti s dojcenim si trufnem povedat, ze take clanky treba, aby boli nastavajuce mamicky menej zdeptane sprostymi poznamkami okolia a nedali sa odradit od snahy dojcit a nezutekavali z boja len preto, ze "aj tamta prestala, aj dalsia a aj dalsia...", v 6. mesiaci je v sucasnosti plne dojcenych len 36% deti a pre to nizke percento taketo clanky stale treba
isabella_fly@ mohla by som Ta velmi pekne poprosit o zaslanie tej Prirucky o kojeni od Vicianovej, ak ju mas v elektronickej podobe prosim ? skusala som pisat priamo do nakladatelstva, len zial naklad je absolutne vypredany :o(( dakujem
@isabella_fly mohla by som Ta velmi pekne poprosit o zaslanie tej Prirucky o kojeni od Vicianovej, ak ju mas v elektronickej podobe prosim ? skusala som pisat priamo do nakladatelstva, len zial naklad je absolutne vypredany :o(( dakujem
@vikinka232 tu si to mozes stiahnut, teda ak to je ono, neviem totiz z hlavy meno autorky, ale ak to je "takmer vsetko o dojceni" tak je to ono, svojho casu som to uploadla aby to bolo dostupne a stale sa mi to vyplaca 🙂 http://ulozto.sk/xsgvJbC/takmer-vsetko-o-dojcen...
hej to bude ono ;) dik
@isabella_fly dakujem velmi pekne, uz som si stiahla, aj co - to pocitala, je to skvela kniha !
@divoska zaujímavý článok. Prvého som ,,dojcila'' 6 mesiacov. V pôrodnici mal vysokú žltačku (ktorá sa vylučuje najviac cikanim a kakanim), strašili nás s poškodením mozgu, pečené. Mlieko som si odstrekovala do fľaše a dávala mu tak - cca tých 6 mesiacov. Bola som hotová z toho neustáleho odsávania, bradavky mám odvtedy také citlivé, že dovidenia, to som 5 rokov po pôrode. Samozrejme má neobišli zápaly prsníka, vysoké teploty, do toho rodina aby som sa na to vykašľala. Neviem koľko by som takto kojila keby som doma, chodila som na VS, niekedy celé dni, raz večer som malého nakojila a ráno ani kvapka mlieka. Teraz budem mať druhé a pevne verím, že budem plnohodnotné dojčiť.
Začni písať komentár...
no to je vsetko pekne...ja som nekojila a preco bola som po cisari malu som videla az na treti den a to este v inkubatore vzdy miju na izbu priniesli ked ju uz nadopovali umelym mliekom a stale spala nebolo mozne ju zobudit...bola som tam dva tyzdne takze kazzdy den robili to iste nepriniesli miju ked plakala abola hladna a radsej jej strcili flasku s UM ..kedze som sa snazila aj odsavat a dalo sa mi max15-20ml takze nic moc...bohuzial ...