... čítanie pre tehotné prvorodičky, alebo dlhý článok o tom ako sa kojiť DÁ, keď sa chce

Článok je určený najmä prvorodičkám, prípadne maminám, ktoré nedojčia - no ďaľšie deti dojčiť chcú, a dokážu čítať o tom, čo mohlo kedysi spôsobiť ich problém. Bez delenia sa na skupiny dojčiacich a nedojčiacich a následných a hádok... píšem svoj osobný názor, takže samozrejme že o vlastných pocitoch (aj vlastnom dojčení) - ak to je pre niekoho nestráviteľné, nech radšej nečíta. Snažím sa o neskreslenú inšpiráciu žien, na ktoré to všetko len čaká. Nie kritiku tých, ktoré cítía potrebu obhajovať sa.

Príprava na tehotenstvo a materstvo je dôležitá, venujte jej čas...

Píšem, pretože potrebujem. Píšem aby budúce mamy, alebo mamy, ktoré predošlé dieťa nedojčili, vedeli. Píšem aby som sa nezbláznila z rodiny a okolia, ktoré si nič nenaštuduje a verí všetkým klamstvám a mýtom o dojčení, ktoré sa tak intenzívne tradujú, a potom ma ešte presviedča o  ich pravdivosti - sťa by písme svätom. A píšem za deti, ktoré boli (cca po týždni) hodené bez akéhokoľvek väčšieho úsilia na umelú výživu, len kvôli tomu, že ich matky niekomu uverili že nemajú mlieko, majú ho slabé, majú zlé bradavky, dieťa sa nechcelo prisávať a podobne. Nie som laktačná poradkyňa. A práve preto nebudem až taká láskavá. Píšem to čo vidím, čo mám načítané z relevantných zdrojov a píšem o tom, čo mi nedá spávať. A že mi to teda nedá spávať poriadne...

Nepoviem kedysi, no dnes existuje vhodná literatúra a www stránky, na fóre je téma o dojčení, dajú sa kúpiť knihy (nie ako pred 89) - aj teraz vyšla jedna nová parádna - Praktický návod na dojčenie. Stále mi však "na trhu" chýba mi to, čo vždy hovorím každej tehotnej kamoške. Príprava. Alebo tak obľúbený termín  - prevencia - ak chcete.  A ak si myslíte, že ste pripravené lebo kupujete časopisy pre maminy, bohužial vás vyvediem z omylu...

Ono to nemusí byť také ľahké ako sa predpokladá. Všetci si myslia, že to sa samé. A keď nie, tak to proste nejde, nie je nám to súdené, máme zlé to a hento.... Je dobré mať dopredu naštudované, a ideálne - zobrať si materiály (alebo notebook) aj so sebou do pôrodnice. Budete tam mať kopec času na čítanie. Prípadne číslo na laktačnú poradkyňu z vášho regiónu v telefóne. Namiesto toho, ako si dieťa hneď prvý alebo druhý deň dať natlačiť glukózou alebo umelou výživou - ako sa to tak rado praktizuje v slovenských nemocniciach.  A samozrejme aj v tých, ktoré nesú označenie BFHI (čo je teda extrémne smutné), a majú tam takzvané laktačné poradkyňe - zdravotné sestry, ktoré zväčša radia presný opak toho čo prispieva k úspešnému dojčeniu... česť výnimkám samozrejme. Ja som sa po pôrode napríklad dozvedela, že nemám piť keď chcem aby sa mi spusitlo mlieko... Pritom mlieko už je vytvorené v čase pôrodu, aj predčasného. A hlavne, piť a jesť treba, aby sa malo z čoho tvoriť ďaľšie. Hádam sa mi neurobí zo vzduchu, ktorý dýcham... No a sestra, ktorá vytiahne klobúčik, glukózu či umelé mlieko, štípe dieťa do líca - aby sa prisalo, tvrdí vám ako často a ako dlho máte kojiť a veeeeľa veľa iného - je komédiou na pomoc v dojčení. Bohužiaľ  tragickou....

Prípravu na pôrod - to googli každá. Ako to prebieha, či to bolí, čo pomôže, čo uľahčí... Ale prípravu na dojčenie - to napadne len málokoho , že aj také treba. Osobne mi to bolo umožnené, pretože ma jedna uvedomelá kamoška upozornila už v tehotenstve, a požičala mi publikáciu Takmer všetko o dojčení od Vicianovej.  A ja takisto uvedomelá som počúvla, a začala sa vzdelávať, aj keď som nikdy nepochybovala že dojčiť budem. Odvtedy robím to isté... Mám ju oscanovanú a rozdávam ako povinnú literatúru pred pôrodom, lebo sa nedá zohnať. Najnovšie budem asi rozdávať Praktický návod na dojčenie, možno ako darček pre mimčo. Je to rozhodne hodnotnejšie ako dupačky 🙂 A plánujem pokračovať, kým budem vládať a nerozhodí ma z toho, keď vidím ako rýchlo sa niekto dokáže vzdať.

Pár dní dozadu som sa dozvedela, vraj koľko žien nemá mlieko, že strašne veľa. Zaujímavé, že z tých matiek ktoré poznám, tak všetky ktoré dojčiť chceli, tak všetky aj dojčia. Zaujímavé, že zrovna tie majú mlieka dosť, že majú záhadným spôsobom dobré bradavky, aj im dieťa nejakým zázrakom spolupracuje. A tie, ktoré už pred pôrodom riešili aká je to obeta, že tak často treba kojiť kedy si bábo povie, či budú mať vôbec mlieko a podobne... no hádajte.. buď nezačali vôbec, alebo to po pár dňoch či týždňoch vzdali.

Všetky, ktoré máme 100% - nú úspešnosť v tom, čo sme si zaumienili, ju máme len preto, že sme chceli a patrične sa aj snažili. Tie, ktoré špekulovali už pred pôrodom alebo po ňom - nedojčia. Tie, ktoré chceli dojčiť a hľadali spôsoby ako to spraviť - dojčia. Nevzdali sa po prvom neprisatí, nepodvolili sa nátlaku zdravotného personálu, rodiny, okolia, či skrytých alebo naopak do očí bijúcich reklám na náhrady mlieka. Chcelo to len uvedomelé rozhodnutie a snahu. Plávať či písať ste sa tiež nenaučili hneď. A vzdali ste to? Nie. Lebo v prvom prípade nad vami stála mama 🙂 a v druhom by ste sa utopili... nenechajte utopiť svoje dieťa len preto že to hneď nejde...

Vraví primár sestrám posledný deň na vizite - no, veď áno, mamička dojčí, ale ona bola rozhodnutá už predtým. A máte aj dosť mlieka. Čo tie, ktoré ho nemaju. Pri všetkej úcte - pôrodník to bol v podstate fajn, ale o laktácii toho veľa nevie. A neviem ako došiel na to, že som na tretí deň (kedy sme sa vypýtali domov) mala dosť mlieka. Mal pravdu len v tom, že som bola rozhodnutá. A mala so sebou múdre knihy, ktoré som študovala už aj predtým. De facto som ešte aj celú dobu v pôrodnici študovala polohy, prípadné problémy ktoré sa vyskytujú, stravu a tak, lebo raz si to všetko prečítať nestačilo. Aj tak nemáte čo užitočné robiť, keď vám dieťa spí alebo ho berú na vyšetrenia. A všetky rady netreba hľadať na fórach, kde vám povedia, že máte jesť pomaly len suché rožky, lebo všetko ostatné je alergén. A prípadne že ešte aj to tie rožky nadúvajú..... Okrem toho, tiež mi mlieko nestriekalo od prvého dňa. Vlastne ani potom. Mala som len tých pár kvapiek vzácneho kolostra, potom trošku viac, a až na 3-5 deň som kojila počas celého dňa ako sa patrí. Po pôrode je dieťa ešte aj tak nahltané plodovou vodou, a častým prisávaním mu stačí aj tá trocha mlieka ktorú si vytiahne, a ktorá postupne rastie práve tým, že dieťa saje, a telo musí tvoriť viac. A tiež sa mi neprisával prvé dni. A nedal sa budiť, spokojne spal aj 7-8 hodín vkuse. A tiež aj bolelo (keďže sme sa museli naučiť správnu techniku. Vtedy  nič nebolí, nekrváca, nepraská). Aby ste si nemysleli že sa mi zase raz ľahko hovorí. Samozrejme - poctivo okolo mňa behali sestričky a ponúkali.. No nie pomoc, ale glukózu... Lekárky strašili takisto, niektoré aj umelou, keď nezje viac tak predsa budeme musieť... no prd. Každý deň som vyslovene opakovala, že si neželám, aby mi dieťa čímkoľvek dokrmovali, že to zvládneme sami. Ja som si to obhájiť zvládla, lebo som s tým rátala, ale čo mamy ktoré to prekvapí? Toto bola vec, ktorá ma na pôrodnici ťažila najviac. Inak som si všimla aj u skúsených matiek dvoch detí, že takisto ľahko uveria, že nemajú mlieko. Najmä ak pri prvom im striekalo div im prsia nepraskli, a pri druhom nie - tak si myslia, že im "nenabehlo" a nechajú si dieťa dokrmovať. No a ono sa už potom neprisáva. Stačí tak strašne málo... trošku glukózy, umelého mlieka, fľaška, klobúčik či cumlík - a je po dojčení. Uznávam - nie u každého okamžite, u niekoho po pár týždňoch či mesiacoch. Ale aj to je smutné. Úspešne a efektívne dojčiť sa dá roky. Nie pár týždňov či mesiacov... Veľa príkladov chodí okolo vás, a namiesto toho aby ich ľudia chválili, že to fakt ide keď sa chce, a koľko robia pre svoje deti - tak ich odsudzujú z najrôznejších dôvodov s ktorými som sa tiež stretla už dávno pred pôrodom. Že hocikde dojčia, alebo dojčia dlhšie ako ten povestný, údajne postačujúci rok, že je nechutné dojčiť rozprávajúce dieťa so zubami... a podobne... ale to už je na inú tému.... Vychádza mi z toho, že úspešne a dlhodobo dojčia len tie, ktoré sa pevne rozhodli a sú dostatočne asertívne, a okolie na háku majúce 🙂. Svojim spôsobom tiež smutné. Najmä keď by to mali byť všetky...

Pred tisíc rokmi matky nemali fľašky, odsávačky, cumlíky, klobúčiky, glukózu a NÁHRADY materského mlieka. Čo vlastne pred tisíc - aj pred sto rokmi. A boli motivované sa snažiť. Kvôli deťom. Aby prežili. Dnes - v skvelej dobe, kde na všetko existuje tabletka, na každú chorobu vakcína, na každý problém "riešenie"... a krabica umelého mlieka je tak nebezpečne blízko... v lekárni či obchode pod barákom, prípadne rovno v špajzi - veď čo keď náhodou... rovnako ako povzbudzujúce slová niekoho, kto vám to odobrí, lebo veď šak čo, aj my sme tak vyrástli a žijeme, inak sa nedalo... Hľadám príklad. Horolezec zakliesnený pár dní pod skalou, ktorý si urezal ruku - aby sa vyslobodil a prežil. To áno, to sa inak nedalo... ale toto? Jasné že aj kedysi mohli mať ženy problémy s kojením (aj keď  predpokladám menšie - pretože deťom venovali viac času a úsilia, hodnoty boli iné ako v dnešnej hektickej dobe). No pomohla im nejaká iná blízka žena, ukázala, vysvetlila, skúšali, prípadne im nakojila - ak sa už fakt inak nedalo. Ale určite nebola po ruke so vzorkou alebo rovno krabicou umelej chemickej výživy plnej mňam vitamínov, glukózou v striekačke, či klobúčikom vo vrecku. Uvedomte si prosím, že umelá výživa bola určená na prežitie detičiek ktoré nie sú schopné z relevantných dôvodov prijímať materské mlieko - nie pre každú matku ktorej sa to hodí. Uvedomte si prosím, že je to len a len marketing a ziskuchtivosť firiem, ktorý z tejto zmesi na prežitie spravil superdrink - div že nie ekvivalent manny.

Najradšej by som kojila celý život 🙂. Nespoznávam sa... Myslela som si že po pol roku budem pracovať, minimálne z domu. Neexistuje 🙂 A pravdupovediac, bojím sa dňa, keď mi dá syn najavo, že už mlieko ani moju neustálu blízkosť nepotrebuje  - nech je to kedykoľvek, bojím sa že to príde priskoro. Rada by som potiahla aspoň nejaké 2 roky. Budem to rešpektovať, no bude mi to chýbať. Hádam dovtedy zase dorastiem a pochopím, že nás čakajú iné krásne obdobia. Teda chápem to už teraz, ale keď to aj precítim. Každopádne - ten pocit keď sa na mňa pozerajú tie dve krásne očká, oboma rukami si ma drží ako mačička klbko a ťahá ako o život.... ten je nezaplatiteľný a neopísateľne krásny. Keď sa v noci zobudí, zamrnká a ja viem, že si ho položím len bližšie k sebe a on - ufunený, rozospatý, trasúci sa za mliečkom - sa načiahne a spokojne sa usalaší, až kým  zase nezaspí. On dostáva živiny a všetko čo potrebuje, plus moju blízkosť, nehu a  bezpečie. Ja prežívam neskutočný pocit ženstva a materstva, vidím že mi verí, potrebuje ma,  a obklopuje ma pocit vrúcnej lásky. Moje prsia konečne nie sú len na očumovanie, ale prvý krát v živote sú fakt užitočné a na to, na čo boli predurčené 🙂. Dáva mi to silu a sebavedomie, učí ma to ešte väčšej trpezlivosti a mení to môj pohľad na doterajšie priority... Chápem o čo som prichádzala keď som nebola matkou. Tieto naše chvíľky, sú nenahraditeľné... a vôbec - ale vôbec mi nevadí, že ich je dosť. Občas mi ide až srdce vyskočiť od radosti. A toto mi už nikdy nikto nevezme. Nenechajte si to vziať ani vy...

Dúfam, že som aspoň jednu ženu nakopla na dojčenie a zodpovednú prípravu, prípadne následné riešenie problému so skutočnými laktačnými odborníčkami. Prosím, nerozpútavajte prípadné búrlivé diskusie pod článkom v prípade, že ste nedojčili - na to je určené fórum. A skôr, než sa do mňa pustíte aj napriek tomu, skúste porozmýšlať čo všetko ste spravili pre svoje dojčenie a koľkým ženám v okolí ste ponúkli pomoc, informácie a oporu, a ako to nakoniec vypálilo. Týmto článkom nechcem odsudzovať kohokoľvek za minulosť - chcem podporiť dojčenie nastávajúcich matiek a dopriať im to, čo mnohým ženám a deťom dopriate nebolo.

Na záver motto, ktorým som sa riadila väčšinu života, dokým som nezistila že sú aj iné priority 🙂 - predsa len vo mne ešte zostáva a tak ma napadlo, že na dojčenie platí dvojnásobne -

Kde je vôľa - tam je cesta...

Držím vám palce a želám veľa krásnych chvíľ pri dojčení

************************************************************************************************************************************************************

pár užitočných odkazov:

Desať krokov BFHI (v skratke)

1. Všetci zdravotnícki pracovníci majú k dispozícii koncepciu laktačného programu, ktorý je platný v ich zdravotníckom zariadení.

2. Na dodržiavanie tejto koncepcie je nevyhnutné, aby boli zdravotnícki pracovníci dôkladne poučení o význame dojčenia.

3. Všetky tehotné ženy majú byť poučené o výhodách materského mlieka a o prednostiach dojčenia.

4. Novorodenci majú byť priložení k prsníku už v prvej polhodine po narodení.

5. Matky musia byť inštruované o správnom spôsobe dojčenia a o tom, ako si majú udržať laktáciu, ak sú dočasne odlúčené od dieťaťa.

6. Dojčeným novorodencom nedávať inú výživu okrem materského mlieka (s výnimkou medicínskych indikácií).

7. Matky nemajú byť odlúčené od svojich novorodencov vo dne ani v noci (systém „matka s dieťaťom“ – rooming in).

8. Dieťa má byť dojčené podľa vlastnej potreby (vždy, keď sa „hlási“).

9. Dojčenému dieťaťu sa nesmie dávať cumlík.

10.Treba podporovať zakladanie spolkov a združení, ktoré stimulujú a podporujú dojčenie. Odporučiť matkám, aby po prepustení z pôrodnice nadviazali kontakt s týmito inštitúciami.

http://dojcenie.wordpress.com/

http://dojcenie.wordpress.com/prve-chvile-s-babatkom/10-bodov-bfhi/

http://forum.dojcenie.eu/

http://sites.google.com/site/vasamamila/Home

http://www.rodina.cz/lll/

http://www.koliska.sk/

*** feel free sirit dalej - najma tehotnym kamoskam 🙂 ***

Tento článok (respektíve zoznam) je určený najmä prvorodičkám*, ktoré nevedia do čoho idú.

A to najmä preto, aby ich trochu upokojil a naviedol prestať riešiť nepodstatné veci, a hlavne ušetriť čas. Po otehotnení som začala študovať všetko ohľadom tehotenstva, pôrodov a výchovy, vrátila som sa na internetové fórum  a uvedomila som si, ktoré veci sú podstatné a ktoré nie až tak veľmi. Zabila som tým kopec času, pretože kníh a článkov je veľa, no praktických (a na jednom mieste zhrnutých) rád málo. A ako pravidelne čítam rôzne problémy nastavajúcich mamín,  dovoľujem si predložiť zoznam toho, čo rieši asi väčšina tehuliek. Jedná sa o moje osobné postrehy a skúsenosti, nie som odborník, no som mama a bola som informovaná čakateľka 🙂 Nasledovné riadky teda prosím berte ako rady - nad čím treba alebo netreba strácať čas. Samozrejme ak máte chuť - tak kľudne browsujte po internete, čítajte knihy a fóra, zisťujte a študujte 🙂 Možno mi potom dáte za pravdu a ja sa poteším 🙂 Pravdepodobne neobsiahnem všetko, ale pokúsim sa aspoň väčšinu. Inými slovami je absolútne nepodstatné...

1. kedy vám stmavnú bradavky a čí vyblednú - áno vyblednú
2. kedy sa vám spraví na bruchu linea negra (tmavá čiara) a či zmizne - áno zmizne
3. kde a či máte veľa strií a či vyblednú  - vyblednú a aj keby nie, za tie deti vám to hádam stojí. Okrem toho moderná doba - dá sa to odstrániť ;)
4. aké veľké a ťažké je dieťa - je to tak úplne jedno, hlavne že ste v poriadku. Na záver tehotenstva je podstatná zrelosť a vyvinutosť dieťaťa - nie rozmery
5. rozmery panvy. Aj tak vám to nezaručí dobrý či zlý pôrod, akurát sa zbytočne budete porovnávať a stresovať
6. príšernosť glukózového testu tiež netreba dramatizovať, v pohode sa dá prežiť. Nedajte sa stresovať všetkými, ktorí vám vravia aké je to nechutné a na vracanie. Teda pokiaľ sa nechcete vyslovene dať ľutovať ;) Je to len presladená voda.  Zoberte si so sebou polku citróna. Niekde dokonca dávajú glukózu už s kyselinou citrónovou. Pichnú vás do prstu pred vypitím glukózy, a aj po tom, čo si to tam odsedíte. To prijemné nie je, ale aj horšie veci sa dejú ;) V dobrých nemocniciach vám povedia, že tam po vypití mate 2 hodiny sedieť a nikam nechodiť a neprechádzať sa, pretože to veľmi ovplyvňuje výsledky, a zrovna ak by ste sa išli špacírovať, môže vám prísť zle. Pravdepodobne od hladu. Ak vám to nepovedia tak to už viete 🙂 Neopúšťajte nemocnicu v snahe niečo vybaviť alebo zabiť čas. Nechcete predsa aby ste tam išli tie cca 3 hodiny dokopy zabiť zbytočne a museli prísť opakovane. Zoberte si notebook, časopis alebo nadväzujte známosti s inými maminami 🙂
7. aké vitamíny pre tehotné užívať a či sa potom rodia väčšie deti. ** V prvom rade odporúčam prečítať si knihy v ktorých nájdete cenné a rozumné rady týkajúce sa už aj tehotenstva, výživy vás a vášho dieťaťa, liečby rôznych chrôb a podobne. Vegetariánske dieťa, Bukovský, Igor, Jak pečovat o zdraví dítěte... navzdory vašemu lékaři, Robert Mendelsohn a Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad, Peter Tuhársky. Prvá a tretia sa dajú nájsť, a kúpu prostrednej neoľutujete. A áno, zídu sa vám prečítané už teraz. Škoda, že som ich v tehotenstve všetky neprečítala sama. No a keď predsa cítite potrebu jesť nejaké doplnky, radšej si vyskladajte vlastné vitamíny, ktoré viete že potrebujete lebo vám v strave chýbajú alebo sa vám na tele nejako prejavuje ich nedostatok. Lepšie ako užívať tie (okrem iného drahé) zmesi v ktorých ani neviete čo je okrem prídavných látok. Pokojne si kúpte tú kyselinu listovú ak sa vám chce, stačí jeden trimester alebo každý druhý deň  počas tehotenstva. Nebudete mať ani deficit - ani umelý nadbytok.  Netreba pred otehotnením, počas, aj po - len preto, že je to teraz moderné. Seriózne.  A inak sa samozrejme snažte mat aspoň pseudo-zdravú stravu. Menej vareného, mäsových, bielomúčnych a sladkých somarín, a viac čerstvej zeleniny, ovocia (napríklad aj odšťavených - vtedy sa trávia najlepšie a najrýchlejšie), obilnín, orechov, dusené sladkovodné rybky a pod. Pite veľa vody a čajíkov /akurát pozor na niektoré bylinky, ktoré treba doštudovať či sa môžu alebo nemôžu v tehotenstve/. A nemusíte sa ani nacpávať umelinami za veľa peňazí a budete mat všetko čo vaše bábo potrebuje. Môžete si teda nakombinovať vitamíny aké potrebujete a netreba to zbytočne siliť. Ja som si ako vždy dávala C-čko, ktorého spotreba u tehotných žien k tomu mnohonásobne stúpa a príležitostný vápnik s magnéziom a horčíkom, či železo tiež môže byť.
8. koľko ste pribrali  a či je to normálne.  Áno je to normálne, a pokiaľ tehotenstvo nepoužívate ako excuse (ospravedlnenie) na pažravosť, tak to veľmi rýchlo po pôrode samé odíde. Priberanie dokáže byt minimálne a veľmi postupne pokiaľ človek nežerie jak prekopnutý. Treba si dať na čo ma človek chuť ale naozaj decentne.   
9. Ak máte naopak nechutenstvo, skúste prísť na veci ktoré ako tak zvládate do seba dostať a ideálne ich v sebe ešte aj udržať 🙂. Ak budete žiť niektoré týždne najmä na jogurtoch, alebo slepačej polievke ako ja, je to stále lepšie ako nejesť nič. V určitej fáze som došla na to že začínam mať chuť na zmrzlinu. Čiže denne musel byt aspoň trochu  na chuť /keď ju budete jesť hoci aj každý deň nič hrozné sa nestane, no netreba zjesť celú vaničku.../
10. akú hudbu púšťať bábätku, či najlepšie klasickú ;) Osobne klasiku milujem ale myslím že čo sa bábätiek v bruchu týka, tak sa dosť preceňuje. Asi sa to pokladá za nejaké vznešené. Pokojne si púšťajte hocičo na čo mate chuť. Ideálne kľudné alebo ak aj rytmické tak nie agresívne. Náš zbožňoval jazz (vkus ma po mne 🙂 ). Klasikou teraz nepohrdne a keď pustím v telke tak úplná hypnóza, ale v bruchu ho bavili svižnejšie veci. A ideálne si do toho hmkať alebo rovno spievať. Pretože ako múdre knihy vravia - malým deťom sa zvuky donesú vibráciou cez kosti matky. Nie cez slúchadlá, ktoré si priložíte na brucho. Sluch sa vyvíja až neskôr.
11. že ešte necítite pohyby ** Pohyby cíti každá žena inak. 18-24 tt je myslím stále v pohode. Oficiálne sa uvádza okolo 20teho týždňa. Niektorá skôr, iná neskôr, netreba sa plašiť. Bublinky, rybičky, motýle. Niektorá necíti  nič a až potom si uvedomí že to už dlho bolo ono. Každá inak intenzívne, v inom čase, nie je na to poučka. Netreba sa veľmi znepokojovať ani keď sa vás na to doktor spýta či už cítite a vy ešte cítiť nebudete. Za pár dní - týždňov to príde.
12. keď už sme pri tom vývoji a chcete byť informované - stačí si vygoogliť nejakú stránku s vývojom tehotenstva týždeň po týždni. Oboznámi vás s tým ako ste veľkí a čo všetko už asi mate ako vyvinuté
13. štikútka bábätka v bruchu je takisto bežný jav, netreba to riešiť, ale je dobre o tom vedieť lebo to vie prekvapiť
14. zadržiavanie vody v tehotenstve **- opuchy sú takisto bežný jav, spomeňte to doktorovi ale nesnažte sa na to silou mocou zohnať lieky. Ja som najprv mala pocit že na mňa kašle. Iné baby dostávali lieky, ja nič. Preklampsia sa mi síce nepotvrdila ale opuchnutá som bola šialene. Doktor mi vraví, že aké šialene, veď to je úplne normálne a po pôrode sa to stratí. Bola som naštvaná, myslela som si že so mnou mal niečo robiť (čítala som že iní doktori to riešili liekmi). Teraz mu za to ďakujem... Bežne nezvyknem do seba tlačiť lieky a jedy, ale keď sme tehotné chceme všetko robiť správne... a byť v poriadku.  Ako som sa neskôr dozvedela - práve to, že so mnou nerobil nič - v poriadku bolo.
15. piť či nepiť maliníkovy čaj /po slov. ostružina malinová/. Je určený na podporu panvového svalstva. Podľa mňa je výborný a chutný (kľudne s medom - účinok to neruší), plný vitamínov, a ak nepomôže, rozhodne neuškodí. Netreba veriť v jeho zázračnosť, ale ani ho zatracovať. Za tých par korún a vypitých tekutín to stoji. Má sa začať piť od 34 týždňa. Dávkovanie netreba riešiť až tak striktne, ak si dáte postupne 1-2-3 šálky denne,  bude to fajn.
16. jest či nejesť lanové semiačko . Je veľmi zdravé, ideálne by ste ho mali jesť po celý život nielen počas tehotenstva. Vraj účinkuje aj na ľahšie vytlačenie bábätka pri pôrode,  a detto je  chuťovo úplne v pohode. Ideálne je zomleté, nech využijete maximum obsiahnutých látok. V jogurte, vločkách, alebo namočené, uvarené na sliz a dochutené medom  je naozaj geniálne, žiadny problém to zjesť. Zase žiadne napínanie o ktorom som čítala. Maximálne 2 lyžičky denne, stačí ku koncu tehotenstva.  Niektoré fámy poukazujú na jeho toxicitu, toxický nie je, ale netreba to preháňať - niekedy je menej viac. Ak ho budete jesť poctivo, možno vám nahradí ten zázračný chemický gél, ktorý najnovšie ponúkajú pri pôrodoch.... Za úspech ľanového semiačka neručím, ale niektorým vraj pomohlo. Takisto stojí za vyskúšanie. Ja ho jem doteraz.
17. cvičiť či necvičiť - môžete chodiť na tehotenské cvičenie, pripadne jogu, ale nemusíte. Ja som chodila lebo som ho mala pod nosom, ale keď som sa necítila som nešla. Čize niekedy 2 či 3x do týždňa, inokedy 1x alebo vôbec, a len dovtedy dokým som vládala. Prvé týždne som dokonca robila aj pár brušákov (nevedela som si predstaviť ako by mohli uškodiť tej mini fazuľke, a hlavne keď som na ne bola zvyknutá) a rovnako som veľmi  decentne naháňala kondičku na veslovacom prístroji.  Viem že iné maminy tiež riešili či môžu bicyklovať a podobne. Pokiaľ sa zrovna nejdete prekopnúť a naháňať svetový rekord, neskáčete a nemáte rizikové tehotenstvo,  ani takýto druh cvičenia vám v malej miere neuškodí. Kondička sa na pôrod zíde, a najmä po ňom ;) Ale určite to nepreháňajte.
18. odpustiť si saunu, kúpanie a solárko alebo nie?  Odporúčam odpustiť, solárium nie je zdravé ani v normálnom stave, okrem toho organizmus už je zaťažovaný dosť aj bez toho. Sauna sa neodporúča kvôli prehriatiu panvového dna, takže pokiaľ  nechcete zbytočne pokúšať - toto potešenie si teba odložiť na prvú dovolenku po pôrode. Kúpanie v bazénoch či jazerách by škodiť nemalo, no ak sa bojíte zápalov alebo máte sklon k mykózam a podobne, radšej si doma  napustite vlažnú vaňu. 
19. cestovať na dovolenku v pokročilom stave či necestovať . Na začiatku tehotenstva má človek plánov habadej. Avšak nikdy neviete ako sa budete neskôr cítiť. Ja som síce behala po tatranských kopcoch 3 týždne pred pôrodom, ale tak číslo na horskú službu a nemocnica v Poprade to istili. No zahraničie, dlhú cestu autom, a už vôbec nie v lete by som určite neriskla.. síce som tiež chcela, ale už ani 7my mesiac som po svete necestovala. Pre tie, ktoré si trúfajú len upresním aby mali predstavu - budete mať problém obsedieť a budete ubolené, možno opuchnuté, človek je rád, že žije (a to som mala v podstate výborné tehotenstvo a trávila som ho celkom aktívne do samého konca). Cestovanie je čoraz nepohodlnejšie, a zároveň jeden nikdy nevie či neporodíme skôr.... a porodiť nečakane v zahraničí napríklad... nechcem si predstaviť tie vybavovačky, a všetko možné. Keď potrebujete vypnúť a užiť si ešte poslednú dovolenku - choďte niekde po Slovensku. Bude to na dlho vaša posledná dovolenka vo dvojici ;) Tak si ju užite a nalaďte sa na prichádzajúceho drobčeka.
20. treba prípravný kurz či netreba?  Ja som síce kurz neabsolvovala, ale teraz už na to pozerám inak. Veľmi dobré je absolvovať kurz napríklad s dulou, alebo nezávislou pôrodnou asistentkou, respektíve s človekom ktorý vám vysvetlí aký pekný môže pôrod byť a ako si ho tak aj zariadiť. Aby ste sa vedeli rozhodnúť, čo chcete a nechcete, aby to pre vás bol čo najpríjemmnejší zážitok. Budete naň chtiac či nechtiac spomínať celý život.
21. masírovať či nemasírovať hrádzu. Odporúčam masírovať. A ideálne si vybaviť nenastrihnutie, ktoré sa na Slovensku rutinne vykonáva údajne v rámci prevencie. Osobne som sa chcela natrhnúť radšej prirodzene (alebo vôbec) než byt nastrihnutá ako nedeľné kura...  ale tak je to na vás
22. čo treba vybaviť pred pôrodom - a po pôrode, odporúčam http://www.dietaaja.sk/co-treba-vybavit-po-porode.php. Okrem toho v pôrodnici dostanete kufrík s materiálmi, kde je to takisto rozpísané v každej brožúrke. A keď sa tam budete nudiť, zatiaľ čo váš drobec bude spať, budete mat čas sa z toho vysomáriť.

Pár užitočných vecí navyše

• zíde sa kontakt na dobrého maséra, fyzioterapeuta či chirporaktika v prípade potreby - ja som napríklad mala v 4tom mesiaci problémy s vysadenou panvou (nemuselo to súvisieť s tehotenstvom, už sa mi k tomu schyľovalo dlho) a  mala som pocit že neprežijem už ani deň. Neviem ako by mi pomohli doktori. Vlastne viem. Nijako 🙂 Keďže hrejivé náplaste sa nemôžu v tehotenstve, a s paralenom a ibuprofenom tiež treba opatrne. A inak dobrá masáž v tehotenstve (aj keď problémy nemáme) je za všetky drobné 🙂
• nie je to povinné (aj keď niekde sa píše že je), ale osobne odporúčam ukázať sa zubárovi na preventívku, prípadne poriešiť  to, čo treba. Po pôrode budete mať iné starosti a niekedy aj zuby v háji. Väčšine žien sa údajne odvápnia zuby, a ak aj nie - zákon schválnosti, začnú sa vám ozývať iné. Každopádne aj pre tie, ktoré majú zuby večne v poriadku - nič sa nestane, ak zubára navštívite.
• homeopatia - je dobré byť v starostlivosti skúseného homeopata, alebo si zohnať nejakého vyskúšaného /ideálne nie rovno prvého na ktorého natrafíte a potom budete nadávať ako homeopatia nefunguje/.  Zíde sa, ak budete choré počas tehotenstva - čo sa často stáva - alebo budete mať iné problémy. To k tomu tiež patrí. Samoordinovanie homeopatík je síce lepšie než nič, alebo chemické lieky s vedlajšími účinkami na vás či dieťa,  ALE úspech sa nemusí dostaviť. Vôbec. Čo sa samotnej homeopatickej prípravy na pôrod týka v starších blogoch je zoznam ktorý možno použiť. Ja som išla podľa iného ktorý prikladám, pretože poznám autora stránky, a jeho pôsobenie http://vilcakul.webnode.cz/news/homeopaticka-terapie-v-tehotenstvi/

Myslím, že som vyčerpala všetko čo bežnú tehuľku zaujíma, teraz hor sa užívať si tie pekné chvíle a namiesto browsenia na nete ísť na vzduch, hladkať brucho a tráviť čas so svojimi láskami

držte sa

p.s. nabudúce možno niečo o príprave na pôrod

* Zdravým a nerizikovým samozrejme, môžem hovoriť len za normálny a v podstate bezproblémový priebeh tehotenstva. Ak máte komplikácie - treba byť v odbornej starostlivosti

**pozn. tieto informácie sú všeobecného a vzdelávacieho charakteru. Ich prípadné využitie treba konzultovať s homeopatom alebo lekárom a je vo vašej plnej zodpovednosti. Nie sú náhradou lekárskej starostlivosti, iba možnou alternatívou.